Psychológ o tvorbe, strachu a autenticite: 80 % umelcov bojuje s pocitom, že ich talent je len náhoda (ROZHOVOR)

4. februára 2025 o 18:38

Perfekcionizmus môže paralyzovať
Komunita buduje sebadôveru
Autenticita vyžaduje rovnováhu vízie a spätnej väzby
Vnútorný kritik potrebuje hranice

ilustračná foto Muhammad Rahim Ali/Tabitha Turner/Unsplash

Perfekcionizmus môže paralyzovať
Komunita buduje sebadôveru
Autenticita vyžaduje rovnováhu vízie a spätnej väzby
Vnútorný kritik potrebuje hranice

Pochybuješ o svojom talente? Bojíš sa ukázať svoju tvorbu svetu? Nie si sám. Dokonca aj tí najúspešnejší umelci často zápasia s pocitom, že ich talent je len náhoda a že raz sa na ich „nedostatočnosť“ príde. Táto neistota dokáže paralyzovať tvorivosť a ukradnúť radosť z umenia.

Umelecké pochybnosti môžu byť začiatkom slobodnej tvorby

O tom, ako prekonať tieto pochybnosti a nájsť cestu k slobodnej tvorbe, sme sa rozprávali s klinickým psychológom Jakubom Mihaľom.

Ako člen Slovenskej komory psychológov sa dlhodobo venuje dynamike ľudskej psychiky a jej prejavom v tvorivých procesoch. Jeho pohľad vychádza z rozsiahlej klinickej praxe, kde pomáha klientom nachádzať cestu k autentickému sebavyjadreniu.

V rozhovore ti prezradí prekvapivé techniky na zvládanie kritiky, vysvetlí, prečo najlepší umelci potrebujú samotu, a ukáže ti, ako premeniť svoju citlivosť na výhodu.

Dozvieš sa, prečo si úspešní tvorcovia vedú denník tvorby, v akom momente sa zdravý perfekcionizmus mení na prekážku a ako môžeš využiť silu umeleckej komunity.

Mihaľo, ktorý popri vedení súkromnej psychologickej praxe v Bratislave pôsobí aj ako výskumník a pedagóg, ponúka pohľad založený na najnovších poznatkoch z psychológie tvorby. Jeho skúsenosti z práce s umelcami ti pomôžu lepšie pochopiť vlastné tvorivé procesy a ukážu ti, ako môžeš svoje pochybnosti premeniť na odrazový mostík k slobodnejšej tvorbe.

Čím sa líši umelecké sebavedomie od bežného a ako si ho môžete budovať
Prečo najtalentovanejší umelci často pochybujú o svojich schopnostiach
Kedy sa stáva perfekcionizmus prekážkou v tvorivom procese
Ako zvládnuť strach z kritiky a premeniť ho na príležitosť rásť
Prečo potrebujú umelci čas osamote a ako im to pomáha v tvorbe

Aké sú najčastejšie pochybnosti, s ktorými sa na vás umelci obracajú ohľadom svojej tvorby? Ako im pomáhate tieto pochybnosti prekonávať?

Umelci najčastejšie pociťujú nedostatočnosť alebo sa obávajú, že ich tvorba „nie je dosť dobrá“. Trápia sa otázkou hodnoty svojho diela, jeho schopnosti zaujať alebo porovnateľnosti s tvorbou iných. Mnohí prežívajú silný tlak na originalitu či autenticitu a niekedy cítia, že sa opakujú alebo že už nemajú čo nové priniesť svetu. Niektorí zápasia so strachom z kritiky – obávajú sa negatívnych hodnotení alebo že sklamú seba či očakávania publika.

V terapii im pomáham objaviť zdroje ich tvorivej energie a lepšie pochopiť dôležitosť ich umeleckej práce. Spoločne identifikujeme ich myšlienky o sebe a svojej tvorbe, rozlišujeme konštruktívne náhľady od zbytočne kritických alebo skreslených predstáv.

Často využívame expresívne techniky či zapisovanie vlastných vnútorných dialógov, aby umelci odhalili podstatu svojich obáv a uvideli možné skryté strachy z odmietnutia alebo zlyhania za svojimi pochybnosťami.

Otvorené rozprávanie o obavách im umožňuje získať odstup a vytvoriť si k nim zdravší postoj. Súčasne pracujeme na budovaní sebaúcty, aby tvorba prinášala nielen úzkosť, ale aj radosť a sebavyjadrenie.

V čom sa líši „umelecké sebavedomie“ od bežného sebavedomia? Existujú špecifické techniky na jeho budovanie?

„Umelecké sebavedomie“ sa silnejšie prepája s vlastným vnútorným svetom a vnímaním originality či jedinečnosti tvorby. Umelci často vnímajú svoje diela ako priamy odraz svojej osobnosti, preto kritika či neúspech môže zasiahnuť ich sebahodnotu silnejšie než pri bežných profesiách.

Tento proces ešte posilňuje fakt, že umeleckú tvorbu nemôžeme vždy merať jasnými kritériami – či už ide o úspech, kvalitu alebo autenticitu. V porovnaní s „bežným“ sebavedomím tak umelecké sebavedomie reaguje citlivejšie na vonkajšie reakcie, keďže tvorca vníma dielo ako svoj vnútorný prejav či osobnú výpoveď.

Na budovanie umeleckého sebavedomia využívame viaceré prístupy. Okrem klasických terapeutických metód zameraných na sebareflexiu a vyváženie kritického hlasu pomáha aj aktívny tréning prijímania kritiky – napríklad postupné prezentovanie diel v menšej, podpornej komunite.

Umelec sa tak učí prijímať spätnú väzbu bez automatického vnímania ako útoku na vlastnú hodnotu. Užitočne funguje aj denník tvorivosti: umelci si zaznamenávajú svoje nápady, pochvaly aj neúspechy a učia sa rozpoznávať vzorce svojich reakcií na rôzne situácie.

Takto rozvíjajú vnútorný kompas, ktorý im pomáha zostať, aby zostali verní vlastnému tvorivému hlasu a súčasne udržali otvorenosť voči spätnej väzbe.