Putin povoláva 160-tisíc mladých Rusov do armády. Ide o najväčší nábor od invázie na Ukrajinu

  • Vladimir Putin spustil historickú vlnu náboru
  • Prichádza uprostred pretrvávajúcej vojny na Ukrajine
Putinova kampaň, Vladimir Putin prezidentské voľby
Ilustračné foto TASR/AP, Alexander Kazakov
  • Vladimir Putin spustil historickú vlnu náboru
  • Prichádza uprostred pretrvávajúcej vojny na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin spustil najväčší jarný nábor od roku 2011. Od 1. apríla do 15. júla 2025 má byť do armády povolaných 160-tisíc mužov vo veku od 18 do 30 rokov. Oznámila to štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany, informuje spravodajstvo BBC.

Tento krok nasleduje po Putinovom decembrovom vyhlásení, podľa ktorého by sa celkový počet príslušníkov ruských ozbrojených síl mal zvýšiť na 2,39 milióna, z toho 1,5 milióna ako profesionálni vojaci. To predstavuje nárast o 180-tisíc vojakov v priebehu troch rokov.

Podľa viceadmirála Vladimira Cimlianského noví branci nebudú nasadení na Ukrajine. Tvrdí, že ich čaká len povinná vojenská služba trvajúca jeden rok. Opozícia a nezávislé médiá však upozorňujú, že aj v minulosti boli odvedenci do bojov vyslaní – či už v počiatočných mesiacoch invázie, alebo v pohraničných oblastiach.

Podľa údajov Centra pre boj proti dezinformáciám Ukrajiny ide o najväčšiu brannú kampaň od začiatku vojny. V roku 2022 bolo na jar povolaných 134 500 mužov, na jeseň ďalších 120 000. V roku 2023 boli čísla ešte vyššie – 147 000 na jar a 130 000 na jeseň. V roku 2024 dosiahli jarný a jesenný nábor spolu 283 000 ľudí.

Oficiálne pokoj, v praxi pokračovanie bojov

V rovnakom čase, ako začína odvod, pokračuje aj násilie. Ukrajina obvinila Rusko z útoku na energetické zariadenie v meste Cherson, ktorý pripravil o elektrinu približne 45-tisíc obyvateľov. Ruská strana medzitým tvrdí, že neporušuje žiadnu dohodu o prímerí, pretože na energetické objekty útočili ukrajinské drony.

Hoci sa USA snažia sprostredkovať dohodu o prímerí, Ukrajina obviňuje Moskvu, že rokovania využíva ako taktiku na získanie času. Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil: „Snažia sa predlžovať vyjednávania a zatiahnuť Spojené štáty do nekonečných diskusií o falošných podmienkach, aby si kúpili čas a pokúsili sa obsadiť ďalšie územia.“

Zelenskyj tiež uviedol, že podľa ukrajinskej rozviedky sa Rusko pripravuje na nové ofenzívy v regiónoch Sumy, Charkov a Záporožie. „Putin chce rokovať o územiach z pozície sily. Zaujíma ho len vojna,“ dodal ukrajinský prezident.

Zmeny v zákone a rastúci tlak na mladých mužov

Putinov režim zvýšil maximálny vek pre odvod z 27 na 30 rokov, čím rozšíril zásobu potenciálnych brancov. Oproti jari 2024 ide o nárast o 10-tisíc ľudí. Výzvy sú zasielané poštou aj digitálne – prostredníctvom štátneho portálu Gosuslugi a v Moskve aj cez mestský systém mos.ru, píše portál Newsweek.

Odozva verejnosti je zmiešaná – mnohí mladí Rusi sa pokúšajú službe vyhnúť prostredníctvom alternatívnej civilnej služby, no možnosti sú čoraz viac obmedzované. „Každý nový odvod od začiatku vojny je lotériou,“ povedal ľudskoprávny právnik Timofej Vaskin. „Úrady prichádzajú s novými spôsobmi, ako doplniť armádu.“

Okrem pravidelných brancov Rusko verbuje aj profesionálnych vojakov na kontrakty a podľa západných zdrojov dokonca aj tisíce bojovníkov zo zahraničia, vrátane Severnej Kórey. Tieto kroky sú odpoveďou na vysoké straty na fronte – nezávislí ruskí novinári a BBC potvrdili smrť viac ako 100-tisíc ruských vojakov. Podľa ukrajinských odhadov vrátane zranených prekročili celkové straty Ruska v roku 2024 až 430 000 osôb.

Reakcie NATO a susedov

Zvýšený odvod a eskalácia konfliktu vyvolávajú reakcie aj medzi susedmi Ruska. Fínsko, ktoré má s Ruskom najdlhšiu hranicu v rámci NATO (1 343 km), oznámilo, že odstupuje od Ottawskej dohody zakazujúcej protipechotné míny. Premiér Petteri Orpo to odôvodnil odporúčaniami armády: „Ľudia sa nemajú čoho obávať.“

Fínsko navyše zvyšuje svoj rozpočet na obranu na 3 % HDP, čím nasleduje kroky Poľska a pobaltských štátov, ktoré podobné rozhodnutia prijali už skôr. NATO sa zároveň rozšírilo o Fínsko a Švédsko – čo Moskva označuje za bezpečnostnú hrozbu.

V kontexte státisícov padlých a zranených na oboch stranách frontu a neochoty oboch strán ustúpiť, nový ruský nábor signalizuje, že vojna sa neskončí tak skoro – bez ohľadu na diplomatické snahy o prímerie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: BBC, Newsweek

Najnovšie videá

Trendové videá