Putin prvýkrát pripustil prímerie, predstavil podmienky. Trump tlačí na rýchly koniec vojny

Rusko je ochotné diskutovať o dočasnom prímerí na Ukrajine, ak sa podarí dosiahnuť pokrok v rokovaniach o finálnom mierovom urovnaní. Podľa zdrojov blízkych Kremľu bola táto ponuka sprostredkovaná na februárových rokovaniach medzi ruskými a americkými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, informuje v správe agentúra Bloomberg.

Podľa informácií z Moskvy však Rusko trvá na tom, že pred akýmkoľvek zastavením bojov musí byť jasne stanovený rámec mierovej dohody. Kľúčovou otázkou pre Kremeľ je najmä zloženie prípadnej mierovej misie a dohoda na tom, ktoré krajiny sa na nej budú podieľať. Okrem toho Rusko odmieta akékoľvek riešenie, ktoré by zahŕňalo posilnenie vojenskej prítomnosti NATO v regióne.

Napätie v Bielom dome

Americký prezident Donald Trump sa po poslednom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským snaží presadiť rýchle ukončenie vojny. „Myslím si, že Putin chce mier. Bude štedrejší, než by musel byť,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. Napriek tomu uznal, že „Rusko momentálne Ukrajinu bombarduje ako divé“.

Trump zároveň priznal, že rokovania s Kyjevom sú pre neho komplikovanejšie ako rokovania s Moskvou. „Musím povedať, že je pre mňa ťažšie jednať s Ukrajinou ako s Ruskom,“ uviedol.

Toto vyhlásenie prichádza po tom, ako Trump zastavil vojenskú pomoc Ukrajine a obmedzil zdieľanie spravodajských informácií. Tento krok vyvolal zdesenie medzi európskymi spojencami, ktorí varujú, že USA týmto prístupom odmeňujú ruskú agresiu. Európske krajiny v reakcii začali zvažovať vlastné iniciatívy na posilnenie obrany Ukrajiny bez závislosti od Spojených štátov.

Rusko odmieta NATO na Ukrajine, ale nebráni sa iným silám

Kremeľ zároveň odmieta prítomnosť vojsk NATO na ukrajinskom území a vylúčil návrh niektorých európskych krajín na vytvorenie „koalície ochotných“ na monitorovanie prípadnej mierovej dohody. Rusko však nemá námietky voči účasti krajín ako Čína, ktoré si v konflikte zachovali neutrálny postoj.

Podľa správ zo summitov v Saudskej Arábii ruskí predstavitelia po prvý raz otvorene naznačili, že sú ochotní rokovať o mierových podmienkach, ak budú rešpektované ich hlavné požiadavky. Ukrajina však trvá na tom, že akékoľvek rokovania musia zahŕňať aj návrat okupovaných území. Tento bod zostáva hlavným kameňom úrazu v mierových rokovaniach, píše ukrajinský denník Kyiv Independent.

Zelenskyj chce „bezpečnú oblohu“ a výmenu zajatcov

Ukrajinský prezident Zelenskyj v reakcii na tieto rokovania navrhol ako prvý krok k mieru vytvorenie bezpečnej zóny vo vzduchu a na mori, ako aj výmenu vojnových zajatcov. „Témou je mier čo najskôr, bezpečnosť čo najspoľahlivejšia,“ vyhlásil.

Jeho vyjadrenia však narážajú na tvrdú realitu – ruské bombardovanie ukrajinských miest pokračuje a Kremeľ stále drží strategické pozície na východe krajiny. Napriek diplomatickým snahám o mier, na bojisku stále nevidieť žiadne zásadné zmeny.

Podľa vojenských analytikov môže byť ruská ochota rokovať len taktickým manévrom. Moskva sa môže snažiť získať čas na preskupenie síl a upevnenie svojich pozícií na Ukrajine, pričom skutočná dohoda o prímerí by mohla byť stále v nedohľadne.

Hoci mierové rokovania naberajú na intenzite, zostáva otázne, či sa podarí dosiahnuť skutočné riešenie alebo pôjde len o taktické manévre oboch strán. Zatiaľ čo Trump hovorí o mierovej dohode, Putin naďalej zdôrazňuje, že Rusko nepotrebuje prímerie, ale trvalú dohodu s bezpečnostnými zárukami pre Moskvu.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine