Prijatie dieťaťa do škôlky ti nesmú odmietnuť. Parlament schválil prelomový zákon

Nočná mora v podobe krvopotného hľadania škôlky pre deti končí. Po novom bude mať každé dieťa od 3 rokov právny nárok na škôlku. Hoci návrh cieli najmä na deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, platiť bude pre úplne všetky deti.

Na Slovensku sa má zaviesť právny nárok na prijatie v materskej škole od troch rokov od septembra 2025. Naplniť sa má úmysel uľahčiť sprístupnenie nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Nárok na prijatie v škôlke

Novelou sa plnia niektoré ciele plánu obnovy. Nová legislatíva tiež obsahuje definíciu segregácie či zavedenie novej pozície na školách, a to sociálneho pracovníka.

Novela mení aj definíciu špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby. Zaviesť a vymedziť by mala aj podporné opatrenia a ich prepojenie s novonastaveným systémom poradenstva a prevencie.

Návrh má tiež za cieľ stransparentniť financovanie materských škôl obcami a modifikuje kvalifikačné predpoklady pedagógov v materských školách.

Novela školského zákona okrem toho spresňuje niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov, a to v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe. Novelizácia by mala rozšíriť aj možnosti experimentálneho overovania a je naplnením viacerých cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR.

Minister Horecký uviedol, že alternatívnym riešením k tejto úprave zákona je nulový variant, a teda neprijatie predkladaného návrhu. To by však podľa šéfa rezortu školstva znamenalo, že Slovensko si nesplní záväzky z Plánu obnovy a odolnosti SR – dosiahnuť a dlhodobo udržať minimálne 95-percentnú zaškolenosť detí v materských školách.

zdroj: TASR/František Iván

Parlament schválil i doplňujúci návrh nezaradenej poslankyne Jany Žitňanskej (Demokrati), ktorým sa zohľadnilo zavedenie nového odborného zamestnanca – sociálneho pracovníka.

Žitňanská tvrdí, že etablovanie profesie sociálneho pracovníka medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení napomôže pri napĺňaní deklarovaných princípov výchovy a vzdelávania v zmysle školského zákona. Zároveň navrhovala, aby sa medzi činnosti podpornej úrovne prvého stupňa zahrnulo aj sociálne poradenstvo.

„Nespornými výhodami etablovania profesie sociálneho pracovníka medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení by bolo poskytovanie komplexnej starostlivosti pre deti, žiakov a ich rodiny, promptnosť riešenia sociálnych problémov žiakov, ktoré ovplyvňujú ich školskú úspešnosť, s možnosťou dlhodobej intervencie a sprevádzanie či poskytovanie služieb odborníkom zvnútra, ktorý žiakov pozná,“ uviedla Žitňanská.

Mentálne postihnuté deti sa budú môcť zúčastniť externého testovania

Doplňujúcim návrhom ďalej umožnila žiakom s mentálnym postihnutím, ktorí sú v poslednom ročníku základnej školy, požiadať a zúčastniť sa externého testovania na získanie nižšieho stredného vzdelania, a súčasne, aby ho mohli vykonať v základnej škole, ktorú aktuálne navštevujú.

Sociálny pracovník bude v škole vykonávať sociálnu diagnostiku detí a žiakov, poskytovať im sociálne poradenstvo a ďalšie metódy a postupy sociálnej práce zamerané na prekonanie prekážok vo výchove a vzdelávaní žiakov. Taktiež bude poskytovať konzultácie zástupcom zariadení, pedagogickým či odborným zamestnancom.

„Aj keď je v návrhu zákona uvedený sociálny pedagóg s nespochybniteľným významom jeho činnosti, metódy práce sociálneho pedagóga a sociálneho pracovníka sú odlišné,“ vysvetlila poslankyňa.

Poslanci ďalej schválili doplňujúci návrh exministra školstva a poslanca Branislava Gröhlinga (SaS), ktorým sa zavedie úvodný ročník. Cieľom zavedenia úvodného ročníka je znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

„So školami prebiehala dlhodobá komunikácia po zrušení nultých ročníkov a zavedení povinnej predškolskej výchovy a o potrebe zavedenia úvodných ročníkov práve z dôvodu zvýšeného počtu detí so špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou a tým zvyšujúceho sa rizika školskej neúspešnosti u týchto detí. Školy sú pripravené poskytnúť potrebnú podporu, starostlivosť a vzdelávanie v úvodných ročníkov od 1. septembra tohto roku,“ uviedol Gröhling.

Exkluzívne: Ministerkou školstva môže byť úradníčka známa z kauzy. Vzbúrili sa proti nej vlastní zamestnanci

Schválený bol i doplňujúci návrh poslanca Richarda Vašečku (OĽANO/KÚ). Ak neprítomnosť žiaka v škole z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, neprítomnosť ospravedlňuje zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Ak neprítomnosť žiaka z dôvodu ochorenia trvá viac ako päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.

Cieľom podľa Vašečku je debyrokratizácia pri ospravedlňovaní žiakov z neúčasti na vyučovaní a zníženie záťaže detských lekárov.

Poslanci schválili i pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Milana Vetráka (OĽANO), ktorým sa zavádza rovnaké financovanie materských škôl zriadenými mestskými časťami Bratislavy, ako majú všetky ostatné materské školy na Slovensku.

Návrh zaviedol pre materské školy zriadené mestskými časťami Bratislavy rovnaké pravidlá, ako majú súkromné a cirkevné materské školy, pretože sa ním zavádza povinnosť hlavného mesta SR poskytnúť aj týmto materským školám 100 percent príslušnej sumy výnosu podielových daní, t. j. presne tak isto, ako sa poskytuje aj neštátnym zriaďovateľom.