Primár kolabujúcej nemocnice: Ak aj dnes niekto popiera Covid-19, nie je normálny a mal by vyhľadať odbornú pomoc (ROZHOVOR)

Región Horného Považia už niekoľko týždňov patrí medzi najviac zasiahnuté okresy v krajine. Nemocnice kolabujú, nie je miesto a pacienti sa musia prevážať do tých okolitých. Zdravotníci nestíhajú, mnohí skončili nakazení.

Medzi nich patrí aj primár interného oddelenia nemocnice v Považskej Bystrici, a zároveň ocenený TOP lekár v odbore interná medicína, MUDr. Milan Kulkovský, ktorý sám nedávno Covid-19 prekonal.

• Že niektorí pacienti svojich blízkych už nikdy neuvidia
• Už dávno neplatí, že pacienti sú len starí a polymorbídni ľudia
• Prekonať Covid-19 ešte nie je žiadna výhra, smrteľné komplikácie nastávajú aj neskôr
• Negatívny antigénový test je spoľahlivý asi ako deravý kondóm
• Prečo by sme mali pristúpiť k tvrdému lockdownu, na ktorý nemá nikto odvahu

Pacientov musíte už voziť do iných nemocníc, lebo ste plní. Popíšte nám, ako to na Covid oddeleniach vyzerá.

Vzhľadom k tomu, že posledné týždne boli okresy Horného Považia, teda Púchov, Považská Bystrica a Ilava, na popredných priečkach v počte Covid pozitívnych obyvateľov v rámci Slovenska, nápor pacientov sme očakávali. Nedalo sa na to však adekvátne pripraviť. Postele nájdete, personál, žiaľ, nie. Počas vianočných sviatkov sme všetky covid oddelenia naplnili, a preto sme museli požiadať o pomoc iné nemocnice a Ministerstvo zdravotníctva ako koordinátora. Tí nám ochotne pomohli, za čo im ďakujem.

Karta sa určite obráti a potom pomôžeme aj my, tak to bolo aj v predchádzajúcom období. Práca na týchto oddeleniach je nesmierne náročná a všetci, ktorí tam pracujú, si zaslúžia uznanie a obdiv.

Ako je na tom zdravotnícky personál? Vládze?

Nevládze. Personál je vyčerpaný fyzicky aj psychicky. Väčšina ľudí by mala problém vydržať v ochrannom overale pár minút. Personál na covid oddeleniach, najmä sestry a sanitárky, sú v ňom niekoľko hodín v pohybe. Majú môj obdiv. Zdravotníci sú zvyknutí pracovať veľa, tráviť dni v nemocniciach, no nie je ťažké vyhorieť, keď denne vidíte zomierať ľudí, ktorým napriek obrovskému úsiliu nedokážete pomôcť a keď odchádzate domov, sledujete, ako ľudia vonku nerešpektujú pravidlá a šíria bludy, za ktoré by sa nehanbila väčšina psychiatrických pacientov.

Koľko robia doktori a sestry bežne bez prestávky?

Bežná pracovná doba má 8 až 12 hodín, služby majú väčšinou 16 až 24. Klamal by som, keby som tvrdil, že tam nie je čas na krátku prestávku a vykonanie základných potrieb, najesť sa a napiť. Hoci sú na nás kladené nadľudské požiadavky, stále sme len ľudia. Keď máte pacientov, prestávku nemôžete mať, prestávka je teda relatívny pojem. Telefón nepočká kým spláchnete, kým dojete obed či večeru. Určite sú oddelenia, kde sa dá v službe aj oddýchnuť, zaspať. Interné a covid oddelenia to ale teraz určite nie sú.

Mnohí z nich sa už museli aj sami nakaziť. Má sa kto starať o pacientov?

Povedal by som, že každý chvíľku ťahá pílku. Ideálne by bolo, keby sa personál nakazil postupne. Čo je ale ideálne? Na mojom oddelení, teda internom v NsP Považská Bystrica, sa najviac lekárov nakazilo v čase, keď som bol chorý aj ja. Chorý bol teda primár, zástupca, zástupca zástupcu, prakticky všetci atestovaní aj viacerí neatestovaní. Zákon schválnosti dosiahol vrchol dokonalosti. Tí, čo zostali, navarili z vody 10-chodové menu. Majú môj obdiv. O pacientov bolo postarané. Musí byť o nich postarané vždy. Na to sme tu.

Keď ste všetci už unavení a nikto nevie, kedy to skončí, musia vás hnevať ľudia, ktorí stále spochybňujú vážnosť situácie.

Nebudem klamať, pravdaže ma hnevajú. Nie je to ale trvalý hnev. Mám syna, ktorý si prechádza prirodzeným obdobím vzdoru. Štvorročný pubertiak. Mám sa na neho hnevať? Keď sa hodí o zem a kričí, formuje sa, musí si tým prejsť. Rýchlo na to zabudnem. Možno niektorí ľudia nemali možnosť prejsť si tým obdobím v detstve, tak vzdorujú teraz.

Niektoré bludy, ktoré šíria, sú výplodom chorej mysle. Nemôžu za to. Pri určitých ochoreniach je ťažké odlíšiť fikciu od reality. Osobitnou kapitolou sú jedinci, ktorí nemajú priateľov, nedokážu sa realizovať v skutočnej komunite, a tak život venujú tvorbe umeleckých diel v diskusiách. Keďže ide o istý druh kreatívnej činnosti, sú povolené myšlienkové križovatky a ignorovanie pravidiel slovenského jazyka. Je mi to ľúto, no ak ešte aj dnes niekto popiera Covid-19, nemôže byť v poriadku a mal by vyhľadať odbornú pomoc.

Je to naozaj tak, že ľudia pochopia až vtedy, keď prídu o niekoho blízkeho vo svojom okolí?

Nie, niektorí nepochopia ani vtedy. Nepriznajú, že sa mýlili. Tvrdia, že bol ich príbuzný ťažko chorý, prípadne, že zdravotníci zavinili jeho smrť, pretože sa viac venovali fiktívnej chorobe. Žiaľ, niekedy to vyzerá tak, že Covid musel prísť, aby nám ukázal, že sme nastúpili na cestu degradácie logiky a kritického myslenia. Mali by nastať zásadné zmeny v školskom systéme. Deti sa musia učiť myslieť, nie bifľovať. Memorovanie nepodstatných informácii nemá zmysel, ak si v nich nevieme urobiť poriadok.

zdroj: TASR/AP, Armando Franca

Blížia sa novoročné oslavy a mnoho ľudí považuje antigénový test za priepustku na silvestrovskú oslavu. Čo by ste ľuďom odporučili?

Negatívny antigénový test je z môjho pohľadu asi takou zárukou, akou je deravý kondóm. Môžete mať pocit bezpečia, no ten pocit je vám nič platný. Ak však niekto vôbec uvažuje ísť na silvestrovskú oslavu, sú mu dôsledky akýchkoľvek jeho činov ukradnuté a zodpovednosť v jeho oklieštenom slovníku chýba.

Na Slovensku sa konečne začalo s očkovaním. Mnoho ľudí ho však stále spochybňuje. Máte vo svojom okolí takých ľudí?

Určite, všetci ich máme. Koniec-koncov, antivaxeri tú boli, sú aj budú.

Čo im teda hovoríte?

Hovorím im, že rozhodnutie očkovať sa je dobrovoľné, teda je na ich slobodnom rozhodnutí, či s ním budú súhlasiť. Pripomínam im ale, že tam kde sloboda jedného končí, druhého začína. Očkovanie proti koronavírusu je jedinou cestou k jeho porážke. To je fakt. Fakty sú dané, názory môžu byť rôzne.

Odporcovia očkovania sú z môjho pohľadu zbabelci. Väčšina nijakým spôsobom neprispela k tomu, aby bola teraz situácia lepšia. Nechcú nosiť rúška, dodržiavať odstupy, nedajú sa zaočkovať a „vpichnúť si čip“. Nadávajú na zapredaných lekárov, klaňajú sa  Liptákovi (pozn. red. lekár, ktorý šíri dezinformácie). Chcú byť antisystémoví tak, že hromžia vláde a volia zlodejov, mafiu a fašistov.

zdroj: TASR/AP, Petr David Josek

Kedy sa budete vy, ako nemocnica, očkovať?

Presný dátum ešte nevieme. Máme len štvrtý najvyšší počet hospitalizovaných Covid pacientov na Slovensku a náš región je i naďalej jedným z najhorších. „Máme teda čas.“

Ako ste na tom so zdravotníckymi pomôckami? Máte ich dostatok?

