Putin provokatívne vyzýva Západ na súboj: „Vyberte si cieľ, sme pripravení“

Ruský prezident Vladimir Putin absolvoval tradičnú koncoročnú tlačovú konferenciu, kde odpovedal na otázky občanov a novinárov. Výnimočne bol na konferenciu pustený aj novinár Keir Simmons z americkej televízie NBC News.

Putinove odpovede naznačujú, že verí vo víťazstvo na Ukrajine a dokonca vyzval Západ na súboj. Ruský prezident tvrdí, že situácia na bojisku sa „dramaticky mení“ a ruské jednotky smerujú k naplneniu svojich cieľov.

„Musím povedať, že situácia sa dramaticky mení,“ povedal a tvrdil, že jeho sily postupujú pozdĺž celého frontu. „Pozdĺž celej frontovej línie je pohyb. Každý deň,“ povedal. Je pravdou, že Rusom sa darí postupovať na Donbase a v Kurskej oblasti, kde vedú ofenzívu. V iných oblastiach, ako je Záporožská oblasť, ostáva front zatiaľ nemenný.

„Je isté, že Ukrajinci budú vytlačení a všetko bude znovu postavené,“ povedal Putin o Kurskej oblasti. Neprezradil však dátum, kedy sa tak stane.

Putin chce súboj Orešnika a americkej protivzdušnej obrany

Ruský prezident dokonca provokatívne vyzval Západ na súboj. Išlo by podľa neho o technologický súboj novej balistickej rakety stredného doletu Orešnik a amerických protivzdušných systémov.

„Nech si vyberú cieľ, povedzme v Kyjeve, a zhromaždia tam svoje systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, zatiaľ čo my odpálime na tento cieľ raketu Orešnik. Uvidíme, čo sa stane. Na takýto experiment sme pripravení,“ uviedol Putin.

Rusko disponuje novou balistickou raketou Orešnik (Lieska), ktorá má mať deklarovaný dolet až 5500 kilometrov a už bola nasadená pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Pentagón však tvrdí, že nejde o „úplne novú zbraň“, ale v podstate je to modifikovaná verzia známej balistickej rakety RS-26 (Rubež). Tá zas vychádza z obávanej medzikontinentálnej rakety RS-24 Yars.

Vladimir Putin sa v súvislosti s touto zbraňou pustil do ostrej kritiky amerického systému protiraketovej obrany, ktorý označil za „príliš nákladný a veľmi neefektívny v zaistení bezpečnosti samotných Spojených štátov“.

Ruský prezident je presvedčený o nezasiahnuteľnosti tejto zbrane. „Predstavme si, že náš systém sa nachádza vo vzdialenosti 2000 kilometrov, ale žiadne protiraketové systémy umiestnené v Poľsku by ho nedokázali zasiahnuť,“ vyhlásil s dodatkom, že „nie je šanca zostreliť tieto rakety.“

Je pravdou, že balistické rakety je ťažké zostreliť, nie je to však nemožné. Izraelu a jeho spojencom sa podarilo zostreliť iránske balistické rakety stredného doletu Qadr 110 a Emad. Ukrajinci zas mali zostreliť ruské balistické rakety krátkeho doletu Iskander.

Rusko je pripravené na rokovania, Ukrajina nie, tvrdí Putin

Napriek výzvam na súboj Putin tvrdí, že je pripravený stretnúť sa s budúcim prezidentom Donaldom Trumpom a prebrať s ním prípadný mier. Trump vo svojej kampani sľúbil uzavrieť mier.

„Neviem, kedy sa uvidíme. Nehovorí o tom. Nerozprával som sa s ním viac než štyri roky. Samozrejme, som na to pripravený. Kedykoľvek,“ uistil.

Kyjev sa uchýlil ku kontroverznej taktike. „Sú ako potkany zahnané do kúta,“ hovorí lovec Ukrajincov pre front

Šéf Kremľa tvrdí, že jeho pozícia pri rokovaniach nebude oslabená neúspechom jeho armády na Ukrajine. „Naše obranné kapacity sú najvyššie na svete, rovnako ako náš vojenský priemysel. Naše sily postupujú,“ povedal, pričom tvrdí, že Rusko sa stalo silnejším.

Prezident tvrdí, že je pripravený rokovať aj s Ukrajinou, no Kyjev nie je pripravený, čo podľa neho dokazuje aj vražda generála Igora Kirillova. „Rusko je pripravené na rozhovory s Ukrajinou, ale Ukrajina nie je pripravená,“ povedal Putin.

Na tlačovej konferencii prišla reč aj na spojencov Ruska – sýrskeho prezidenta Bašára Asada a Bielorusko. „S prezidentom Asadom som sa zatiaľ nestretol, ale plánujem to, rozhodne s ním budem hovoriť,“ povedal.

Putin opäť zdôraznil strategické partnerstvo s Bieloruskom, ktoré sa nedávno dostalo pod ruskú jadrovú ochranu. Stalo sa tak po tom, čo americký prezident Joe Biden povolil Ukrajine používať rakety ATACMS na zasahovanie ruského územia.

Začiatkom decembra podpísali Putin a bieloruský prezident Alexander Lukašenko významnú dohodu. Tá poskytuje Minsku, ako najbližšiemu spojencovi Moskvy, rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane možného použitia ruských jadrových zbraní. Dokument nadväzuje na aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu.

„Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zaistili bezpečnosť Bieloruska. Robíme to v koordinácii s bieloruskými orgánmi, menovite prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Myslím si, že je to veľmi dôležitá súčasť aktualizovanej ruskej jadrovej doktríny,“ zdôraznil Putin podľa TASR.

Ruský prezident tak jasne naznačil, že ochrana Bieloruska predstavuje jednu z kľúčových priorít aktuálnej ruskej bezpečnostnej stratégie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie