Putin posiela na Ukrajinu umrieť najmä mladých mužov z etnických menšín
- V Rusku sú mobilizované najmä etnické menšiny
- Na Ukrajine poväčšine umierajú ich príslušníci
- V Rusku ide o bežnú praktiku
- V Rusku sú mobilizované najmä etnické menšiny
- Na Ukrajine poväčšine umierajú ich príslušníci
- V Rusku ide o bežnú praktiku
Národové či rasové menšiny to nemajú ľahké azda nikde vo svete. Dvojnásobne to však platí v Rusku, kde sú členovia niektorých týchto skupín povolávaní do vojny priamo z prahu svojich dverí.
Na každého iný meter
O podozrivej aktivite vojenských náborových pracovníkov informuje portál Foreign Policy. Odvody vo vzdialených oblastiach nazval posielaním mladých mužov do mäsového mlynčeka. Udalosť sa mala odohrať v republike Burjatija, na východe Sibírskeho federálneho okruhu.
Burjatija je domovom pre etnickú skupinu ľudí, ktorá je blízko naviazaná na Mongolskú národnosť. Kým sa informácie o narukovaní objavujú naprieč celým Ruskom, počet mužov odvlečených na front z tohto regiónu je podozrivo vysoký. Mobilizácia má byť čiastočná, no obyvatelia tejto oblasti hovoria o 100 % mobilizácii.
Burjatija je relatívne malým regiónom a obýva ho len približne milión ľudí, no aj napriek tomu boli už desiatky škôl a iných verejných zariadení prerobených na vojenské centrá, kde sa zapisujú muži s brannou povinnosťou.
Sibírsky región však nie je jediným. Obdobné správy pochádzajú aj z regiónov Jakutsko, ktoré je domovom pre veľkú skupinu etnických Jakutov, či Dagestan, ktorý zas obývajú ruskí moslimovia.
Podľa odhadov USA, ktoré prináša New York Times, už Rusko stratilo v boji viac ako 20 000 mužov, Ukrajina hovorí o dvojnásobku. Putin posiela mladých, nevycvičených mužov na takmer istú smrť. Existujú dokonca teórie, že Putin sa takto zbavuje národnostných menšín v Rusku.
Mizerné pozície
Povolávanie týchto skupín obyvateľstva by mohlo byť pre Rusko teoreticky výhodné, keďže, ako vysvetľuje Foreing Policy, ich priemerné platy predstavujú len jednu tretinu platov zo západných miest a ich životná úroveň je výrazne nižšia. Mnohým sú vraj prisľubované stabilné platy.
Príkladom tohto nespravodlivého zaobchádzania však nie je len súčasná mobilizácia. Portál Aljazeera informoval o disproporčnom rozložení etník vojakov bojujúcich na Ukrajine už začiatkom augusta.
Kým doma Putin a zvyšok viac privilegovaných obyvateľov oslavujú „úspechy“ svojej armády a uznávajú právoplatnú účasť etnických menšín na „víťazstve“, na reálnom bojisku umierajú obrovské množstvá etnických ne-Rusov.
Podľa Aljazeery to naznačujú aj dáta z otvorených zdrojov, ktoré dokazujú, že vojaci s koreňmi v oblastiach ako Burjatija či Dagestan umierajú na fronte vo väčších číslach ako „čistokrvní“ Rusi.
„Väčšina pozemných a leteckých jednotiek Ruska pozostáva z mladých chlapcov z chudobných dedín,“ uviedol pre Aljazeeru vojenský odborník Pavel Luzin.
„V Rusku ide o dlhodobú tradíciu,“ pokračuje ďalej. „V armáde slúžia aj vzdelaní muži z bohatších regiónov, avšak, na iných pozíciách.“
Ide už o tradíciu
Ak by sa však informácie o nespravodlivom povolávaní mužov ukázali ako pravdivé, nebolo by to pre zvyšok sveta žiadnym veľkým prekvapením.
Už v roku 2012, v časoch Putinovho mandátu na poste premiéra, sa hovorilo o „nebezpečenstvách“ prítomnosti etnických menšín na území Ruska. Hovorí o tom vtedajší článok agentúry Reuters.
Putin v tom čase uviedol, že „Rusi a ruská kultúra sú lepidlom, ktoré spája unikátnu civilizáciu Ruska dokopy“. Etnických nacionalistov naopak označil za „chorobu“, ktorá ohrozuje „silu a odolnosť krajiny“.
Šéf Kremľa ďalej dodal, že etnické skupiny „musia žiť pod dáždnikom ruskej kultúry“ a migranti musia „uspieť v testoch z ruského jazyku a histórie“.
Zaujímavou kapitolou v celej problematike je národ Čečencov, pod vedením Ramzana Kadyrova, ktorý však prednedávnom ohlásil „prestávku“ od vládnutia, z ktorej sa stihol už aj vrátiť.
Čečenci sú takisto národnostnou menšinou, ktorá sa však zdá byť oddaná Putinovi a jeho režimu. Ich územie si Rusko podmanilo v krvavej vojne najprv v 19. storočí, následne na čo si Čečenci vybojovali svoju nezávislosť v 90. rokoch 20. storočia. Rusko si Čečensko naspäť pripojilo len niekoľko rokov neskôr, po dohode s Akhmadom Kadyrovom, otcom súčasného lídra.
Čečenský právnik a aktivista Abubakar Yangulbaev však pre Aljazeeru uviedol, že „Čečenci lojálni Putinovi sú menšinou“. Medzi zvyškom obyvateľstva vraj nemajú žiadny rešpekt a sú vnímaní ako „zradcovia“.
Zdroje: Foreign Policy, Aljazeera, Reuters, Independent, NYTimes