Problémy s vlkmi na Slovensku si všimla už aj Európska komisia. Začne riešiť ich odstrel

Ministerstvo pôdohospodárstva nebolo ochotné vypočuť odborníkov, ochranárov, ani verejnosť a napriek prísľubu, že bude vlka chrániť, určilo kvótu na odstrel 50 vlkov.

Europoslanec Martin Hojsík bol teda nútený obrátiť sa na komisára pre životné prostredie. A oplatilo sa, ten mu prisľúbil, že bude konať. „Je smutné, že to muselo zájsť až tak ďaleko, no som presvedčený, že tento krok bol nevyhnutný,“ konštatuje.

Odpoveď od komisára navyše očakáva aj niekoľko stoviek ľudí, ktorí mu poslali listy s protestom proti určeniu kvóty. „Je dobré, že problém pripomínajú aj europoslanci. Včera VLK na ministerstve odovzdal hromadnú pripomienku aj s 21 000 podpismi k zmene vyhlášky a podpore zaradenia vlka medzi chránené druhy. Ak táto zmena prejde problém s kvótami skončí,“ vyjadrila sa k problematika Jana Strnádová z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Problém s odstrelom vlka Európska komisia riešila už v minulosti. V predošlom konaní proti Slovenskej republike vo veci odstrelu vlka videla EK porušenie povinností v nedostatočnosti údajov o jeho populácii, pričom spoľahlivosť údajov o populácii a jej vývoji považovala za podmienku, bez ktorej nie je možné povoliť ich odstrel.  

„Zbieranie dát o populácii vlkov by sa podľa platnej legislatívy malo robiť za pomoci analýzy DNA v truse, tieto dáta však na Slovensku chýbajú. Samotná komisia ministerstva pôdohospodárstva, ktorá určovala kvótu, priznala, že tieto dáta nemá,“ objasňuje Hojsík.  

Aj komisár pre životné prostredie potvrdil, že populácia vlka sa musí určovať na základe analýzy DNA, ktorá je jedinou presnou metódou ktorou sa je možné vyhnúť viacnásobnému započítavaniu tých istých jedincov. V opačnom prípade ministerstvo musí dodržiavať princíp opatrnosti. 

Čo to v praxi znamená? Ministerstvo by nemalo nariadiť odstrel vlka, pokiaľ si nie je isté, že to nebude mať neisté a potenciálne nebezpečné následky. Kvóta na odstrel 50 vlkov, ktorá je určená bez presných dát o ich populácii, však podľa Hojsíka opatrná nie je. 

„Vlky by sme strieľať nemali, a bez konkrétnych dát ich strieľať vôbec nemôžeme.  Som rád, že Európska komisia začala konať a dúfam, že boj proti odstrelu vlka čoskoro skončí a trofejí bude dovtedy čo najmenej,“ dodal europoslanec.

Rezort životného prostredia už predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh dôležitej vyhlášky. Po jej prijatí má dôjsť od 1. januára 2021 k úplnej ochrane vlka dravého na Slovensku. To sa nepozdáva Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku ako aj Slovenskej poľovnej komore:

„Zatiaľ čo Slovensko trápi pandémia koronavírusu, ekonomická kríza, kríza živočíšnej výroby a stavy oviec sú historicky najnižšie, minister Budaj namiesto riešenia skutočných problémov krajiny, prispieva k poklesu sebestačnosti a vyšším nákladom na chov hospodárskych zvierat. Pán Budaj týmto počinom skutočne likviduje slovenské ovčiarstvo pod rúškom ochrany životného prostredia. Takéto opatrenia envirorezortu naozaj krajine nepomôžu,“ dodala SPK.