Inaugurácia Putina: Rusku vládne už takmer štvrťstoročie, no jeho pozícia je najslabšia ako kedy bola

Ruský prezident Vladimir Putin bol v utorok v Kremli opätovne inaugurovaný za ruského prezidenta. Pri moci je už takmer 25 rokov, pričom toto je jeho 5. funkčné obdobie a mandát mu skončí za 6 rokov. Vládnuť bude do do 7. mája 2030.

Putin sa v inauguračnej reči poďakoval národu za dôveru a slová vďaky adresoval aj ruskej armáde. 

„Rád by som sa poďakoval účastníkom špeciálnej vojenskej operácie, chcel by som poďakovať všetkým, ktorí bojujú za našu vlasť,“ povedal o vojakoch, ktorí bojujú vo vojne na Ukrajine.

„Osud Ruska určíme len my sami,“ uviedol. Putin dodal, že Rusko prejde cez toto ťažké obdobie, čím naznačoval nie len účasť vo vojne ale aj západné sankcie voči Rusku, a napokon bude úspešné.

Putin tiež vo svojej reči nevylúčil obnovu spolupráce so Západom. 

„Neodmietame ani dialóg so západnými krajinami,“ povedal. Vysvetlil, že takýto dialóg by sa mohol týkať bezpečnosti a stability. Rusko by v ňom ale muselo mať rovnakú pozíciu ako krajina, s ktorou by dialóg viedlo. 

V príhovore počas inaugurácie Vladimir Putin stanovil kľúčové ciele svojho ďalšieho pôsobenia v úrade hlavy štátu. Zdôraznil, že prioritou bude ochrana záujmov a bezpečnosti ruského národa a zachovanie jeho hodnôt a tradícií.

Putin ďalej vyhlásil, že je nevyhnutné zabezpečiť spoľahlivú kontinuitu vývoja Ruska na nadchádzajúce desaťročia. Svoju reč zakonči slovami: „Spolu zvíťazíme.“

Rodený Petrohradčan sa stal prvýkrát prezidentom na konci roku 1999, keď nahradil starnúceho a chorľavého Borisa Jeľcina. Odvtedy je pri moci nepretržite s výnimkou rokov 2008 až 2012, keď ho v prezidentskom kresle vystriedal Dmitrij Medvedev. Podľa kritikov však aj táto výmena bola len formalitou a skutočný kurz smerovania Ruska – udával vtedy premiér Putin.

Putin je tak druhým najdlhšie vládnucim vodcom v Rusku, prvenstvo si zatiaľ drží diktátor Josif Stalin, ktorý vládol vyše 30 rokov.

Rusko plánuje útoky naprieč Európou, varujú spravodajské služby. Straty na životoch Kremeľ netrápia

Bojkot Západu 

Inauguračný ceremoniál sa odohral v Kremli a zúčastnilo sa ho množstvo hostí vrátane poslancov Federálneho zhromaždenia a účastníkov operácie, ktorú v Rusku označujú ako špeciálna vojenská operácia proti Ukrajine.

Inauguráciu poznačil bojkot niektorých Západných mocností. Na ceremoniáli sa nezúčastnili diplomati Spojených štátov, Kanady, Nemecka, Pobaltských štátov, Veľkej Británie či Českej republiky.

Niektoré ako Francúzsko či Slovensko na inauguráciu svojich zástupcov vyslali s odôvodneným, že nie je dobré úplne spáliť mosty.

Dôvodom bojkotu inaugurácie nie je len vojna na Ukrajine, ktorú Putin nevyprovokovane spustil, ale aj fakt, že ruské prezidentské voľby prebehli neslobodne. Opozičným kandidátom nebola umožnená kandidatúra údajne kvôli sfalšovaným podpisom.

Voľby tiež sprevádzali rozsiahle podvody a aj protesty zo strany občanov. Viacerí Rusi sa pokúsili znehodnotiť hlasovacie lístky modrou farbou, zaznamenané bolo aj podpaľačstvo. Okrem toho tisícky Rusov počúvli výzvu nebohého kritika Kremľu Alexeja Navaľného, ktorý vyzýval k účasti protestoch Poludnie proti Putinovi. 

Rusov tak pravdepodobne čaká ďalších 6 rokov na čele so 71-ročným Putinom. Experti sa zhodujú, že ruský prezident je momentálne v najslabšej pozícii, odkedy prvýkrát nastúpil do úradu.

Dôkazom toho má byť nielen minuloročná vzbura šéfa Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ale aj zhromaždenia po smrti opozičného vodcu Alexeja Navaľného či teroristické útoky na okraji Moskvy.

Analytik Maxim Samorukov pre Forgein Affairs uviedol, že Putinovmu režimu „stále hrozí, že sa cez noc rozpadne, ako to urobil jeho sovietsky predchodca pred tromi desaťročiami“.

Putinova pozícia je teda slabšia, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.