Psychologička: Vianoce sú často retraumatizujúce. Byť čiernou ovcou je dočasný stav, ktorému sa občas nevyhneš
- Pre mnohých ľudí sú Vianoce najstresujúcejším obdobím roka
- Odborníčky vysvetľujú, prečo je to tak a čo s tým môžeme urobiť
- Pre mnohých ľudí sú Vianoce najstresujúcejším obdobím roka
- Odborníčky vysvetľujú, prečo je to tak a čo s tým môžeme urobiť
Minulý rok spustila platforma ksebe anketu, ktorá mala zistiť, ako sa ľudia cítia počas Vianoc. Z takmer 600 odpovedí vyšlo, že zatiaľ čo polovica pociťuje oddych, radosť a šťastie, až 42,2 % zápasí so stresom, 33 % s tlakom a štvrtina má pocity únavy, smútku a osamelosti.
Tento rok sa do prieskumu zapojilo až 2 000 ľudí, pričom 41 % respondentov uviedlo, že sa v kruhu rodinných blízkych cíti počas Vianoc nepochopene, nervózne alebo osamelo. Čo je príčinou týchto pocitov a aké kroky môžeme podniknúť, aby sme pomohli sebe alebo svojim blízkym? Na to nám odpovedali odborníčky z platformy ksebe.
Obraz dokonalosti
Tlak a stres na nás vytvárajú predovšetkým reklamy a vianočný tovar, ktorý sa v obchodoch začína objavovať už dlhé týždne pred adventom.
„V médiách prezentovaný obraz bohato vyzdobených domácností, množstvo jedla, štedrá nádielka pod stromčekom. Šťastne pôsobiace rodinky pri spoločnej večeri, spolupatričnosť. Dokonalá harmónia.“ Hovorí psychologička Romana Oravcová.
To, čo nám prezentujú médiá, však málokedy zodpovedá realite. „Ak z nejakých dôvodov naše Vianoce vyzerajú inak, môže na nás takýto obraz dokonalosti pôsobiť deprimujúco. Môžu sa dostaviť pocity zlyhania, frustrácie a osamelosti.“
Ďalším dôvodom pociťovaného stresu počas Vianoc bývajú rodinné návštevy, ktoré mnohí z nás vnímajú skôr ako formálnu povinnosť – obzvlášť, ak vzťahy v rodine nie sú celkom funkčné.
„Musíme sa do veľkej miery prispôsobovať ostatným, vyjsť z bežnej rutiny. Keďže ide len o pár dní v roku, avšak veľmi špeciálnych, túžime, aby bolo všetko dokonalé a všetci spokojní.“
Ak sa čosi pokazí, napraviť to vieme až o rok, čo sa nám javí v nedohľadne. Problémom môže byť aj množstvo „deadlinov“ a uzávierok, ktoré nás koncom pracovného roka čakajú.
„Ďalej to môže byť aj finančná situácia. Napríklad v rodinách, kde sú deti a chceme im pripraviť bohatú nádielku, aby sme im spravili radosť, avšak naša finančná situácia nám to neumožňuje.“
Nefunkčné vzťahy v rodine
Keď sa niekto vo svojej rodine cíti osamelý, počas Vianoc sa pocit samoty ešte viac umocňuje. Podľa psychologičky Lenky Sarneckej existuje viacero rovín a vysvetlení tohto stavu.
„Mnohé rodiny majú dysfunkčné vzťahy, dôležitý rodič sa akoby odpája a nie je vedome či fyzicky prítomný pre partnera a deti. Ak teda prídu Vianoce a je potrebné tohto ‚odpojeného‘ člena opäť zapojiť do rodinnej dynamiky, interagovať spolu, môže to viesť ku konfliktom.“
„Veľa našich klientov prežíva strach zo sviatkov, lebo sa zrazu večne neprítomný rodič ocitne doma dlhšie ako na jeden deň a všetci v rodine si uvedomia, že sa nemajú s ním o čom zhovárať, nič o nich nevie, nepozná ich záujmy, koníčky alebo témy, ktorými žijú.“
Nasledujú pocity frustrácie, hnevu alebo hlbokého sklamania. Spracovať tieto pocity v napätej rodinnej atmosfére môže byť veľmi ťažké. Tu sa dostávame k ďalšiemu podstatnému dôvodu – traumatickým zážitkom.
