Psychologička na rovinu o narcistoch: Títo ľudia vedia byť vo vzťahoch ešte horší ako psychopati

12. decembra 2023 o 13:10

Kto sú narcisti a prečo sú pre spoločnosť nebezpeční?
Psychologička vysvetlila, čo všetko sprevádza ľudí s poruchou narcizmu

Ilustračné foto Archív Canva

Kto sú narcisti a prečo sú pre spoločnosť nebezpeční?
Psychologička vysvetlila, čo všetko sprevádza ľudí s poruchou narcizmu

Ak by sme sa pozreli na klasifikáciu antisociálnych porúch osobnosti, často upriamujeme našu pozornosť na ľudí s psychopatickými vlastnosťami, ktoré často vidíme práve v postavách z filmov a seriálov. Týmto spôsobom môžeme prehliadať skutočnosť, že existuje jeden konkrétny typ poruchy, ktorý môže byť v mnohých ohľadoch ešte problematickejší.

Narcistická porucha pozornosti (NDP) je psychologický stav, ktorý sa často prehliada, a môže byť miestami zložitejší a deštruktívnejší než iné formy antisociálnych porúch osobnosti.

To závisí od toho, do akej miery potrebujú emocionálne zoslabiť svoje ciele a kompenzovať si tak svoj nespokojný život, za ktorý sa skrývajú.

Nie všetkých z nich však musíme považovať výlučne za zlých, pokiaľ s nimi dokážeme jednať. O partnerských vzťahoch to platí dvojnásobne a mať v súkromnom či pracovnom živote narcistu so sebou prináša veľa výziev.

Aké to sú a ako odhaliť zlé úmysly včas, nám v rozhovore priblížila psychologička Naďa Jacko Lysáková.

Ako vyzerá vzťah s narcistom?
Ako ich rozoznať v práci alebo v spoločnosti?
Čím všetkým nás dokážu očariť?
Ako vyzerá ideálna obeť narcistu?
Ako sa im brániť a kedy je lepšie utekať?
Kto sú horší narcisti, ženy alebo muži?

Ani v roku 2023 nemá spoločnosť veľa vedomia o narcistoch, aj keď ani zďaleka nie sú nevinní a vo veľa prípadoch vedia poriadne uškodiť. V čom sa najviac odlišujú od psychopatov alebo sociopatov?

Ľudia s narcistickými črtami si zakladajú na kontakte s ľuďmi. Neuzavrú sa ako napríklad sociopati, ale potrebujú udržiavať medziľudské vzťahy. Sú kontaktní v tom zmysle, že sociopati a psychopati dokážu fungovať aj mimo spoločnosti.

Narcista to nedokáže a potrebuje spätnú väzbu od toho druhého. Na spätnej väzbe, pri ktorej ich niekto obdivuje, doslova žijú a to je ich definíciou. Potrebujú cítiť z druhých emóciu, že keď niekam prídu, ľudia naokolo budú ohúrení. Vždy chcú byť stredobodom pozornosti.

Ľudia s narcistickými črtami sa cítia výnimoční. Majú silné presadenie pocitov, že sú výnimoční, čo je len predstava. Často to tak nie je. Najsilnejšie u nich prevláda nadradenosť a cítia sa v rodine najsilnejší, najschopnejší a najzdatnejší.

Kŕmia si pocitmi druhých svoje ego? Nerobí to z nich automaticky egoistických a arogantných ľudí, ktorí ignorujú pocity druhých?

Ťažko pri nich potvrdiť, že v chápaní samých seba majú ego vysoko. Pri rozhovore s nimi by sa však na seba v odraze dokázali pozerať aj hodiny. To z nich robí egoistov, ktorí vedia byť, samozrejme, aj riadne arogantní.

Treba si však uvedomiť, že takéto maniere po emóciách často prebiehajú len v ich predstavách. Môžu za to pochybnosti smerom k samým sebe a často je na pozadí toho celého nízke sebavedomie. Takéto myšlienky ich vedú k hľadaniu pochvaly a uznania od druhých, ktorú nedostali napríklad v detstve od rodičov. Situáciu si kompenzujú tým, že sú od ostatných silnejšími jedincami.

Keď už spomínate slabé uznanie od rodičov, čo všetko je príčinou vzniku tejto antisociálnej poruchy osobnosti?

Môžeme za tým hľadať genetickú predispozíciu. Vznik vidieť tam, kde boli obmedzovaní a nikto ich nepochválil. Kompenzujú si to, čo sa dialo v minulosti okolo nich.

Ak sú rodičmi nestáli jedinci a menia neustále pravidlá, dieťa nevie, na čom je. Takáto situácia poznačí dieťa, ktoré stráca stabilitu a neverí si.

Stávajú sa prípady, keď dieťa robí chyby, ale rodič ho aj tak pochváli. Hovorí mu výnimočné veci, ale pravda je iná. Zo strany rodiča sa vytráca objektívnosť. Ak dieťa napríklad nepíše pekne, nepoviem mu, že je to krásne, ale pravda je iná, pretože klamstvá môžu do budúcna uškodiť nielen tomu človeku, ale aj jeho okoliu.

Každý rodič by mal vytvárať aj zdravú sebakritickosť, aby deti chyby vnímali a pracovali na sebe. Utvrdiť ich vo veciach, ktoré im idú, ale vedieť aj povedať veci, ktoré im nejdú. Každý máme slabé stránky, netreba ich ignorovať.

Takíto ľudia majú vieru vo vlastnú jedinečnosť. Keď sa bavíme o tom, že sú nedocenení, tak ich priťahuje pozornosť od človeka, ktorý ich dokáže oceniť.