Zuzka opísala krutú realitu: „Psychiatrička má 20 minút na pacienta, poisťovne na nich tlačia“
- Zuzka si za svoj doterajší život prešla mnohými ťažkými diagnózami
- O všetkých skúsenostiach dnes „bez servítky“ informuje na sociálnej sieti
- Zuzka si za svoj doterajší život prešla mnohými ťažkými diagnózami
- O všetkých skúsenostiach dnes „bez servítky“ informuje na sociálnej sieti
Dnes ti predstavíme Zuzku Mračkovú – nádhernú ženu, ktorú môžeš poznať vďaka sociálnym sieťam. Na prvý pohľad by si nepovedal, že ju môže niečo trápiť. Opak je však pravdou. Na svojom instagramovom profile sa už dlhodobo venuje najmä téme duševného zdravia.
Sama to v živote nemala jednoduché. Prešla si poruchami príjmu potravy (PPP) aj depresiou. Ani dnes stále nemá vyhraté. Práve to je jeden z dôvodov, pre ktoré sa rozhodla rozprávať o témach, ktoré sú v spoločnosti tabu. Nikdy totiž nevieš, kedy by mohli zasiahnuť teba alebo tvoje blízke okolie a vziať ti kus života.
- Akými chorobami si Zuzka prešla?
- Kedy nastal zlom a vyhľadala odbornú pomoc?
- Čo bolo na liečbe najnáročnejšie?
- Ako podať pomoc v prípade, ak podobnými diagnózami trpí niekto blízky?
- Aký je v súčasnosti stav slovenských odborníkov na danú problematiku?
Na sociálnych sieťach sa dlhodobo venujete duševnému zdraviu a poruche príjmu potravy. Máte s tým aj osobnú skúsenosť. Prečo ste sa o týchto témach rozhodli verejne rozprávať?
V roku 2018 som druhýkrát otehotnela a cítila som obrovský tlak. Prvého syna som nemohla zo zdravotných dôvodov dojčiť a zrazu opäť prichádzali otázky, či plánujem dojčiť, ako dlho som dojčila a keď som povedala, že som nedojčila a s najväčšou pravdepodobnosťou nebudem ani druhého, prišli výčitky, prednášky a podobne.
Ja som sa cítila opäť strašne a mala som potrebu to „vykričať“ do sveta. Ako najdostupnejšie médium som mala k dispozícii Instagram a začala som písať o tom, že nie každá žena je schopná dojčiť a je to tak v poriadku.
Mala som naozaj zlé stavy, ktoré hraničili s popôrodnou depresiou, a nechcela som pripustiť, že sa to stane aj druhýkrát. Po mojich postoch o neschopnosti dojčiť a zlých stavoch s tým súvisiacich sa mi začali ozývať doslova stovky žien, ktoré sa s týmto príbehom dokázali stotožniť. Boli to ďakovné, inokedy obsiahle správy, doslova „výlevy“.
Ženy cítili, že ich myšlienkam zrazu niekto dal hlas. A tak som písala ďalej. Bohužiaľ, bolo o čom, keďže som si počas života prešla poruchami príjmu potravy, depresiami, úzkosťami, dokonca som chcela skončiť so životom.
Ako si s odstupom času spomínate na vaše „temné“ obdobie v živote? Čím všetkým ste si prešli?
Nebolo to až tak dávno, kedy som mala moje druhé najtemnejšie obdobie. Bolo to minulý rok koncom marca, keď som prechádzala úplným vyhorením a samovražednými sklonmi. Neprišlo to zo dňa na deň, ono sa to nabaľovalo posledných 7 rokov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Koniec prvého tehotenstva bol pre mňa veľmi psychicky náročný kvôli zdravotným problémom v rodine, prvý syn 13 mesiacov nespal (doslova, on proste nespal nikdy), potom druhé tehotenstvo, pandémia, ktorú som prežívala veľmi ťažko, nástup do práce po materskej počas covidu, neustále som bola doma, do toho deti, kopili sa mi popri práci aj spolupráce na Instagrame a ja som mesiace pracovala 24/7.
Preplo mi. Najprv som prestala komunikovať, bola som agresívna, mala som úzkosti, odišla som z domu, bola som dezorientovaná a chcela som sa zabiť. Myslela som si, že svojou existenciou len škodím manželovi a deťom a nevidela som iné východisko.
Manžel mi chcel volať sanitku, volal mojej psychiatričke, volal na nejakú linku pomoci, kde mu poradili nasilu ma posadiť do sanitky a odviezť do nemocnice. Ja som ho nejako uprosila, aby to nerobil, a sľúbila som mu, že sa začnem liečiť.
Odvtedy chodím už vyše roka každé dva týždne na terapie k mojej psychiatričke a som aj na medikamentóznej liečbe. Musela som dať výpoveď vo všetkých prácach a teraz pracujem len na svojich projektoch.
Potrebovala som vypnúť a som rada, že som to s pomocou manžela a psychiatričky dokázala urobiť. Bohužiaľ ma celá táto záležitosť musela položiť na úplné dno, aby som pochopila, že nemôžem chcieť všetko a najlepšie aj hneď.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Počas toho temného obdobia som veľmi schudla, čo ma dalo späť do PPP (poruchy príjmu potravy). Takže momentálne som po rokoch späť v recovery a bojujem s mojim chorým PPP „ja“. Je to už takmer 24 rokov, čo trpím rôznymi formami PPP.
Kedy sa u vás prvýkrát objavili náznaky vašich problémov? Čo bolo podľa vás ich spúšťačom?
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Akými diagnózami si Zuzka musela prejsť?
- Ako ju daná situácia dostala až na dno?
- Čo jej v tomto období najviac pomáhalo?
- Kedy nastal zlom a uvedomila si, že to nezvládne sama?
- Má podobné stavy aj dnes?
- Ako pomôcť blízkemu človeku v prípade, že trpí rovnakými chorobami?
- Aký je podľa nej stav slovenských odborníkov na danú problematiku?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti