Putin eskaluje napätie: Potvrdil, že Rusko vypálilo novú experimentálnu balistickú raketu stredného doletu

Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil, že Ukrajinu zasiahla balistická raketa stredného doletu. Podľa jeho slov malo ísť o experimentálnu strelu Orešnik (Lieska). Na Ukrajinu tak neletela raketa RS-26 Rubež ako Kyjev spočiatku predpokladal. 

„Naši inžinieri ju pomenovali Orešnik (Lieska),“ povedal Putin v televíznom príhovore. Ruský prezident tvrdil, že išlo o jej test v bojových podmienkach. 

Hypersonické rakety

Zároveň varoval západné krajiny pred možnými odvetnými údermi na ich vojenské zariadenia. „V bojových podmienkach bol okrem iného testovaný jeden z najnovších ruských raketových systémov stredného doletu. V tomto prípade s balistickou raketou v bezjadrovom hypersonickom zariadení,“ oznámil šéf Kremľa.

Podľa Putina k nasadeniu nového zbrojného systému došlo v reakcii na západnú vojenskú podporu Kyjeva.

„V reakcii na použitie amerických a britských zbraní s dlhým doletom ruské ozbrojené sily začali 21. novembra tohto roku kombinovaný úder na jeden z objektov vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny,“ uviedol Putin.

Ruský prezident zároveň zdôraznil, že konflikt naberá globálne rozmery. Za hlavný dôvod označil západnú podporu Ukrajiny, ktorá vďaka dodávkam zbraní získala schopnosť zasiahnuť ciele na ruskom území.

„Považujeme za oprávnené použiť naše zbrane proti vojenským zariadeniam tých krajín, ktoré umožňujú použitie svojich zbraní proti našim zariadeniam. V prípade eskalácie agresívnych krokov budeme reagovať rovnako rázne,“ vyhlásil Putin.

Podľa Západu je to ale on, ktorý eskaluje tento konflikt. Americký prezident Joe Biden udelil Ukrajine povolenie používať rakety dlhého doletu, práve kvôli podpore KĽDR. V Kurskej oblasti sa má nachádzať 11-tisíc vojakov KĽDR, ktorí bojujú na ruskej strane.

Nová ruská strela

Ukrajina spočiatku hovorila o tom, že Rusi použili medzikontinentálnu balistickú raketu, píše ABC News. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil na sociálnej sieti, že Rusko použilo pri útoku na územie Ukrajiny novú raketu s parametrami zodpovedajúcimi medzikontinentálnej balistickej strele (ICBM).

„Dnes to bola nová ruská strela. Všetky parametre: rýchlosť, nadmorská výška – zodpovedajú parametrom medzikontinentálnej balistickej strely,“ uviedol Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnej sieti. „Všetky odborné hodnotenia prebiehajú,“ dodal.

ATACMS je škriatok oproti ruskej rakete použitej na Ukrajine. Čo je medzikontinentálna balistická raketa?

Spočiatku Ukrajinci tvrdili, že má ísť o raketu RS-26 Rubež, ktorá sa nachádza v šedej zóne medzi balistickou raketou stredného doletu a medzikontinentálnou raketou (ICBM). O tom, aký je medzi nimi rozdiel si môžeš prečítať v našom článku. Západní predstavitelia ale od začiatku tvrdili, že išlo nešlo o ICBM.

Rusko sa požitie rakety ale snažilo ututlať. Keď predstúpila pred médiá ruská hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí, jej tlačovú konferenciu prerušil telefonát. Informuje o tom The Guardian. Na videu jasne počuť ako jej do telefónu hovoria, že „vypálenie rakety, o ktorom píšu západné média, nekomentujú“. Hovorkyňa len pritaká a položí telefón.

Vyslať to má signál 

Incident prichádza krátko po tom, čo Kremeľ oznámil aktualizáciu svojej jadrovej doktríny, ktorá znižuje prah pre použitie jadrových zbraní.

Hoci ruské ICBM môžu niesť jadrové hlavice, raketa použitá vo štvrtkovom útoku nimi pravdepodobne nebola vybavená. Ukrajinské letectvo informovalo o odpálení celkovo siedmich rakiet smerom na oblasť Dnipro, vrátane predpokladanej ICBM z regiónu Astrahan na juhozápade Ruska.

Útok sa začal približne o 5:00 miestneho času a trval dve hodiny. Zatiaľ čo šesť rakiet bolo zostrelených, údajná ICBM zasiahla svoj cieľ. Podľa ukrajinských predstaviteľov neboli hlásené žiadne obete ani významné škody. Ukrajinská armáda vyjadrila 95-percentnú istotu, že išlo o ICBM, ale konečné závery budú známe až po preskúmaní zostatkových častí rakety.

Americkí predstavitelia pokračujú v hodnotení typu rakety, hlavice a rozsahu škôd. Experti pre ABC News naznačili, že by mohlo ísť o „balistickú strelu so schopnosťami MIRV“,  teda, že raketa mohla mať viac hlavíc. To je typické práve pre rakety s jadrovou náložou, čo má podľa expertov vyslať odkaz Západu. 

 „Signál tu je: ‚Dnes bol útok s nejadrovou hlavicou, zajtra by to mohol byť jadrový,“ vysvetlil expert z Univerzity v Osle Fabian Hoffmann pre Financial Times. Z vojenského hľadiska nasadenie balistickej rakety stredného doletu na konvenčné ciele nedáva zmysel. Rakety sú príliš drahé a nepresné. 

Portál pripomína, že aj Ukrajina prvýkrát použila americké rakety ATACMS na ciele v Rusku. Putin v reakcii na to obvinil USA z eskalácie konfliktu a narušenia medzinárodného bezpečnostného systému.

Vzdialenosť medzi miestom odpálenia a miestom dopadu v Dnipre je približne 800 kilometrov, čo je oveľa menej ako typická vzdialenosť ICBM. Medzikontinentálne balistické rakety dokážu prekonať vzdialenosť 5 500 kilometrov až 12 000 kilometrov.

Reakcie na doktrínu

Ruský prezident Vladimir Putin schválil novú jadrovú doktrínu, ktorá rozširuje možnosti použitia jadrových zbraní aj pri konvenčných útokoch, pripomína agentúra.

Tento krok vyvolal sériu reakcií od svetových lídrov a predstaviteľov medzinárodných organizácií. Európska únia prostredníctvom šéfa zahraničnej politiky Josepa Borrella označila ruské vyhrážky za nezodpovedné.

„Nie je to prvýkrát, čo pohrozili jadrovou eskaláciou, čo je úplne nezodpovedné. Rusko sa prihlásilo k zásade, že jadrovú vojnu nemožno vyhrať, a preto sa v nej nikdy nesmie bojovať,“ uviedol Borrell.

Biely dom zostal zdržanlivý. „Neprekvapilo nás vyhlásenie Ruska, že aktualizuje svoju jadrovú doktrínu; Rusko už niekoľko týždňov signalizovalo svoj zámer aktualizovať svoju doktrínu,“ reagovala Národná bezpečnostná rada.

Zima v Rusku bude náročná, najviac na to doplatia kryptomeny. Moskva prijala opatrenia

Francúzsky minister zahraničnej politiky Jean-Noel Barrot odmietol ruské vyhrážky ako „rétoriku“ a zdôraznil, že „nie sú zastrašení“. Podobne reagoval aj hovorca britského premiéra, ktorý označil tento krok za „posledný príklad nezodpovednosti“ zo strany „skazenej ruskej vlády“.

Odlišný postoj zaujal turecký prezident Tayyip Erdogan, ktorý prejavil určité pochopenie pre ruské kroky. „Rusko má a potrebuje mať silu a opatrenia na svoju ochranu. Podobne ako krajina NATO sa musíme chrániť a podniknúť kroky na svoju ochranu… Tento krok by mali prehodnotiť predstavitelia NATO,“ uviedol.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie