Putin dostal povolenie nasadiť armádu mimo Ruska. USA stiahli svojich diplomatov z Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok 21. februára oznámil, že sa rozhodol okamžite uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Uznanie suverenity a nezávislosti DĽR a LĽR označil za potrebné.

Pár hodín potom prišli z východnej Ukrajiny správy, že ruské vojská vstúpili na územie Donbasu. Ruský prezident nariadil rozmiestnenie jednotiek do dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny. Svedkovia hovoria o prechode tankov cez mesto Doneck. V súčasnosti by malo mať Rusko zhromaždených približne 190-tisíc vojakov na rusko-ukrajinskej hranici.

„This night, in the direction of #Donetsk, dozens of Russian tanks, artillery pieces towed by trucks and military vehicles“ – Le Figaro correspondentpic.twitter.com/G3cLbWQVxY

— marqs (@MarQs__) February 21, 2022

19:30 Minské dohody už podľa Putina neexistujú. DĽR s LĽR uznal v pôvodných hraniciach

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že dohody z Minska, ktoré boli zamerané na urovnanie konfliktu v Donbase „už neexistujú“.

„Prečo ich implementovať, ak uznávame nezávislosť týchto subjektov,“ opýtal sa Putin v súvislosti so svojím rozhodnutím z pondelka, ktorým uznal samozvané proruské republiky v Donbase za nezávislé a suverénne štáty.

Na spoločnej tlačovej konferencii s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom Putin dodal, že momentálne rokovania medzi Kyjevom a vedeniami Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) pre eskaláciu napätia nie sú možné. Situácia „má navyše tendenciu eskalovať“.

Vinu na neplnení minských dohôd však podľa Putina nesie Ukrajina, ktorú k ich implementácii podľa neho nedokázala motivovať ani Európa.

Práve z tohto dôvodu bolo Rusko nútené uznať DĽR a LĽR ako nezávislé a suverénne štáty – tvrdí.

„Uznali sme nezávislosť týchto republík, čo znamená, že sme uznali všetky ich základné dokumenty vrátane ústavy. A ústava vymedzuje ich hranice v rámci Doneckej a Luhanskej oblasti v čase, keď boli súčasťou Ukrajiny,“ vysvetľuje Putin.

Ruský prezident zároveň avizoval, že v prípade potreby si Ruská federácia splní svoje záväzky poskytnúť vojenskú pomoc DĽR a LĽR, keďže v pondelok boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy týkajúce sa aj vojenskej pomoci.

Podľa Putina je pre normalizáciu vzťahov s Ruskom nutné, aby Ukrajina uznala v referende vyjadrenú vôľu ľudí, ktorí žijú v Sevastopole a na polostrove Krym. To isté by mal urobiť aj Západ.

Putin ešte dodal, že Rusko by za strategickú hrozbu okrem vstupu Ukrajiny do NATO – čo je zas mimochodom vôľa 70 % Ukrajincov, no tú asi netreba rešpektovať – považoval aj to, keby mala Ukrajina podobne ako Rusko svoje jadrové zbrane. (TASR, Kekely)

18:45 Členské štáty EÚ sa jednomyseľne zhodli na nových sankciách voči Rusku

Členské štáty Európskej únie sa dnes jednomyseľne zhodli na prijatí sankčného balíka voči Rusku v súvislosti s krízou okolo Ukrajiny. Na spoločnej tlačovej konferencii v Paríži to oznámili šéf európskej diplomacie Josep Borrell a francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. (TASR/AP)

18:00 Predseda vlády SR Eduard Heger: Stojíme na správnej strane dejín

„Slovensko dnes stojí na správnej strane dejín. Sme v koalícii štátov, ktoré odsudzujú správanie Ruska a sú rozhodnuté urobiť všetko pre zachovanie mieru,“ vyhlásil po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady SR predseda vlády Eduard Heger.

Skritizoval kroky Ruska, ktoré porušuje medzinárodné právo a „ničí susedské vzťahy s Ukrajinou i celým demokratickým svetom.“

„Demokratický svet stojí pri Ukrajine, od Japonska, Austrálie, Spojené štáty, až po Európsku úniu,“ pokračoval vo svojom vyhlásení premiér SR.

Putin podľa neho nesmie mať pocit, že násilím vytvorí na Ukrajine svoj protektorát a po vzore bývalých komunistoch spustí železnú oporu.

Taktiež spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou pripomenul, že Slovensko je dlhodobo objektom hybridnej vojny a „žoldnieri v službách ruských záujmov“ tu pomocou dezinformácií prekrúcajú pravdu a vyzdvihujú lož.

17:40 USA presunuli svojich diplomatov z Ukrajiny do Poľska

„Spojené štáty v pondelok oznámili, že z bezpečnostných obáv posielajú všetkých svojich diplomatov na Ukrajine do Poľska, niekoľko hodín po tom, čo prezident Vladimir Putin nariadil ruským jednotkám, aby vstúpili do dvoch regiónov v krajine podporovaných povstalcami,“ informuje portál Kyiv Post.

17:25 Putin žiada Radu federácie o súhlas s nasadením armády mimo Ruska

Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin dnes požiadal hornú komoru ruského parlamentu o súhlas na nasadenie ozbrojených síl mimo územia Ruska. Podľa agentúry TASS to oznámila predsedníčka Rady federácie Valentina Matvijenková. (TASR)

Aktualizované: Putin dostal od Rady federácie súhlas s nasadením armády mimo Ruska.

Ako informovala agentúra TASS, jednotlivé výbory Rady federácie pred hlasovaním odporučili udeliť súhlas na použitie ruských ozbrojených síl v Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike (DĽR a LĽR), pričom navrhli, aby príslušný výnos nadobudol účinnosť hneď v utorok.

17:10 Ohlasy z Bieleho domu k situácii na Ukrajine: Invázia je invázia a práve prebieha

Týmito slovami zhrnul poslanie ruských vojsk na ukrajinské územie hlavný zástupca poradcu Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jon Finer.

„An invasion is an invasion and that is what is under way,“ says WH Principal Deputy National Security Adviser Jon Finer as Putin orders troops into Eastern Ukraine. pic.twitter.com/yvRfZJGqBY

— Brianna Keilar (@brikeilarcnn) February 22, 2022

17:05 Ukrajinský parlament vyzval štáty sveta, aby neuznali nezávislosť DĽR a LĽR. Západ pripravuje sankcie

Ukrajinský parlament v utorok vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby neuznali nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), taktiež aby odsúdili rozhodnutie o ich legalizácii a uvalili na Ruskú federáciu sankcie.

„Zdôrazňujeme, že toto rozhodnutie je súčasťou dlhodobého systémového úsilia Ruskej federácie, zameraného na podkopanie suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny a zničenie jej štátnosti,“ uvádzajú ukrajinskí predstavitelia vo vyhlásení.

Kyjev vyzval cudzie štáty a medzinárodné organizácie, aby uvalili dodatočné prísne sankcie voči fyzickým a právnickým osobám v Ruskej federácii a jej vedeniu s cieľom zastaviť ozbrojenú agresiu proti Ukrajine a zabrániť ďalšej eskalácii bezpečnostnej situácie v Európe.

Ukrajinskí poslanci v súvislosti so sankciami navrhli zmrazenie spustenia Nord Stream 2, odstavenie Ruskej federácie z medzinárodného medzibankového systému SWIFT a zákaz exportu špičkových technológií do Ruskej federácie, vrátane tých, ktoré súvisia s ruským vojensko-priemyselným komplexom.

V reakcii na rozhodnutie ruského vedenia o uznaní DĽR a LĽR Brusel oznámil, že v utorok večer bude predstavený balík sankcií proti Rusku zo strany Európskej únie. EÚ sa chce zamerať na osoby, ktoré sa podieľali na nezákonnom rozhodnutí uznať východoukrajinské separatistické regióny. Vlastný balík sankcií pripravujú aj Spojené štáty a Kanada. (TASR)

16:50 Rusko vyzýva štáty sveta, aby nasledovali jeho príklad a uznali DĽR a LĽR

Rusko vyzýva ostatné štáty, aby nasledovali jeho príklad a uznali nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), uviedlo v utorok vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Ako ministerstvo zdôraznilo, uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky bolo za daných podmienok vynúteným a jediným možným rozhodnutím.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil svoje rozhodnutie uznať nezávislosť a suverenitu DĽR a LĽR včera večer. Príslušné výnosy, ako aj zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci s obomi republikami sa podpisovali naživo, v televíznom prenose.

Tieto zmluvy už medzičasom ratifikovali obe komory ruského parlamentu, Štátna duma i Rada federácie. Podľa textov zmlúv sa Ruská federácia bude podieľať napríklad na ochrane hraníc republík a získa právo využívať vojenskú infraštruktúru a základne na ich území. (TASR)

16:27 Hovorca Kremľa uviedol, že Rusko uznalo nezávislosť povstaleckých regiónov na východe Ukrajiny „v hraniciach, ktoré existovali, keď boli (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásené“

Agentúra AP pripomenula, že ukrajinské sily neskôr získali kontrolu nad veľkou časťou oboch regiónov, takže proruskí separatisti momentálne nekontrolujú celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Ruská federácia uznáva Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku v rámci hraníc, „v ktorých ich orgány vykonávajú svoje právomoci“.

Peskov na otázku novinárov, či Rusko obe entity z Donbasu uznáva v súčasných faktických hraniciach, alebo v bývalých administratívnych hraniciach, hovorca Kremľa uviedol, že „v tých hraniciach, v ktorých sa vyhlásili“ za štáty. Na doplňujúcu otázku, či územie Ruskom uznaných štátov zahŕňa aj strategicky dôležitý prístav Mariupol (ovládaný momentálne Ukrajinou), Peskov reagoval: „Nemám čo dodať. V tých hraniciach, v ktorých existujú a v ktorých boli vyhlásené.“

Ústavy DĽR a LĽR uvádzajú, že územie týchto republík zodpovedá územiam Doneckej a Luhanskej oblasti pod správou Ukrajiny.
Predseda výboru Dumy pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) Leonid Kalašnikov podľa Interfaxu poznamenal, že „dnes DĽR a LĽR zaberajú menšie územie, ako tomu bolo v referende (o sebaurčení, ktoré sa konalo na území v iných hraniciach, ako sú v súčasnosti okupované DĽR), ale (republiky) sa domnievajú, že ich suverenita – ako štátu – sa vzťahuje aj na tieto územia“.

Rusko uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) v rámci ich faktických hraníc, uviedol večer 21. februára Andrej Klimov, zástupca šéfa výboru Rady federácie pre medzinárodné záležitosti.

Najvyšší predstaviteľ Denis Pušilin vo vysielaní televízie Rossija 1 povedal, že hranice DĽR kopírujú hranice Doneckej oblasti a „ďalšie kroky ukáže čas“.

Pušilin takto odpovedal na otázku, či je DĽR pripravená vytlačiť ukrajinské ozbrojené sily z území v rámci hraníc z roku 2014.
V tejto situácii Kyjev oznámil, že povoláva svojho chargé d’affaires v Rusku Vasyla Pokotyla na konzultácie o situácii, ktorá vznikla uznaním separatistických republík v Donbase Ruskom.

16:10 Robert Fico: Uznanie Doneckej a Luhanskej republiky zo strany Ruska je porušením medzinárodného práva

Robert Fico dnes na tlačovke oznámil, že odmieta uznanie Doneckej a Luhanskej republiky zo strany Ruska.

„Keď Spojené štáty uznali Kosovo, v Kosove všetci od nadšenia tlieskali, zabávali sa a púšťali ohňostroje. My sme ho ako suverénna krajina odmietli uznať,“ vysvetľuje Robert Fico.

„Ak ruský prezident teraz povedal, že uznáva dve nové republiky na suverénnom území Ukrajiny, som presvedčený, že ľudia v Donecku a Luhansku tlieskajú a zabávajú sa, ale my znovu hovoríme, že bolo porušené medzinárodné právo. Nemáme problém to pomenovať, vždy sme boli suverénni,“ dodáva.

Zároveň skritizoval európsku diplomaciu, ktorá je podľa neho slabá, a dopredu označil chystajúce sa sankcie voči Rusku za nezmysel.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

16:02 Tlačová tajomníčka Bieleho domu: Nord Stream 2 sa nepohne vpred

„Prezident Biden jasne povedal, že ak Rusko napadne Ukrajinu, budeme konať s Nemeckom, aby sme zabezpečili, že Nord Stream 2 sa nepohne vpred. Cez noc sme úzko konzultovali s Nemeckom a vítame ich oznámenie. Dnes budeme nadväzovať na naše vlastné opatrenia,“ uviedla na Twitteri tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psaki.

Pripomíname, že nemecký kancelár Olaf Scholz dnes oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. Podľa kancelára nemôže schvaľovanie pokračovať za takýchto krízových okolností.

Plynovod je už dokončený, potreboval iba povolenie na spustenie od nemeckých úradov.

15:45 Orbán podporuje suverenitu Ukrajiny. Vláda v Kyjeve požiadala Maďarsko o prostriedky na posilnenie obranyschopnosti

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán dnes telefonicky rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorému vyjadril obavy z aktuálneho vývoja situácie na Ukrajine. Agentúru MTI o tom informoval hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi.

Orbán informoval ukrajinského prezidenta, že Maďarsko v rámci koordinovanej európskej reakcie bude podporovať snahy o spoločné vyriešenie situácie a ako aj doteraz bude naďalej podporovať suverenitu a územnú integritu Ukrajiny.

zdroj: TASR/AP, Szilard Koszticsak

Na verejnosť sa dostali informácie, že Ukrajina poslala Maďarsku zoznam vybavenia, ktoré potrebuje na posilnenie svojich obranných schopností. V rozsiahlom rozhovore pre spravodajský server azonnali.hu. to potvrdila veľvyslankyňa Ukrajiny v Budapešti Ľubov Nepopová.

Okrem streliva rôzneho kalibru, prilieb, nepriestrelných viest, rôznej vojenskej výbavy, vrátane bezpilotných leteckých obranných zariadení, optických sledovacích prostriedkov, digitálnych komunikačných zariadení, špeciálnych lekárskych vozidiel a ďalších, žiada ukrajinská strana aj vojenské potravinové balíčky, mobilné kuchyne, stany, prenosné stanice na čistenie vody či dieselové generátory.

„Neočakávame, aby ktokoľvek bojoval za nás, avšak s vhodným vybavením sa dokážeme skôr vzoprieť,“ podčiarkla veľvyslankyňa.

Kyjev podľa nej v ústrety ruskej agresii potrebuje aj silný podporný hlas Maďarska v NATO a v Európskej únii. (TASR)

15:36 Andrej Danko viní za situáciu na Ukrajine Čaputovú, Naďa a Korčoka

„Konanie prezidenta Putina je priamoúmerné tlaku, ktorý vyvinula aj Slovenská republika umiestnením cudzích ozbrojených síl na svojom území. Ak sa prezidentka Čaputová, Naď a Korčok rozčuľujú, musia si priznať, že podpis zmluvy o obrannej stratégii s USA bol obrovskou chybou… Prezidentovi Putinovi sa niet čo čudovať,“ reaguje predseda národniarov. (SITA)

15:25 Ruský opozičný politik a Putinov kritik Alexej Navaľnyj: Putin zabíja a chce zabíjať ešte viac

„Putin a jeho senilní zlodeji z Bezpečnostnej rady a Jednotného Ruska (politická strana V. Putina, pozn. redakcie) sú nepriateľmi Ruska a jeho hlavnou hrozbou, nie Ukrajiny a nie Západu. Putin zabíja a chce zabíjať ešte viac. Vďaka Putinovi môžu teraz zomrieť stovky Ukrajincov a ruských občanov a v budúcnosti môže toto číslo dosiahnuť desaťtisíce. Áno, nedovolí Ukrajine, aby sa rozvíjala, zatiahne ju do močiara, ale rovnakú cenu zaplatí Rusko,“ píše na Twitteri Navaľnyj.

15:05 Prezidentka Zuzana Čaputová označila kroky Ruska za akt agresie a okupáciu. Ohrozená je podľa nej aj naša bezpečnosť

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová jasne odsúdila včerajšie kroky Ruska a výroky ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Ruský prezident Vladimir Putin v dlhom príhovore prakticky uprel právo Ukrajiny na vlastný štát. Vzápätí ako jediný na svete uznal nezávislosť takzvanej Doneckej a Luhanskej republiky… Z pohľadu medzinárodného práva ozbrojené sily Ruska dnes pôsobia na legitímnom území Ukrajiny a ide preto o akt vojenskej agresie a okupáciu,“ píše prezidentka vo svojom stanovisku.

Následne vyzdvihla Ukrajincov, že sa nenechali vyprovokovať a snažia sa reagovať pokojne a diplomaticky.

„Uznávame územnú celistvosť Ukrajiny a jej právo slobodne si vybrať, kam chce patriť. A budeme podporovať všetky kroky na pôde Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, vrátane potrebných sankcií,“ pokračuje prezidentka Zuzana Čaputová.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Pripomenula aj požiadavku Vladimira Putina, aby sa bezpečnostné garancie krajín východnej a strednej Európy – teda aj Slovenska – vrátili pred rok 1997, čo označila slovenská prezidentka za neakceptovateľné.

V závere vyzýva, aby sme nepodliehali dezinformáciám, ktoré sa snažia destabilizovať našu krajinu a považuje ich za ohrozenie bezpečnosti Slovenska.

14:50 Na Slovensku by mohli byť nasadení českí vojaci

Česká Bezpečnostná rada štátu zasadne v stredu v súvislosti so situáciou na Ukrajine – oznámila to ministerka obrany ČR Jana Černochová, ktorá zároveň načrtla, kam by sa mohli presunúť českí vojaci v rámci NATO, informuje spravodajská stanica ČT24.

Českí vojaci by podľa jej slov mohli v rámci NATO pôsobiť aj na Slovensku. „Sú dva varianty. Jeden je Rumunsko, druhý Slovensko. Myslím si, že cítime, čo je nám geopoliticky bližšie… Najprv o tom musí rozhodnúť vláda, obe komory parlamentu a oba výbory oboch komôr parlamentu,“ načrtla Černochová.

Ministerka stále verí tomu, že sa krízu na Ukrajine podarí vyriešiť diplomaticky. Rusko podľa nej nemá žiadny mandát diktovať suverénnym štátom, kam majú patriť.

Český prezident Miloš Zeman v utorok dopoludnia uviedol, že vstup ruských vojsk na územie separatistickej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky zvyšuje riziko vojenského konfliktu a znižuje nádej na diplomatické riešenie. Podrobnejšie však súčasnú krízu na rusko-ukrajinských hraniciach nekomentoval. (TASR, Kekely)

zdroj: TASR/František Iván

14:40 Európske banky sa pripravujú na sankcie voči Rusku

Banky zo Starého kontinentu sa pripravujú na komplikácie spojené so zavedením nových sankcií voči Rusku po tom, ako ruský prezident uznal separatistické regióny na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a na ich územia poslal vojakov.

Európske banky, najmä rakúske, talianske a francúzske, totiž patria k inštitúciám s najväčšou expozíciou voči Rusku. V posledných týždňoch sú preto v stave najvyššej pohotovosti a pozorne sledujú dianie.

Britská HSBC sa obáva vážnejších dôsledkov krízy na finančný trh a rakúska Raiffeisen Bank International informovala, že pripravuje „krízové plány“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. (TASR)

14:40 Bývalý generál Pavel Macko vyzýva zaujať jasný postoj a petíciou „podporiť slovanských bratov a sestry na Ukrajine“

„Nikto rozumný si neželá vojnu, ani u nás ani v susednej krajine. Odmietam pokrytectvo falošných pacifistov z Hlasu SD, Smeru SD, SNS a fašistov, ktorí celý čas presadzovali ruské záujmy na úkon našich národno-štátnych záujmov a záujmov Ukrajincov…“ napísal bývalý generál Pavel Macko, ktorý pred rokmi zastával vysoké funkcie aj v rámci zahraničných, medzinárodných misií.

„Nášmu národu v ťažkých dejinných chvíľach pomáhali druhé národy a ľudia. Teraz je rad na nás prejaviť našu solidaritu a spoluúčasť s tými, ktorí to potrebujú,“ dodal. K svojmu príspevku priložil aj petíciu na vyjadrenie podpory.

14:08 Británia uvalila sankcie na päť ruských bánk a troch bohatých Rusov

Uviedol to britský premiér Boris Johnson. Všetky aktíva, ktoré majú tieto subjekty v Spojenom kráľovstve budú zmrazené a jednotlivci budú ma zákaz vstupu do krajiny. Oznámil tiež, že ak Rusi budú naďalej pokračovať v agresii, nasledovať budú aj ďalšie sankcie (The Guardian)

13:50 Ukrajinu podľa Putina využívajú tretie strany na vytváranie hrozby pre Rusko. Preto vraj spravil výnimku

Ruský prezident Vladimir Putin poprel v utorok tvrdenia o tom, že sa Rusko snaží obnoviť svoje hranice z čias Ruskej ríše v súvislosti s uznaním separatistických ukrajinských regiónov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Interfax.

„Včera Rusko prijalo rozhodnutie uznať suverenitu dvoch ľudových republík na Donbase. Predvídali sme špekulácie na tému, že Rusko sa snaží obnoviť impérium v rámci ríšskych hraníc… Toto absolútne nezodpovedá pravde,“ uviedol Putin počas stretnutia s kazašským prezidentom Ilhamom Alijevom.

Ruský prezident ďalej uviedol, že Rusko po rozpade Sovietskeho zväzu prijalo „všetky nové geopolitické skutočnosti“ a pracuje na posilnení vzťahov so všetkými krajinami, ktoré vznikli po rozpade ZSSR. V prípade Ukrajiny však spravilo výnimku, pretože „ju používajú tretie krajiny na to, aby vytvárali hrozby pre Rusko“, cituje šéfa Kremľa agentúra AFP.