Dá sa povedať, že je to čoraz lepšie, boli aj horšie chvíle. Nemocnica robí čo môže a pomáhajú aj sponzori. Dnes mi napríklad jeden pán priniesol tisíc respirátorov pre personál.

Očakávaný prísny lockdown nakoniec neprišiel aj kvôli tomu, aby ľudia mohli tráviť Vianoce so svojimi blízkymi. Ako prežili tieto sviatky pacienti?

Byť hospitalizovaný počas Vianoc je zlé aj mimo pandémie. Teraz je to oveľa horšie, keďže pacienti na infekčných/Covid oddeleniach nemali návštevy. Niektorí svojich príbuzných nevideli už niekoľko týždňov, niektorí ich už neuvidia nikdy.

Dal by sa priebeh Covidu u pacientov v nemocniciach nejako paušalizovať, alebo je u každého individuálny?

Paušalizovať asi nie. Na hrubo by sa dali rozdeliť do dvoch skupín. V jednej sa ich stav zlepšuje, liečba zaberie a môžeme ich pustiť domov. V tej druhej sú pacienti, u ktorých vidíme len zhoršovanie s fatálnym koncom. Vo všeobecnosti platí, že napojenie na pľúcnu ventiláciu je zlým prognostickým znakom.

Na Covid-19 neexistuje žiaden konkrétny liek. Ako teda prebieha liečba pacientov v nemocniciach?

Kolegovia pravidelne aktualizujú náš interný štandardný liečebný postup, ktorý odzrkadľuje aktuálne poznatky aj možnosti terapie. Tá je predovšetkým podporná, symptomatická, samozrejmosťou je oxygenoterapia. Liečbu denne prispôsobujeme potrebám konkrétneho pacienta aj s ohľadom na vývoj ochorenia a aktuálne výsledky laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení.

Platí stále, že v nemocnici s koronavírusom končia starí ľudia s viacerými pridruženými ochoreniami?

Som internista. Pre mňa je starý ten, kto má nad 75 rokov. Už zďaleka neplatí, že máme len starších a polymorbídnych pacientov. Zvyšuje sa počet tých, ktorí majú okolo 40-50 rokov, pravdaže aj mladších, ktorí nemali žiadne vážne ochorenia. Mnoho mladých aj zomrelo.

Koľko ste už teda mali vyslovene mladých pacientov?

Sú to desiatky vo veku od približne 30 do 50 rokov. Boli aj mladší.

V jednom z vašich statusov píšete, ako k vám prišla pacientka, ktorá koronavírus už prekonala, ale dnes bojuje s následkami, a to pľúcnou embóliou. Znamená to teda, že prekonať Covid-19 ešte nie je žiadna výhra?

To v žiadnom prípade. Tých, ktorí sa k nám po prekonaní covidu vracajú je viac. Pľúcnych embólii bolo už niekoľko, žiaľ aj fatálne. Problém vidím v dlhodobých komplikáciách, ktoré mnohým pacientom zmenia život. Najmä pľúcna fibróza.

Sám ste Covid-19 prekonali, aký ste mali priebeh?

Našťastie mierny. Zimnice, bolesti hlavy, kĺbov, svalov, nespavosť, slabosť, kašeľ, nádchu a sťažené dýchanie. Po približne dvoch týždňoch som sa mohol vrátiť do práce. Stále sa však cítim nevýkonný a pri vyššej námahe sa zadýcham. Príčinou môže byť ale aj fakt, že som nestratil chuť, a tak sa ničnerobenie, karanténa, chuť do jedla a starostlivá manželka na mne podpísali.

Patríte ku kritikom súčasných opatrení, považujete ich za nedostatočné. Čakáte, že sa situácia po sviatkoch zmení?

Áno, opatrenia považujem za nedostatočné, mnohé sa dokonca napriek horšej situácii zmiernili. Neočakávam, že bude vôľa sprísňovať ich. Toľko odvahy nikto mať nebude.

 Čo by ste teda navrhovali?

Mám rád, keď mi ľudia nadávajú. Preto už dlhodobo tvrdím, že sme mali pristúpiť k tvrdému lockdownu. To, čo máme, nemôžeme lockdownom nazývať. Teraz sa už len musíme modliť, aby bolo obetí čo najmenej a zaočkovaných čo najviac. Pomôže R-O-R, Covid automat, ktorý má potenciál vykúpiť nás z chaosu, lokálne testovanie tak, ako to ukázali v Trenčíne a tvrdé obmedzenia v čiernych oblastiach.