Psychologička o detských samovraždách: K záchrane stačí tak málo. Je mýtus, že o smrti človek vopred nehovorí

2. mája 2023 o 12:49

Duševné problémy u detí neustále pribúdajú
V niektorých prípadoch vyústia do toho najhoršieho
Kde sa stala chyba, že mladí strácajú chuť do života?

Pexels/RODNAE Productions/Mojra/Pixabay/Anemone123

Duševné problémy u detí neustále pribúdajú
V niektorých prípadoch vyústia do toho najhoršieho
Kde sa stala chyba, že mladí strácajú chuť do života?

Detské samovraždy sú smutným fenoménom, ktorý sa v roku 2023 nijak nezlepšuje. Tragické prípady majú za následok veľa smútku a v posledných rokoch sa tieto činy zaradili medzi najzávažnejšie problémy, ktorým by mala spoločnosť čeliť.

Nie je preto prekvapením, že mnoho psychológov, psychiatrov a odborníkov sa snaží identifikovať príčiny a riešenia s cieľom usmerniť mládež čo najďalej od negatívnych myšlienok a samovražedných sklonov.

Ohľadom tejto citlivej témy sme kontaktovali psychologičku Julianu Zmrhalovú z poradne Mojra, ktorá pre Startitup poskytla cenné rady a jej poznatky o tom, ako predísť tomu najhoršiemu a prečo sa to deje tak často bez toho, aby o tom niekto čo i len tušil.

Kde robíme chyby, že o probléme sa dozvieme až po tragédii?
Akými všetkými spôsobmi môže internet vplývať na samovraždu u mladých?
Čo je kľúčovým faktorom v prevencii pred vplyvmi okolia?
Ako depresiu a iné negatívne stavy identifikovať včas?
Čo by sa muselo stať, aby sa takáto situácia na Slovensku zlepšila?
Ako „otvoriť “ ústa tichým deťom, ktoré o problémoch nechcú hovoriť?
Čo by podľa psychologičky malo pomôcť rodičom nezlyhať vo výchove?

Ako by ste popísali súčasný stav v oblasti detských samovrážd?

Bavíme sa o téme, ktorej by sme mali venovať pozornosť. S ťažkým srdcom ale musím dodať, že je veľmi málo odborníkov, ktorí sa venujú detskému duševnému zdraviu, a tento smutný fenomén ohrozuje životy detí. A niekedy si to, žiaľ, všimneme, až keď je neskoro…

Podľa NCZI sa medziročný nárast samovrážd u detí vo veku 15 – 19 zvýšil o 72,2 %. Čo môže byť podľa vás príčinou týchto tragických udalostí?

Najčastejšie faktory, ktoré môžu takéto problémy vyvolať, sú spojené so vzťahmi. Či už s rodičmi, rodinou, školské vzťahy alebo vzťahy s rovesníkmi.

Patria sem aj prvé lásky, rozchody, sklamania, čo taktiež radíme medzi častý spúšťač v podstate akéhokoľvek psychického ochorenia u detí a mladistvých.

Myslíte si, že každej samovražde sa dá predísť? Ako to docieliť?

Teoreticky áno, ale prakticky to predstavuje veľký problém a opatrný proces. O samovražde nielen u detí, ale aj dospelých koluje množstvo mýtov. Dané dieťa na to môže upozorňovať svojím správaním, alebo práve naopak, mlčí.

Všimol si si v okolí niečo podobné? V prípade akýchkoľvek podozrení smerujúcich k pokusom o samovraždu kontaktuj linku pomoci a neboj sa o probléme rozprávať. Môžeš tým zachrániť nevinný život.

U každého sa negatívne myšlienky smerom k samovražde prejavujú inak. Niekto sa v tom období viac stiahne do bubliny a prestane komunikovať, niekto sa dokáže správať normálne a nie je poznať žiadny rozdiel.

Ďalším dôležitým faktorom je izolácia, ktorá podceňuje negatívne myšlienky a z toho dôvodu je u dieťaťa dôležité rozvíjať stratégie zvládania, bez ktorých sa začne strácať vo vlastných myšlienkach.

Kedy na dieťati pozorujem, že potrebuje vyhľadať pomoc?

V momente, keď dlhodobo vykazuje myšlienky typu nechcem tu byť, nebaví ma život a iné. Dieťa môže byť viac uzavreté, málo komunikuje, nebavia ho veci, ktoré malo pred tým rado. Môže sa zhoršiť školský prospech. Nie je výnimkou ani opak – teda hyperaktivita až agresivita u dieťaťa.

Ako veľmi kritickým spúšťačom samovražedných myšlienok je v tomto ohľade zlé sociálne zázemie?

Najlepšou prevenciou voči akejkoľvek duševnej chorobe je harmonické bezpečné a funkčné rodinné prostredie. Viac ohrozené sú deti, ktoré pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, ohrozeného chudobou. Rodičia nekomunikujú alebo niekto v rodine spáchal samovraždu, trpí psychickými problémami alebo užíva návykové látky.

Ako spoznať psychopata? Psychologička vysvetľuje poruchu, ktorú má viac ľudí, ako by si čakal

Ide taktiež o prípady, keď má dieťa nejaký telesný hendikep – ochorenie, ktoré ho limituje fungovať normálne. Do tejto špeciálnej kategórie patria hlavne deti s traumatickou skúsenosťou, kde mohlo dochádzať aj k týraniu či zneužívaniu. Toto všetko úzko súvisí so sociálnym zázemím.