Prípad Navaľného smrti sa zamotáva: Najskôr stratené telo, teraz veľká modrina na hrudi

Ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj umrel v piatok v trestaneckej kolónii. Dnes sa objavili informácie, že jeho telo sa nachádza v  márnici okresnej nemocnice v sibírskom meste Salechard. Jeho pitva sa podľa agentúry DPA zatiaľ neuskutočnila.

Salechard s viac ako 50 000 obyvateľmi je hlavným mestom Jamalskoneneckého autonómneho okruhu. Trestanecká kolónia Polárny vlk, kde Navaľnyj zomrel, je od neho vzdušnou čiarou vzdialená asi 50 kilometrov severozápadne a leží už za polárnym kruhom. Existujú dohady, že najväčšieho kritika Kremľa vo väznici zavraždili. Väzenská služba však podobné tvrdenia odmieta. 

„Zdravotníci ústavu prišli okamžite na miesto a boli privolaní aj záchranári. Vykonané boli všetky potrebné resuscitačné opatrenia, avšak bez pozitívnych výsledkov. Záchranári skonštatovali smrť odsúdeného. Príčiny smrti sa zisťujú,“ uviedli.

Nemenovaný pracovník záchrannej služby pre Novu Gazetu povedal, že kolegovia ho informovali o tom, že na Navaľného tele sa našli modriny, ktoré boli spôsobené, ešte keď žil, zrejme však vznikli pri oživovaní. „Ako pracovník záchranky s pomerne bohatými skúsenosťami môžem povedať, že také zranenia, ako ich opísali tí, čo ich videli, vznikajú pri kŕčoch,“ uviedol záchranár.

Navaľnyj mal umrieť na zástavu srdca

Podľa neho modriny svedčia o tom, že Navaľnyj mal pred smrťou kŕče a pri oživovaní držali ho zamestnanci trestaneckej kolónie. Modrinu mal aj na hrudníku, čo je známkou toho, že skutočne došlo k pokusom o masáž srdca. Záchranár predpokladá, že Navaľnyj „s najväčšou pravdepodobnosťou“ zomrel na zástavu srdca.

Zamestnanec salechardskej stanice prvej pomoci pre Novu Gazetu Europa povedal, že Navaľného telo najskôr prevezené do neďalekého mesta Labytnangi, no 16. februára večer ho odviezli do okresnej nemocnice v Salecharde na Ulici Mieru. Potom sa rozšírila informácia, že miestni patológovia majú zakázané vykonávať pitvy. Zamestnanec poznamenal, že telá tých, ktorí zomrú v trestaneckých kolóniách, obvykle prevezú na Úrad súdneho lekárstva na Glazkovovej ulici.

Bol ako Voldemort, jeho meno Putin nevyslovoval. Navaľnyj sa stal človekom, ktorého sa najviac bál

Nova Gazeta Europa cituje aj miestneho taxikára, podľa ktorého na letisku v Salecharde, kde z Moskvy prilietajú dva pravidelné lety denne, pristáli 17. februára dve lietadlá mimo plánu. Nevylúčil, že v jednom z nich mohli byť špecialisti, ktorí majú vykonať pitvu tela Navaľného.

O úmrtí Navaľného informovala ruská väzenská služba, podľa ktorej odsúdenému politikovi prišlo v piatok po vychádzke nevoľno a takmer okamžite stratil vedomie. Privolaní zdravotníci z nemocnice v meste Labytnangi sa Navaľného pokúšali oživovať viac ako pol hodiny, ale neboli úspešní.

V Rusku sa konajú zhromaždenia

Navaľného spolupracovníci v sobotu informovali, že matke Navaľného povedali, že jej syna postihol „syndróm náhleho úmrtia“. Takáto diagnóza však v Medzinárodnej klasifikácii chorôb neexistuje. Na mnohých miesta v Rusku sa v piatok a sobotu konali spontánne zhromaždenia na pamiatku Navaľného.

Bezpečnostné zložky na nich zadržali najmenej 401 ľudí, najviac v Petrohrade a Moskve, vyplýva z najnovších údajov mimovládne organizácie OVD-Info monitorujúcej zatýkania na nepovolených podujatiach v Rusku.

V Moskve pri Soloveckom kameni, pamätníku obetiam politických perzekúcií z obdobia bývalého Sovietskeho zväzu, si Navaľného „a ďalšie obete politických represií v Rusku“ v nedeľu uctila veľvyslankyňa USA Lynne Tracyová, informovala agentúra AFP.

Kritika od gruzínskej prezidentky

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová tvrdí, že načasovanie oznámenia smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného nebola náhoda, ale posolstvo zo strany ruského režimu. Povedala to v nedeľu na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, píše TASR podľa agentúry DPA.

„Myslím si, že to nebola náhoda, že smrť Navaľného bola oznámená niekoľko hodín či len minút pred začiatkom mníchovskej konferencie,“ povedala DPA 71-ročná Zurabišviliová. Dodala, že je už akoby „povahovou črtou“ v správaní Ruska, že sa snaží ukázať, že si „robí čo chce a kedy chce“. Podľa nej bol pritom práve toto aj odkaz, ktorý tým chcel Kremeľ vyslať mníchovskej bezpečnostnej konferencii.