Putin prichádza o svoju dojnú kravu. Výsledky „plynového giganta“ sú najhoršie od roku 1985

Ruský prezident Vladimir Putin si silu ruského nerastného bohatstva začal uvedomovať už na začiatku jeho úradníckej kariéry, keď pôsobil na Petrohradskej radnici. Nie je preto prekvapením, že práve nerastné bohatstvo sa stalo témou jeho dizertačnej práce na Petrohradskej banskej univerzite, kde Putin získal titul z ekonómie.

Aj keď je otázne, či prácu naozaj napísal sám Putin, počas svojej politickej kariéry sa mu podarilo ovládnuť energetické spoločnosti. Do ich vedenia dosadil ľudí zo svojho najbližšieho okolia.

Tieto spoločnosti štátnemu rozpočtu, ale aj ľudom v blízkosti prezidenta, ako sú jeho priatelia z džuda Arkadij a Boris Rotenbergovci, priniesli nemalé zisky.

Zdá sa, že je s týmto príjmom koniec vďaka Putinovej agresii na Ukrajine. Správa Gaidarovho inštitútu, o ktorej informoval Moscow Times, ukazuje, že vývoz ruského plynu od Gazpromu sa výrazne prepadol. Rusi tak prišli o svoj najväčší trh – Európu, a dosahujú najhoršie výsledky za posledných vyše 30. rokov.

Hanba pre Rusov. Bola odhalená kamufláž, ktorú chystajú na Deň víťazstva 9. mája

Ruský plyn zažil najnižší export od roku 1985

Výsledky z prvého štvrťroka ukazujú, že ruská štátna pokladnica na clách za vývoz plynu dostala len 114 miliárd rubľov (1,14 miliárd eur). V porovnaní s januárom až marcom 2023 tržby z vývozu plynu klesli o ďalších 17 %, čiže o 24 miliárd rubľov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022 klesli 4,4-krát.

Ruská pokladnica tak na základe výpadku európskeho trhu prišla o 418 miliárd rubľov (4,18 miliárd eur) štvrťročných príjmov. To je suma, ktorá sa rovná 1,9 % národného HDP. Dvojnásobne táto suma prevyšuje rozpočty napríklad Leningradského kraja či Prímorského kraja.

Vlani export ruského plynu predstavoval len 69 miliárd kubických metrov, čo je najmenej od roku 1985. Oproti roku 2022 sa znížil export Gazpromu o tretinu. V porovnaní s období pred vojnou klesol export trojnásobne, v roku 2021 dosahoval úroveň 185 metrov kubických.

Dodávky do Európy klesli na 28 miliárd kubických metrov, čo je úroveň z druhej polovice 70. rokov.

zdroj: TASR/František Iván

Európska únia už avizovala, že podiel ruského plynu v členských krajinách klesol v roku 2023 z 40 % na 8 %. Európska dvadsaťsedmička chce s ruskými fosílnymi palivami úplne skoncovať do roku 2027.

Gazprom síce vyviezol viac plynu do Ázie, konkrétne do Číny, no podľa expertov to ani zďaleka nepokryje výpadok európskeho trhu. Predaj do Ázie sa rovná len 5 % až 10 % zo strateného európskeho trhu. Konkrétne Peking kúpil 22 miliárd metrov kubických.

„Gazprom chápe, že už nikdy nebude mať taký veľký a tučný kúsok koláča, ako bola Európa, a jednoducho to musí akceptovať,“ povedal pre Financial Times Marcel Salikhov, šéf ruského think tanku Inštitút pre energetiku a financie.

„Jediná cesta vpred je teraz hľadať relatívne menšie zdroje príjmov a postupne ich rozvíjať a zbierať omrvinky,“ dodal.

Vybudovanie nových infraštruktúr, ktoré by prinášali plyn do Ázie, môže trvať dlhé roky a taktiež pôjde o veľmi finančne náročný projekt. Ázijskí lídri sú navyše veľmi opatrní v otázkach ruského plynu, zrejme nechcú opakovať scenár Európy.

Namiesto dotovania štátneho rozpočtu, môže byť Gazprom dotovaný 

Podľa medializovaných informácií príjmy Gazpromu v roku 2023 klesli o tretinu, prevádzkový zisk o 80 %. Hlavná činnosť Gazpromu, výroba a predaj plynu, sa stala nerentabilnou. Spoločnosti to prinieslo straty 291 miliárd rubľov (2,19 miliárd).

Jediná činnosť, ktorá ho drží pohromade je Gazprom Neft, ktorý sa špecializuje na ropný biznis.

Práve toto odvetvie sa podpísalo na 92 percentách čistého príjmu v prvom polroku 2023.

„Gazprom už nikdy nebude veľkou dojnou kravou pre tých, ktorí sú pri moci,“ povedal Vladimir Milov, ktorý v minulosti pôsobil ako námestník ministra energetiky. Neskôr sa pridal k Alexejovi Navaľnému.

„Namiesto nadmerných ziskov existuje riziko, že sa spoločnosť stane príjemcom štátnych dotácií,“ dodal.

Gazprom môže zažiť ďalší pokles na európskom trhu ešte tento rok. Na konci tohto roka vyprší tranzitná zmluva medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Ide o jednu z posledných ciest ruského plynu do Európy.

To môže znamenať, že plyn z Ruska už viac nebude dostupný pre krajiny, akými sú Slovensko či Rakúsko.

Slovenská vláda sa preto pridala k iniciatíve projektu zvaného Solidarity Ring. V rámci neho by sme plyn získavali z Azerbajdžanu prostredníctvom modernizovaných prepravných systémov. Transportoval by sa aj do Bulharska, Rumunska či Maďarska. Tento projekt by mohol pomôcť ukončiť našu závislosť na ruskom plyne.