Putin neuznáva Ukrajinu ako samostatný štát: Barroso a Merkelová spomínajú na ruského vodcu

Bývalý predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová odhaľujú po rokoch od konca kariéry kľúčové detaily o Vladimírovi Putinovi, o náročných rokovaniach a vývoji geopolitiky vo vzťahu k Ukrajine. Merkelová prezradila tiež, ako sa radila s pápežom o komunikácii s Trumpom. 

José Manuel Barroso, ktorý viedol Európsku komisiu v rokoch 2004 až 2014, spomína, že Putin počas ich stretnutí jasne vyjadril, že nechce, aby Ukrajina existovala ako nezávislý štát. „Jeho cieľom bolo udržať Ukrajinu ako vazalský štát, podobne ako Bielorusko,“ uviedol Barroso v rozhovore pre Euronews. Celkovo sa za obdobie vo funkcii stretol s Putinom až 25-krát. 

Putin podľa neho považuje Ukrajinu za „umelý štát vytvorený CIA a Európskou komisiou“ a jeho ambíciou bolo zabrániť jej členstvu v NATO. „Nechce, aby Ukrajina mala nezávislú zahraničnú politiku alebo obranu. Chce ju ako satelitný štát,“ dodal Barroso.

Barroso v rozhovore tiež priznal, že európske krajiny anexiu Krymu vnímali ako špecifickú záležitosť. „V mysliach európskych vlád bola Krym špeciálnym prípadom. Preto dnes úprimne nikto neverí, že Ukrajina získa Krym späť. To je realita,“ uviedol.

Podobne ako Barroso, aj Angela Merkelová podľa Euronews vo svojich nadchádzajúcich memoároch, ktoré oficiálne vyjdú 26.novembra pod názvom „Freedom – Memoirs 1954 – 2021“ opisuje komplikovaný vzťah s Putinom a svoje rozhodnutia týkajúce sa Ukrajiny a NATO. Merkelová, ktorá bola kancelárkou 16 rokov, obhajuje svoje rozhodnutie v roku 2008 nepodporiť Ukrajinu v rámci Akčného plánu členstva NATO (MAP).

Na summite v Bukurešti podľa nej prevládali obavy z možnej ruskej odvety. „Bola to ilúzia myslieť si, že MAP by ochránil Ukrajinu pred Putinom,“ píše Merkelová. Podľa nej Putin v tom čase vnímal akýkoľvek pokus o rozšírenie NATO ako provokáciu. Merkelová si tiež spomína, že Putin jej povedal: „Nebudeš kancelárkou navždy. A potom Ukrajina a Gruzínsko vstúpia do NATO. A tomu chcem zabrániť.“

Neľahké vzťahy s Donaldom Trumpom

Merkelová vo svojich pamätiach píše podľa The Guardian aj o svojom vzťahu k Donaldovi Trumpovi. Prvé stretnutie s ním zanechalo Merkelovú sklamanú. Po rozhovoroch v Bielom dome dospela k názoru, že Trump viac pripomína realitného developera než politika, čo viedlo k jeho zvláštnym rozhodnutiam, ako napríklad odstúpenie USA od Parížskej klimatickej dohody. 

„Riešenie problémov pre neho nebolo cieľom,“ tvrdí Merkelová. Trump ju počas predvolebnej kampane často kritizoval a ich osobné stretnutia boli poznačené napätím. „Nepredstavoval si, že prosperita môže byť výsledkom spolupráce. Videlo sa mu, že krajiny sú iba rivali,“ píše Merkelová.

Spôsob, ako s ním úspešne diskutovať, zisťovala aj na netradičných miestach. Počas súkromnej audiencie u pápeža Františka v roku 2017 sa ho spýtala na najlepší spôsob, ako s Trumpom jednať. Pápež jej poradil: „Ohýbaj sa, ohýbaj, ale dávaj si pozor, aby si sa nezlomila.“ Merkelová si túto radu vzala k srdcu a využila ju počas stretnutí na summite G20 v Hamburgu.

Rusi sa vyhražajú „Treťou svetovou vojnou“

GALÉRIA+ 6

Nemali spolu dobré vzťahy. Známa je napríklad situácia, keď ignoroval jej snahu o druhé podanie ruky pred novinármi v Bielom dome. Merkelová však v knihe priznáva, že nedostatočné výdavky Nemecka na obranu boli slabým miestom jej politiky, ktoré naopak Trump efektívne využíval.

Spoločné dedičstvo: Putinova výzva

Barroso aj Merkelová zdôrazňujú, že Putinove ambície a vojenské akcie ako anexia Krymu či invázia na Ukrajinu v roku 2022 sú dôkazom jeho dlhotrvajúcej opozície voči demokratickým princípom. Barroso vyzýva Európu, aby naďalej podporovala Ukrajinu bez ohľadu na zmeny v politike USA.

„Ak nepodporíme Ukrajinu, nebude to len jej tragédia, ale aj tragédia pre Európu,“ varuje Barroso. Merkelová medzitým apeluje na dlhodobé plánovanie a jednotu Európy, aby dokázala čeliť hrozbám autoritárskeho Ruska.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie