Renomovaný psychológ odhaľuje vetu, ktorá utíši každé nahnevané dieťa. Stačí deväť slov
- Zabudni na príkazy ako „ukľudni sa“
- Odborníci našli účinnejší spôsob, ako zvládnuť detský hnev
- Stačí jediná fráza, ktorá buduje dôveru aj vzťahy

- Zabudni na príkazy ako „ukľudni sa“
- Odborníci našli účinnejší spôsob, ako zvládnuť detský hnev
- Stačí jediná fráza, ktorá buduje dôveru aj vzťahy
Všetci sa občas ocitneme v situáciách, ktoré v nás vyvolajú hnev. Či už je to uviaznutie v zápche, nervózni kolegovia alebo len každodenné náhody, ktoré nás rozrušia. Keď sa k tomu potom pridá nejaká drobná nepríjemnosť, ako spadnutie kľúčov či rozliaty obed, zdá sa, že je len otázkou chvíle, kedy to celé „praskne“.
Väčšina dospelých sa počas života naučí s hnevom ako tak narábať, no pre deti je táto emócia vždy veľkou výzvou. Ich frustrácie môžu byť vyvolané aj maličkosťami – odmietnutím kúpy novej hračky alebo pocitom, že ich nikto nechápe. Vtedy sa spúšťa kaskáda plaču, kriku, dupania a búchania dverami. Aj s týmto dokáže efektívne bojovať psychológia.
Rodičia sa často cítia bezradní, keď sa snažia zasiahnuť, no zdá sa, že čím viac sa snažia, tým viac situáciu zhoršujú. Našťastie, odborníci na psychológiu prichádzajú s praktickými radami, ktoré môžu pomôcť upokojiť dieťa v náročných chvíľach.
Jedným z najúčinnejších prístupov je jednoduchá, no neuveriteľne efektívna fráza, ktorá sa ukázala ako kľúčová pri zmierňovaní hnevu detí.
Prastarý „problém“
V prvom rade je potrebné pochopiť emócie. Tie sa vo svete filozofie aj psychológie riešia už od nepamäti. Podľa portálu Britannica ich pomenoval už Aristoteles. Hovoril o nich ako o pocitoch, ktoré dokážu u ľudí meniť správanie aj názory. Už vtedy k nim mimo iné zaradil najmä hnev.
Psychológovia o ňom hovoria ako o základnej emócii. Radí sa k takým, ako sú radosť či smútok, ktoré sú úzko naviazané na základné inštinkty prežitia. Motivuje k boju, no ten nemusí vždy znamenať hneď bitku. Často stačia aj slová či citový prejav.
Samotný hnev je podľa psychológov z APA sprevádzaný antagonizmom voči niekomu či niečomu. Väčšinou je to najmä kvôli pocitu, že nám niekto úmyselne urobil zle.
Hovoria, že môže mať aj pozitíva, ktoré vidno najmä pri vyjadrovaní emócií a riešení problémov. Zároveň však varujú, že v nadmernom množstve môže zvýšiť tlak a poškodiť dokonca aj fyzické a duševné zdravie.
Jedna z vedeckých štúdií dokonca potvrdila, že nesprávne uchopený a smerovaný hnev u detí a mládeže môže viesť k problémom v medziľudských vzťahoch v budúcnosti. Takéto nevyrovnané narábanie s hnevom môže mať aj negatívne následky na celkové duševné zdravie.
Magická fráza pre lepšie zajtrajšky
Pre deti je hnev na zvládanie jednou z najťažších emócií. Hovorí o tom aj psychológ Jeffrey Bernstein, PhD., ktorý priniesol aj univerzálny spôsob na to, ako hnev u detí utíšiť. Magická formulka podľa jeho skúsenosti funguje takmer v každom prípade aj v každom veku.
Znie nasledovne:
„Vidím, že si teraz nahnevaný. Som tu pre teba.“
Zdať sa to môže jednoduché, no v danom momente ide často o nadľudské výkony. Funguje podľa neho preto, že v jednej fráze pochopí pocity dieťaťa, povie mu že nie je samo a ešte mu aj dá priestor bez pocitu viny, hovorí tak v článku pre Psychology Today.
Aj keď nie vždy dokáže ako mávnutím prútika zmazať každý moment hnevu, tvorí niečo podstatne dôležitejšie – buduje zdravé vzťahy založené na dôvere a prijatí.
Na rozdiel od kriku a slov „ukľudni sa a prestaň kričať“ ukážeme, že nám na ich pocitoch záleží. Namiesto neustáleho kontrolovania okrem iného dostanú možnosť spojenia a poteší ich aj pocit, že ich niekto počúva.
Ľahko sa tak podľa slov psychológa môže stať, že kopanie do hračiek nahradí potreba objatia a namiesto zabuchnutia dverí príde ich prosba o pomoc so zdôverením sa.
Dôležité je však pripraviť poriadne aj seba. Odporúča preto základné tipy. Treba zostať v pokoji, používať len jemnú reč tela a deťom dať čas. Keď ho dostanú, vrátia sa často s tým, že budú potrebovať pomoc pri hľadaní riešení.
Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Clinical Psychology Review/Schneider et al., APA, Britannica, Psychology Today, PT/Jeffrey Bernstein Ph.D.