„Na nešťastie po štátnom prevrate na Ukrajine sme už takú úroveň interakcie s Ukrajinou nevideli,“ cituje Putina agentúra RIA Novosti. (TASR)

13:46 Európska Únia podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Sankcie naberajú na konkrétnosti 

„Ruská agresia voči Ukrajine je nezákonná a neprijateľná. Únia zostáva jednotná v podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Dnes bude formálne predložený prvý balík sankcií,“ zdieľala svoje stanovisko na Twitteri  predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 

V texte sa spomínajú konkrétne navrhované opatrenia. EÚ sa chce zamerať na osoby, ktoré sa podieľali na „nezákonnom rozhodnutí“ uznať východoukrajinské separatistické regióny.

Európska únia zvažuje aj sankcie voči ruskému finančnému sektoru či postihy v podobe zákazu obchodu s ruskými dlhopismi. Rozhodnutie by malo padnúť v priebehu tohto dňa. Vlastný balík sankcií pripravujú aj Spojené štáty a Kanada. Podľa denníka The New York Times by mal Biely dom uvaliť ekonomické sankcie na separatistické regióny. Konkrétne kroky oznámi Washington v utorok. (Twitter, TASR)

Russia’s aggression against Ukraine is illegal and unacceptable.

The Union remains united in its support for Ukraine’s sovereignty and territorial integrity.

A first package of sanctions will be formally tabled today.

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) February 22, 2022

13:15 Moskva nechce zastaviť dodávky plynu do zahraničia, tvrdí Putin

Rusko napriek vážnej kríze vo vzťahoch so Západom nechce zastaviť dodávky zemného plynu do zahraničia. Vyhlásil to v utorok ruský prezident Vladimir Putin. Moskva v pondelok napriek medzinárodným protestom uznala samozvané ľudové republiky Luhansk a Doneck na východe Ukrajiny za suverénne štáty. Západ preto Rusku hrozí novými sankciami, čo vyvoláva obavy z ohrozenia dodávok energií. Moskva stále zdôrazňuje, že plyn prúdil z krajiny do zahraničia vždy, a to aj v čase studenej vojny.

Putin na fóre krajín vyvážajúcich zemný plyn ďalej uviedol, že Rusko chce zvýšiť investície do plynárenského sektora a zlepšiť jeho infraštruktúru. (SITA)

12:18 Scholz: Nemecko pozastavuje schvaľovanie plynovodu Nord Stream 2

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok oznámil, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. Podľa nemeckého kancelára nemôže plynovod pokračovať za takýchto krízových okolností. Plynovod už je dokončený, potreboval iba povolenie na spustenie od nemeckých úradov. (TASR, DW)

zdroj: TASR/AP

11:59 Separatisti chcú odchod ukrajinských vojakov z územia Donbasu. Hovoria, že ich okupujú

Oznámili to zástupcovia Doneckej a Lukanskej ľudovej republiky, píše web noviny.cz, ktorý sa odvoláva na webovú stránku separatistov. 

„DNR a LNR by mali prijať opatrenia k nastoleniu územnej celistvosti v rámci hraníc bývalej Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny,“ povedal prvý miestopredseda Ľudového sovietu LNR Dmitrij Chorošilov a dodal, že to žiadajú separatistické republiky. 

„V rámci právneho poriadku našej republiky existuje zákon, ktorý jasne hovorí, že územím LNR je územie bývalej Luhanskej oblasti. Tam je časť nášho územia okupovaná ukrajinskými vojskami,“ uviedol Chrorošilov. (novinky.cz)

11:35 Diplomatické riešenie s Putinom je nemožné, myslí si britský diplomat

Bývalý britský veľvyslanec v Rusku Andrew Wood v utorok pre televíziu BBC uviedol, že diplomatické riešenie ukrajinskej krízy nebude možné, pokiaľ bude pri moci ruský prezident Vladimir Putin.

 „(Putin) nedokáže rozpoznať, aké by bolo diplomatické riešenie,“ uviedol Wood, ktorý bol v rokoch 1995 až 2000 veľvyslancom v Moskve a ktorý bol neskôr poradcom vtedajšieho britského premiéra Tonyho Blaira v otázke ruských investícií.

„Diplomatickým riešením by pre (Putina) nebolo len to, že by sme povedali, že nepozveme Ukrajinu do Severoatlantickej aliancie (NATO). (Riešením) by bolo akceptovanie jeho úplnej kontroly nad touto krajinou,“ dodal Wood s tým, že Putin je nespoľahlivý partner, pretože „jeho slovo zjavne nestojí za nič“. (TASR)

11:25 Vstup ruských vojsk na Donbas otriasol ázijskými trhmi, rubeľ výrazne klesol. Naopak, hore ide zlato

Tokijský index Nikkei 225 klesol o 1,8 % na 26 433,46 bodu, hongkonský Hang Seng o 3,2 % na 23 376,95 bodu, juhokórejský Kospi o 1,7 % na 2 697,74 bodu a zložený šanghajský index o 1,5 % na 3 439,86 bodu. Akciové trhy v USA boli v pondelok pre oslavy štátneho sviatku zatvorené.

Kurz ruského rubľa klesol v utorok na najnižšiu úroveň za viac než 15 mesiacov. Mena tak zareagovala na prudké zhoršenie situácie na východe Ukrajiny, keď ruský prezident Vladimir Putin uznal separatistické regióny za samostatné štáty a nariadil vyslanie vojakov na tieto územia.

