Problémy skutočne inteligentných ľudí: Dve veci ti robia najväčší problém, samotu ale ignoruješ

Inteligencia. Ak ju niektorí z nás majú, obdivujeme ich, dokonca im závidíme. Múdri ľudia majú lepšie známky, rýchlejšie im páli. No takisto ako všetci ostatní, aj oni majú svoje trápenia.

Samota, ktorá vlastne nie je až takým problémom

Napríklad v porovnaní s menej inteligentnými ľuďmi majú tendenciu tráviť viac času sami. Ako povedala Carol Graham, výskumná pracovníčka na Brookingskom inštitúte, ktorá sa zaoberá tzv. ekonomikou šťastia, pre The Washington Post povedala: „Je pre nich menej pravdepodobné, že trávia väčšinu času socializáciou. Skôr sa zameriavajú na nejaký dlhodobý cieľ, na ktorom pracujú.“

Neznamená to však, že sú automaticky nešťastní. Aj keď majú menej spoločenského kontaktu. Sú osamelí najmä preto, že sú príliš zaneprázdnení. Tvoria vynálezy, či pracujú na výskume alebo na vakcíne.

Ak si teda viac inteligentný, je pravdepodobné, že si osamelý. Je to však najmä kvôli tvojej produktivite.

zdroj: Unsplash/Keenan Constance

Poznajú limity svojej inteligencie

Počul si niekedy o Drunning-Krugerovom efekte? Možno ti tento termín nič nehovorí, no určite si sa v praktickom živote s niečím podobným stretol. Toto psychologické pravidlo tvrdí, že práve najinteligentnejší ľudia majú najväčšie pochybnosti o vlastných schopnostiach.

Ak sa na to pozrieme zdravým, sedliackym rozumom, je jasné, prečo stále premýšľajú nad tým, čo nevedia a čo im uniká. Hlúpi ľudia sú totiž príliš hlúpi na to, aby presne vedeli, ako veľmi sú hlúpi. Inteligentní ľudia sú natoľko múdri, že vedia, koľko toho nevedia.

zdroj: Unsplash/Olav Ahrens Røtne

Viac premýšľajú, menej spia

Pre tento dôvod je inteligencia z časti aj kliatbou. Poznať a vedieť svoje limity je niekedy naozaj skľučujúce a obmedzujúce. S týmto súvisí aj ďalší fakt zo štúdie z roku 2015, podľa ktorej je inteligencia spájaná s väčším premýšľaním z hľadiska obáv či negatívnych myšlienok.

Nadmerné analyzovanie následkov, konaní či vlastných akcií preto často vedie inteligentných ľudí, že sa k určitým rozhodnutiam ani neodhodlajú.

Ako píše Travel Lifestyle Magazine, byť inteligentným vedie k bezsenným nociam. Poznáme ich všetci a v skutočnosti môžu súvisieť s tým, že nám niektoré veci nedajú spať. Sú to predovšetkým udalosti a rozhodnutia z našej minulosti, nad ktorými dlho premýšľame.

Ak však máš vyššie IQ, je pre teba ťažšie zastaviť tok týchto myšlienok. Je to ako mechanizmus v tvojej hlave, ktorý pracuje celý deň a celé hodiny. Od nejakej konverzácie, ktorú analyzuješ, prejdeš až po pravdepodobné situácie, ktoré sa môžu vyhrotiť. Za to môže fakt, že myseľ môže byť až príliš aktívna a zabraňuje tomu, aby si v noci mohol v pokoji zaspať.

zdroj: Unsplash/Isabella and Louisa Fischer

Inteligentní ľudia sa dokážu ľahšie rozptýliť. Ako uvádza web INC, je pre nich ťažké zostať v jednej kancelárií a nepodliehať rušivým elementom ako napríklad nepozerať sa každú chvíľu na telefón. Je pre nich komplikované sa sústrediť. Sú to práve umelecky zameraní ľudia, ktorí vedia ignorovať rozptýlenie.

Večné opravovanie

Ďalší problém poznáme všetci. V podstate nie je nič zlé na tom, keď nás niekto opraví akonáhle povieme niečo, čo nie je pravda, alebo keď spravíš gramatickú chybu. Horšie je, že inteligentní ľudia vedia byť naozaj „grammar nazi“.

Je prirodzené, že chceš niekoho opraviť, ak povie niečo fakticky nesprávne. Ešte k tomu v dobe sociálnych sietí, kedy sa každý k niečomu vyjadruje, vidíme viac a viac ľudí čo píšu gramatické chyby.

Poznáš to. Niekedy nad tým mávneš rukou, no pre múdrych ľudí to je naozaj ťažké. Nevedia zostať ticho, dokonca ich to vie ovplyvniť tak, že zostanú znechutení a už sa s tými ľuďmi nechcú viackrát stretnúť.

zdroj: Unsplash/Jessica Da Rosa

Problém vzniká aj na druhej strane. Predstav si, že si na párty alebo len tak vonku s priateľmi a stále tam je niekto, kto ťa opravuje a každá chybička pre neho predstavuje veľký problém.

Do určitej miery je to teda neznesiteľné a to pre obe strany.

Vysoké IQ, no malá trpezlivosť

Ak si inteligentný, tvoja trpezlivosť nie je zrejme na takej úrovni ako tvoje IQ. Praktický príklad: niekomu chceš niečo povedať, no nepočuje ťa. Zopakuje sa to trikrát po sebe. Ide o typ frustrácie, keď máš skvelú a zaujímavú konverzáciu a ľudia ťa jednoducho nechápu.

To dokáže človeka naštartovať, však? Síce si inteligentní ľudia nezakladajú až tak na emóciách, no ich pohár trpezlivosti rýchlo pretečie. Keď zakaždým máš niečo vysvetľovať laikom a zároveň problematike do hĺbky rozumieš, je to namáhavé. A ešte horšie je, keď ti ľudia naozaj nerozumejú.

Článok bol pôvodne vydaný  29. júna.