„Trauma nemusí byť iba jedna veľmi vážna situácia, traumatické je pre nás čokoľvek, čo je veľmi bolestné, vysoko prevyšujúce našu schopnosť túto udalosť spracovať.“
Môžu to byť stovky drobných zraňujúcich momentov, ktoré sú v konečnom dôsledku omnoho náročnejšie na spracovanie (napr. v terapii).
Navštíviť rodičov a absolvovať povinné rodinné stretnutia môže byť pre daného jednotlivca retraumatizujúce, pretože sa mu opätovne pripomínajú zraňujúce slová a scenáre.
„Ak sa niekto vo svojej rodine necítil bezpečne, zažíval depriváciu (emočnú, fyzickú), napr. nedostatok lásky, záujmu, pozornosti, načúvania, je pre neho ťažké vracať sa do tohto prostredia naspäť. Najmä ak si už svoj bezpečný priestor vybudoval napr. v novom bydlisku, s priateľmi, inými členmi rodiny a pod.“
Vyrovnať sa s touto situáciou je veľmi náročné. Podľa Sarneckej je dôležité nájsť podporu v niekom blízkom, najmä ak budeš svoje potreby prezentovať väčšej časti rodiny. Mal by si tiež počítať s tým, že ťa možno označia za „čiernu ovcu rodiny“.
„Je to však iba dočasný stav, ktorému sa občas nevyhnete, ale môžete v konečnom dôsledku získať cenný pokoj počas sviatkov.“
Pomôcť môže otvorený rozhovor
Je na každom z nás, či sa rozhodneme niečo zmeniť alebo ponechať veci tak, ako sú teraz. V prvom rade je však dôležité uvedomiť si, že Vianoce nemajú byť sviatkami nátlaku a stresu.
„Nie je podstatné, či máme napečených 30 druhov koláčov alebo jeden, a tak isto nie je dôležité, koľko darčekov máme. Nepridávajme si sami na seba tlak. Náš mozog si po čase aj tak viac zapamätá to, ako sme sa cítili ako to, čo sme dostali, a preto sa skúsme sústrediť na to, čo nás robí šťastnými,“ objasňuje CMO ksebe Magdaléna Mihálová.
Ak sa teda necítiš vo svojej rodine dobre, otvorene hovor o svojich pocitoch a skús to zmeniť. „Ak nemáme radi tieto sviatky vo všeobecnosti, tak máme právo robiť, čo nás baví a venovať sa takým aktivitám, ktoré nás tešia.“
„Ak máme napríklad starého rodiča a nestíhame všetkých navštíviť, môžeme mu aspoň zavolať a dohodnúť si iný termín, kedy sa stretneme.“
Malé deti sa na Vianoce tešia hlavne kvôli darčekom, no bolo by na mieste učiť ich už v mladom veku, že Vianoce nie sú primárne o darčekoch. „Nespokojnosť, ktorú občas pociťujeme, nie je ideálne riešiť materiálnymi statkami, tie podstatu prežívania nevyriešia.“
Ak však vieme, že niekto po niečom túži a vieme, že mu to spraví radosť, je pekné svojho blízkeho prekvapiť a potešiť. Môžeme mu tak ukázať, že mu načúvame a vnímame ho.
Mihálová ďalej zdôrazňuje, že základom všetkého je komunikácia, teda mal by si vedieť vyjadriť svoj názor, opísať svoje prežívanie a zároveň aj počúvať druhú stranu.
„Ak viem, že niekto nemá pozitívny prístup k vianočným sviatkom, môžeme sa ho opýtať prečo sa cíti ako sa cíti, a čo ho trápi, a odkiaľ to pramení. Je v poriadku, ak niekto nechce tráviť Vianoce jedením kapustnice.“
„Ak na druhú stranu my cítime, že nám tá osoba bude chýbať, skúsme to priamo komunikovať a výčitky nechajme bokom. Takýmto spôsob pravdepodobne skôr nájdeme spoločné riešenie, “ uzatvára Mihálová.
Zdroj: ksebe