Kurz rubľa oproti doláru dosiahol v utorok nakrátko 80,5825 RUB/USD, čo bola najnižšia hodnota ruskej meny od 2. novembra 2020. Neskôr sa kurz stabilizoval a posilnil na 79,64 RUB/USD, informovala agentúra Reuters.

Nakrátko zaznamenal výrazný pokles aj oproti euru, keď dosiahol 90,95 RUB/EUR. To bol najslabší kurz rubľa oproti európskej mene od apríla 2021. Aj v tomto prípade sa však neskôr posilnil na 90 RUB/EUR.

Naopak, Ukrajinská kríza zvýšila cenu zlata na takmer 9-mesačné maximum. Spotová cena zlata vzrástla nakrátko na 1913,89 USD (1688,03 eura) za troyskú uncu (31,1 gramu). To bola najvyššia hodnota od 1. júna. Neskôr sa cena mierne korigovala a klesla pod 1910 USD/unca. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. 

Ako povedal analytik zo spoločnosti OANDA Jeffrey Halley, vzhľadom na každým dňom sa zhoršujúcu situáciu vo východnej Európe je logické, že záujem o zlato rastie. Cenu žltého kovu podporujú aj rastúce stagflačné tlaky vo svete, čo sa v prípade ďalšieho balíka sankcií západných štátov voči Rusku ešte zhorší, dodal Halley. (SITA,TASR)

10:55 Minister Ivan Korčok sa vyjadril, že Rusko sa podľa neho nevie vysporiadať so samostatnou existenciou Ukrajiny

Ruská federácia podľa ministra sama popiera princípy, ku ktorým sa hlásila. Za príklad dal minister Budapeštianske memorandum, v ktorom Rusko deklarovalo ukrajinskú suverenitu. Korčok tiež spomenul, že Rusko takto koná už opakovane, keďže v roku 2014 anektovalo poloostrov Krym. Podobne malo Rusko konať aj v roku 2008 v Gruzínsku.  

Podľa Korčoka sa dianie týka celej Európy a aj Slovenka tým, že „sme svedkami toho, ako sa hranica a existencia štátu v Európe zdôvodňuje a popiera takzvanými historickými nárokmi. Je to mimoriadne nebezpečné. Pripomínam, že celé Európske usporiadanie je založené na vysporiadaní sa s históriu, v ktorej bol takmer každý dnešný štát súčasťou iných politických či štátnych útvarov. Boli tu však prijaté určité princípy, ako nenarušiteľnosť územnej celistvosti a hraníc,“ povedal a dodal, že hranice je možné meniť iba so súhlasom zainteresovaných strán.

Minister zahraničia tiež uviedol, že značná časť slovenskej populácie je geopoliticky dezorientovaná, čím narážal na fakt, že mnoho ľudí nepovažuje Rusko za agresora. Táto situácia by podľa neho mohla pomôcť k vytriezveniu.  Veľká časť politikov tiež podľa neho bagatelizuje dianie okolo Ukrajiny, čím podkopáva aj slovenskú suverenitu.

Dodal, že v prípade stupňujúcej sa agresie a ohrozenia európskej bezpečnosti bude NATO brániť svoje územie. Kvôli Donbasu sú teraz v hre silné sankcie, ktoré vníma ako „padanú ruku.“

10:46 Minister Mikulec: Situácia na slovensko-ukrajinskej hranici je pokojná

Slovensko nezaznamenalo nárast cestujúcich ani migračné tlaky. Na sociálnej sieti to uviedol minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Deklaruje, že rezort vnútra situáciu na hranici monitoruje. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru komunikuje s ukrajinskou stranou, s partnermi v Európskej únii, ako aj ostatnými bezpečnostnými zložkami v SR.

„V prípade zvýšeného náporu na našu východnú hranicu sme pripravení posilniť výkon kontroly na hraničných priechodoch a tzv. zelenej hranici, ako aj výkon služby, ak by bolo potrebné vybudovať na hranici kontrolné a registračné centrá,“ povedal Mikulec. Dodal, že okrem zložiek Policajného zboru je možné uznesením vlády vyčleniť aj vojakov. (TASR)

10:32 Parlamenty DĽR a LĽR ratifikovali zmluvy s Ruskom

Oba parlamenty tieto dohody schválili jednohlasne, píše agentúra Interfax.

Obe samozvané republiky uznal v pondelok ruský prezident Vladimir Putin za samostatné, nezávislé štáty a nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby tam „udržiavali mier“.

Putin zároveň predložil ruskej Štátnej dume návrh zákona o ratifikácii zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.

Zmluvy o priateľstve zverejnené na webovej stránke Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, sa zmieňujú aj o spoločnej ochrane hraníc. Podľa agentúra DPA tieto zmluvy umožňujú Rusku zriadiť a prevádzkovať v samozvaných DĽR a LĽR vlastné vojenské základne. (TASR)

10:19 K vstupu ruských vojsk do separatistických republík vydal vyhlásenie už aj český prezident Miloš Zeman

Podľa hovorcu Jiřího Ovčáčka prezident konštatuje, že vstup vojsk zvyšuje riziko vojenského konfliktu a znižuje nádej na diplomatické riešenie. Prezident Miloš Zeman je pritom známy svojim pozitívnym vzťahom k Ruskej federácii.

Prohlášení prezidenta republiky

Prezident republiky 🇨🇿 Miloš Zeman konstatuje, že vstup ruských vojsk na území separatistické Doněcké a Luhanské lidové republiky zvyšuje riziko vojenského konfliktu a snižuje naději na diplomatické řešení.

— Jiří Ovčáček (@PREZIDENTmluvci) February 22, 2022

10:10 J. Naď: Uznanie separatistických území je dôkaz, že Putinovi nejde o riešenie

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) považuje uznanie separatistických území na Ukrajine za ďalší dôkaz, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi nejde o nájdenie riešenia a zníženie napätia. Uviedol to v pondelok (21. 2.) v noci na sociálnej sieti.

„Toto rozhodnutie, ktoré (Putin) ospravedlňuje klamstvami o skutočnej situácii na Ukrajine, je hrubým porušením medzinárodného práva, zásahom do suverenity Ukrajiny a jej teritoriálnej integrity. Takýto krok nemožno vnímať inak ako prípravu na vstup ruských vojakov na ukrajinské územie a znefunkčnenie akýchkoľvek diplomatických rokovaní o riešení situácie,“ komentoval Naď.

Ako zdôraznil, takýto prístup k presadzovaniu vlastných záujmov silou na úkor iných krajín nemožno akceptovať. O osude Ukrajiny nemá právo rozhodovať nikto iný okrem Ukrajincov samotných, hovorí. „Vyzývam všetkých, ktorí tvrdili, že Putinovi ide o mier, aby odsúdili jeho nezodpovedné konanie a prestali sa podieľať na ospravedlňovaní nezmyselnej hrubej agresie voči Ukrajine,“ napísal minister.

Minister podotkol, že práve teraz sa preukazuje význam členstva SR v NATO, ale aj to, že Putinov režim je veľkou hrozbou nielen pre svojich bezprostredných susedov, ale tiež pre celú Európu. Avizoval, že SR bude reakciu koordinovať so spojencami v NATO a partnermi v Európskej únii. (TASR)

10:07 Podporu Ukrajine vyjadrilo už aj Poľsko

Poľský prezident Andrzej Duda uistil ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského o plnej podpore Poľska v súvislosti s ruskou „agresiou“. TASR správu prevzala od agentúry PAP, ktorá o tom informovala v utorok.

Duda a Zelenskyj hovorili spolu ešte v pondelok večer po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorým uznal nezávislosť separatických ukrajinských regiónov, Doneckého a Luhanského. Putin neskôr tiež nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby tam „udržiavali mier“.

„Práve som ho hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Uistil som ho, že Ukrajina má plnú podporu (Poľska) v boji proti agresii Kremľa, aj o tom, že neporušiteľnosť hraníc vnímame ako jednu zo základných noriem medzinárodného práva,“ napísal Duda na sociálnej sieti Twitter.

Podľa poľského prezidenta by tiež Európska únia a Severoatlantická aliancia (NATO) mali predstaviť „tvrdé sankcie“ proti Rusku. (TASR)

10:00 Podľa analytika spravilo Rusko prvý krok k vojenskej akcii

Podľa analytika z oddelenia Ruských štúdií na CNA Rusko spravilo prvý krok k vojenskej akcii, ktorá zavedie zmenu režimu. Michael Kofman sa na sociálnej sieti Twitter vyjadril, že k tomu aby sa uznala nezávislosť separatistických republík v Donecku a Luhansku Rusko nepotrebuje 190-tisíc vojakov na hraniciach s Ukrajinou. Doplnil, že tieto vojská ani nie sú v blízkosti Donecka. 

Russia doesn’t need 190k troops on Ukraine’s borders to recognize the independence of separatist republics. These troops are not even near the Donbas. This is the first step in what will likely be a large-scale Russian mil operation to impose regime change.

— Michael Kofman (@KofmanMichael) February 21, 2022

09:50 Ruská invázia na Ukrajinu sa už začala, takže Británia uvalí na Rusko sankcie

V rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky New to v utorok uviedol britský minister zdravotníctva Sajid Javid.

Podľa Javida sa Európania „prebúdzajú do veľmi temného dňa“, keďže tanky a obrnené vozidlá videli v noci pri Donecku v separatistickej oblasti na východne Ukrajiny.

„Z toho, čo sme už dnes videli a zistili, je jasné, že Rusi a prezident (Vladimir) Putin sa rozhodli napadnúť suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvosť… vyslal tanky a jednotky,“ povedal Javid.

„Takže si myslím, že z toho môžete vyvodiť záver, že invázia na Ukrajinu sa začala,“ uviedol Javid s tým, že Británia uvalí cielené sankcie na „jednotlivcov, spoločnosti a podniky s prepojením na ruský režim“.

Britský premiér Boris Johnson v utorok vedie zasadnutie vládneho bezpečnostného tímu Cobra venované najnovšiemu vývoju na Ukrajine. Po jeho skončení by mal Johnson oznámiť sankcie proti Rusku za to, že uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Vládny tím Cobra sa stretáva v krízových situáciách.

 Zasadnutie sa bude konať po tom, čo britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová oznámila, že Spojené kráľovstvo ohlási v utorok nové sankcie proti Rusku, lebo „porušilo medzinárodné právo a zaútočilo na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny“. (TASR)

Ruské vojská vstúpili na územie Donbasu. Zmluvy so separatistami umožňujú Putinovi postaviť vojenské základne

09:30 Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ príjmu v utorok sankcie voči Rusku

Uuviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Pôjde o reakciu na pondelkové rozhodnutie Ruska uznať dva separatistické regióny na východe Ukrajiny za samostatné štáty a pokračujúce rozmiestňovanie ruských vojakov na území Ukrajiny.

„Naša odpoveď bude, samozrejme, vo forme sankcií, o ktorých rozsahu rozhodnú ministri (zahraničných vecí)… Som si istý, že to bude jednohlasné rozhodnutie potrebné pre tieto opatrenia,“ povedal Borrell. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku podľa svojich slov očakáva, že ministri rozhodnutie o sankciách prijmú v utorok popoludní.

Borrell ešte pred Putinovým vyhlásením uviedol, že EÚ je pripravená zareagovať sankciami, ak dôjde zo strany Ruska k uznaniu DĽR a LĽR za nezávislé štáty. (TASR)

09:22  Čína je znepokojená „zhoršujúcou sa“ situáciou na Ukrajine

Vyhlásil to v utorok čínsky minister zahraničných vecí Wang I, ktorý zároveň opätovne vyzval všetky zúčastnené strany na zdržanlivosť a vyriešenie svojich rozporov prostredníctvom dialógu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa šéfa čínskej diplomacie by mali byť rešpektované bezpečnostné obavy každej krajiny.
„Situácia na Ukrajine sa zhoršuje. Čína opäť vyzýva všetky strany na zdržanlivosť,“ uviedol Wang I počas utorkového telefónneho rozhovoru s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Podľa Wanga ostane Čína v kontakte so všetkými zúčastnenými stranami, uvádza sa vo vyhlásení čínskeho rezortu diplomacie.

TASR tiež informuje, že aj predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v pondelok večer telefonicky spojil s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, ktorému v súvislosti s vývojom rusko-ukrajinského konfliktu dal jednoznačne najavo, že Maďarsko zdieľa spoločný postoj Európskej únie.

Konanie odsúdilo aj Turecko, ktoré má rovnako s Ruskom blízke vzťahy. Uznať samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) za nezávislé štáty, označilo  ako „jasné porušenie politickej jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“.  

„Rozhodnutie Ruska považujeme za neprijateľné a odmietame ho,“ uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí. Zároveň zdôraznilo prísľub Turecka podporovať politickú jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny. Všetky zúčastnené strany vyzvalo, aby „používali zdravý rozum a rešpektovali medzinárodné právo“, píše AP s odvolaním sa na utorkové vyhlásenie ministerstva. (TASR)

Putin nečakal ani minútu, suverenitu separatistov uznal. Porušil medzinárodné právo, upozorňuje Boris Johnson

08: 55 Kroky Ruska plánuje uznať sýrsky prezident Bašár al-Asad

O fakte informuje Al Jazeera, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru.

„Hovoril som o situácii v Donbase so sýrskym prezidentom Bašárom al-Asadom,“ povedal pre tlačovú agentúru RIA Novosti Dmitrij Sablin, ktorý koordinuje vzťahy medzi ruským a sýrskym parlamentom.

„Povedal, že Sýria bude pripravená uznať ich tak, ako uznala odštiepenecké gruzínske regióny Južné Osetsko a Abcházsko“ po rusko-gruzínskej vojne v roku 2008, povedal. (Al Jazeera)

08:44 Japonský premiér Fumio Kišida v utorok kritizoval Rusko za porušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny

Uviedol, že jeho krajina bude s medzinárodným spoločenstvom diskutovať o možných „prísnych krokoch“ vrátane sankcií. Informovala o tom agentúra AP.

Kišida reagoval na to, že Rusko v pondelok uznalo dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a prezident Vladimir Putin nariadil vyslanie vojakov na tieto územia, aby „udržiavali mier“.

Tento krok je „neprijateľný a porušením medzinárodného práva“, povedal Kišida. Japonsko je podľa neho pripravené na ráznu odpoveď, ktorá by mohla zahŕňať sankcie, píše agentúra Reuters.

Nové sankcie zo strany Japonska by zahŕňali zákaz vývozu polovodičových čipov a iných kľúčových technológií či prísnejšie obmedzenia pre ruské banky, informovali už predtým noviny Jomiuri.

Putinovo rozhodnutie kritizoval aj austrálsky premiér Scott Morrison. Rusko by sa podľa neho malo „bezpodmienečne stiahnuť“ z ukrajinského územia a prestať ohrozovať svojich susedov. Morrison na utorkovej tlačovej konferencii v austrálskom štáte Tasmánia povedal, že kroky Ruska sú „neprijateľné, nevyprovokované a neopodstatnené“. (TASR)

00:01 Lídri Francúzska, Nemecka a Spojených štátov v pondelok odsúdili rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina

Ten uznal separatistické oblasti na východe Ukrajiny, Luhanskú a Doneckú, za nezávislé štáty a označili to za „jasné porušenie minských mierových dohôd“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden sa zhodli, že „tento krok nezostane bez odpovede“. V oznámení zverejnenom po spoločnom rozhovore lídrov to uviedol úrad nemeckého kancelára.

 Traja západní spojenci sa tiež zaviazali, že sa budú ďalej zastávať územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

Lídri ocenili zdržanlivosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v najnovšom vývoji udalostí a dodali, že „urobia všetko, čo je v ich moci, aby zabránili ďalšiemu vyostrovaniu situácie“.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v pondelok už predtým takisto odsúdil krok Ruska uznať dve separatistické oblasti na východe Ukrajiny za nezávislé štáty – podľa neho je to znak toho, že prezident Vladimir Putin nemal záujem o diplomaciu.

„Toto rozhodnutie znamená úplné odmietnutie záväzkov, ktoré pre Rusko vyplývajú z minských dohôd, úplne protirečí tvrdeniam Ruska, že je oddané diplomacii, a je to jasný útok na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ napísal Blinken v oznámení. „Rozhodnutie Ruska je ďalším do očí bijúcim príkladom toho, ako prezident Putin nerešpektuje medzinárodné právo a normy,“ dodal. (TASR)