Putin dostane vyznamenanie. Bosnianski Srbi mu ďakujú za „vlastenecký záujem a lásku“

Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi udelil v nedeľu vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik najvyššie vyznamenanie za „vlastenecký záujem a lásku“ k Srbmi ovládanej časti Bosny, informovala agentúra AP.

„Putin sa zaslúžil o rozvoj a posilnenie spolupráce a politických a priateľských vzťahov medzi Republikou srbskou a Ruskom,“ povedal bosnianskosrbský prezident Dodik na slávnostnom odovzdávaní ocenení v bosnianskosrbskej metropole Banja Luka.

Nezákonný deň

Dodik, ktorý navštívil Putina v septembri v Moskve, udržiava s ruským prezidentom tesné vzťahy aj napriek vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine. Medailu Putinovi odovzdá počas ich najbližšieho stretnutia, objasnila AP.

Západ často obviňuje Moskvu, že sa prostredníctvom svojich spojencov v Srbsku a Bosne snaží destabilizovať Bosnu i zvyšok Balkánu.

Medzi nich patrí aj Dodik, ktorý otvorene obhajoval odtrhnutie Srbmi ovládanej polovice Bosny od bosniansko-chorvátskej federácie a jej pripojenie k susednému Srbsku.

Mierová dohoda sprostredkovaná Spojenými štátmi v roku 1995 ukončila vojnu v Bosne, ktorá po sebe zanechala najmenej 100 000 mŕtvych a milióny ľudí bez domova. Spôsobila tiež, že krajina je rozdelená na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú.

Rozpory medzi jej hlavnými etnickými skupinami – Srbmi, Moslimami (Bosniakmi) a Chorvátmi – Moskva aktívne využíva, a to tichou podporou Dodikovej proseparatistickej politiky.

AP doplnila, že Dodik udelil Putinovi ocenenie pri príležitosti Dňa Republiky srbskej, ktorý však bosniansky ústavný súd označil za nezákonný – okrem iného aj s odôvodnením, že je diskriminačný voči Nesrbom.

Deviateho januára 1992 Srbi v Bosne a Hercegovine vyhlásili vznik svojho separatistického útvaru. Na jeho čele stál Radovan Karadžič.

Putinove ciele

V priebehu januára sa okrem toho v Rusku chystá mobilizácia ďalších 500 000 brancov, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

zdroj: SITA/AP Photo, File

Informoval o tom v piatok denník The Guardian, podľa ktorého ide o zjavný dôkaz toho, že ruský prezident nemá v úmysle ukončiť vojnu na Ukrajine. Moskva vlani v októbri povolala 300 000 brancov.

Ukrajina sa domnieva, že branci budú súčasťou série ruských ofenzív na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibitskyj.

Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie. Putin v decembri vyhlásil, že je „zbytočné“ hovoriť o novom povolávaní brancov a tvrdí, že na Ukrajinu bola vyslaná len polovica tých, ktorí už boli mobilizovaní.

Ruskí predstavitelia vrátane Putina predtým popierali plány na nariadenie mobilizácie, avšak v septembri minulého roka napokon vyhlásili „čiastočnú mobilizáciu“.

Putinov cieľ zmocniť sa ukrajinského územia sa nezmenil, ale ruské sily naďalej trpia „vojenskými slabinami“ vrátane počtu vojakov, ktorými disponujú, uviedol v piatok Pentagón.

Washington dúfa, že jeho najnovší balík zbraní pre Kyjev pomôže Ukrajine získať späť územia okupované Ruskom.

„Putin sa nevzdal svojich cieľov ovládnuť Ukrajinu a pokračovať v získavaní jej územia,“ vyhlásila námestníčka amerického ministra obrany pre Rusko a Ukrajinu Laura Cooperová, ktorú cituje tlačová agentúra Reuters.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality