PRIESKUM: Väčšina Slovákov nechce Ukrajinu v EÚ a NATO. Najviac odmietajú členstvo voliči koalície

Takmer tri roky po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa len štvrtina Slovákov stavia pozitívne k vstupu tejto krajiny do EÚ a NATO. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry NMS. 

Postoje k tejto otázke výrazne kopírujú politické preferencie. Zatiaľ čo voliči Progresívneho Slovenska prejavujú najväčšiu podporu ukrajinskému členstvu, elektorát SaS a KDH zaujíma zdržanlivejší postoj.

Voliči KDH sa v názoroch približujú skôr k podporovateľom strany HLAS, ktorá sa v tejto otázke odlišuje od svojich koaličných partnerov.

Kontrast medzi Slovenskom a Ukrajinou

Najvýraznejší odpor možno pozorovať u voličov koaličných strán a mimoparlamentnej opozície. Voliči SMER-u, SNS a Republiky vyjadrujú jednoznačný nesúhlas.

zdroj: Reprofoto: NMS

„Aj z tohto dôvodu by sme mali byť pri konštatovaní, že spoločnosť je rozdelená na dve protichodné skupiny, opatrní. Voliči sa v súčasnosti väčšmi vymedzujú v rámci línie koalícia – opozícia. V prípade vnímania iných hodnotových a spoločenských tém je však situácia výrazne komplikovanejšia a treba uvažovať o rôznych názorových fragmentoch v rámci spoločnosti,“ vysvetľuje autor prieskumu Michal Mislovič.

zdroj: Reprofoto: NMS

Zaujímavý je kontrast medzi postojmi Slovákov a samotných Ukrajincov. Kým na Slovensku prevláda skepsa, podpora vstupu do EÚ medzi Ukrajincami stúpla z 50 % v roku 2014 na súčasných 80 %. NATO podporuje približne 70 % ukrajinského obyvateľstva.

Musk chce späť OpenAI za 94 miliárd. Nie, ale môžem kúpiť Twitter, reaguje Altman

Netreba zabúdať na minulosť

Ukrajina pritom už dlhodobo buduje väzby so západnými štruktúrami. Asociačnú dohodu s EÚ podpísala v roku 2014, o tri roky neskôr vstúpila do platnosti dohoda o voľnom obchode. Status kandidátskej krajiny získala krátko po začiatku vojny v lete 2022.

„Treba mať na mysli, že aj Slovenská republika a jej členstvo v EÚ bolo podobne rozpačito vnímané obyvateľmi vtedajších členských krajín. Preto by sme nemali zabúdať, kým sme kedysi boli,“ pripomína Mislovič.

V čase vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 napríklad až 40 % Nemcov nesúhlasilo s rozširovaním únie. Obávali sa najmä ekonomických dopadov a tlaku na pracovný trh.

zdroj: Reprofoto: NMS

Online prieskum sa uskutočnil od 9. do 13. januára 2025 na vzorke 1 001 respondentov reprezentujúcich online populáciu nad 18 rokov. Zber dát realizovala spoločnosť European National Panels na náklady agentúry.

Posledný volebný prieskum

Agentúry sa momentálne nezaoberajú len zahraničnou politikou. Na Slovensku totiž stále máme dostatok nezhôd, ktoré sa raz za čas oplatí prepočítať. Jeden z posledných volebných prieskumov z konca januára zisťoval, komu sú voliči naklonení najviac.

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v januári vyhralo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 24,6 percenta hlasov. Nasledovala by strana Smer-SD, ktorú by volilo 22,5 percenta, a na treťom mieste by skončila strana Hlas-SD s podporou 13,0 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Do parlamentu by sa dostali aj SaS (7,1 percenta), KDH (6,7 percenta), hnutie Slovensko (5,4 percenta) a Republika (5,1 percenta).

Pred bránami NR SR by zostali Demokrati (4,6 percenta), SNS (4,2 percenta), Magyar Szövetség – Maďarská aliancia (3,4 percenta), hnutie Sme rodina (2,2 percenta) a ĽSNS (0,8 percenta). Zisk ostatných strán a hnutí by skončil pod 0,5 percenta.

Na základe prieskumu by PS získalo v parlamente 44 kresiel. Strana Smer-SD by obsadila 40 kresiel, Hlas-SD by v parlamente mal 23 poslancov. S 13 poslancami by v NR SR bola SaS, KDH by získalo 12 kresiel, hnutie Slovensko deväť poslaneckých mandátov a Republika rovnako deväť poslancov.

Telefonický prieskum na vzorke 1 000 respondentov starších ako 18 rokov sa realizoval od 14. do 24. januára.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska