Putin a mier: Každý počuje, čo chce, ale realita hovorí iné (KOMENTÁR)

„Počul si to, Putin súhlasil s prímerím?!“ „Ale kdeže, vôbec nechce prímerie.“ Aj takto mohli vyzerať bežné rozhovory medzi ľuďmi po spojenej tlačovej konferencii ruského prezidenta Vladimira Putina a bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Ľudia radi vidia a počujú to, čo chcú vidieť a počuť. Nie je to výčitka, selektívne vnímanie je odvekou súčasťou ľudstva.

Nie je to výčitka ani preto, lebo kdesi v kútiku duše sa mohla objaviť malá iskrička nádeje, že sme o krok bližšie k mieru a koncu zdĺhavej vojny u nášho bezprostredného suseda. Tí s chladnejšou hlavou, ktorí počúvali Putinove slová presnejšie, si hneď uvedomili, že nie je zlato všetko, čo sa blyští. Iní nemuseli ani počúvať pozorne, stačia im bohaté skúsenosti s Putinom, jednoducho mu nedôverujú. 

Stará dobrá známa taktika

Je však Putin naozaj otvorený prímeriu? Poďme si zopakovať, čo presne povedal. 

„Súhlasíme s návrhom na zastavenie vojenských akcií,“  vyhlásil. Prímerie by podľa neho malo viesť k „dlhodobému mieru a odstráneniu základných príčin krízy“. Znie to skvelé, že? Najmä pre horúce hlavy, lenže pokračujeme s „ALE“. „Musia existovať nuansy,“ dodal.

Čo by sa stalo počas prímeria s ukrajinskými vojakmi, ktorí zostávajú na ruskom území v oblasti Kursk, ktoré úspešne držali od augusta až do začiatku tohto týždňa? Ako sa budú riešiť veci na frontovej línii, spýtal sa Putin a poukázal na to, že „napredujeme takmer všade“. Ako sa bude kontrolovať prímerie? Budú spojenci Ukrajiny pokračovať vo vyzbrojovaní počas tých 30 dní?

Táto Putinova taktika nie je nič nové pod Slnkom. Povie áno, ktoré sa však má naplniť po tom, čo sa naplnia jeho požiadavky. Putin rád využíva čas vo svoj prospech. Zámerne naťahuje rokovania, kým jeho protivníci strácajú trpezlivosť alebo sa situácia v ich neprospech mení. Videli sme to pri rokovaniach o konflikte na Donbase, kde Rusko podporovalo separatistov a využívalo zdĺhavé diplomatické procesy na udržanie vplyvu. 

Chce viac, než má

Aké má požiadavky Putin dnes? Zastavme sa pri výklade „dlhodobému mieru a odstráneniu základných príčin krízy“. Je to odmietnutie návrhu prímeria veľmi elegantným spôsobom. Spôsobom, ktorý dáva nádej na ďalšie rokovania a jemu dáva čas.

Je to odmietnutie spôsobom, vďaka ktorému si Donald Trump môže tľapkať po vlastnom pleci a pred očami sa mu môže manifestovať vízia Nobelovej ceny. A teraz bez všetkej irónie a sarkazmu – kiežby ju dostal, čo najrýchlejšie a najzaslúženejšie! Ak si to zhrnieme – Putin neodmietol, nenaštval, získal čas. 

Doslovný preklad dlhodobému mieru a odstráneniu základných príčin krízy znamená, že dostane všetko, čo od začiatku chcel – vládu v Kyjeve, ktorá nie je naklonená na západ, ani pomyslenie Ukrajiny na NATO. V neposlednom rade celú vojnovú korisť – uznanie obsadených územia za ruské. 

Lenže Putin chce úplné podrobenie štyroch oblastí na východnej Ukrajine, o ktorých tvrdil, že ich anektoval počas prvých siedmich mesiacov invázie. Ide o Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie. Lenže momentálne ich nemá. Podľa ruských odhadov ovládajú sily Moskvy 75 % územia ukrajinskej Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti a viac než 99 % územia Luhanskej oblasti. S tým, že by Rusi získali plnú kontrolu nad spomínanými oblasťami, Ukrajinci nebudú súhlasiť v žiadnom prípade. Rusko sa bude snažiť čo najrýchlejšie a najviac vojensky postupovať.

Aj Putin si mierom môže vykladať úplne niečo iné než zvyšok Európy, a to kapituláciu Ukrajiny. A sme tam, kde sme boli na začiatku, každý si môže vykladať rôzne slová tak, ako sa mu najviac hodí. Selektívnym vnímaním netrpia len bežní ľudia.

Zbohom medzinárodné právo 

Ešte jeden paradoxný postreh na záver. Kým Trumpovi sa kráti čas na naplnenie sľubu, že ruskú vojnu s Ukrajinou skončí do dňa od nástupu do úradu (áno, tu je už trocha sarkazmu), na druhej strane Putin potrebuje získať počas rokovaní čo najviac času. Ale ako sa hovorí, protiklady sa priťahujú.

Alebo sú títo dvaja mocní páni až príliš podobní a spája ich práve to? Pripomeňme si včerajšie slová Trumpa o Kanade, o ktorej opäť vyhlásil, že by bola skvelým 51. štátom USA a dokonca si môže nechať aj hymnu! Možno našiel inšpiráciu práve u ruského lídra. 

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre