Putin sa neuspokojí len s Donbasom, môže napadnúť ďalšiu krajinu, tvrdí expert. Táto je na zozname

Vyhrážky bombovými útokmi sa stali v Moldavsku dennou realitou. Tak isto ako strach, že apetít ruského prezidenta Vladimira Putina neskončí na Ukrajine, ale presunie sa za hranice napadnutého štátu.

Anonymné telefonáty nahlasujú vyhrážky na medzinárodnom letisku v hlavnom meste Kišiňov, v budove najvyššieho súdu, parlamente, vládnych budovách, nemocniciach, zdravotníckych zariadeniach či v nákupných centrách.

Agentúra AP uvádza, že len v júli prišlo takýchto vyhrážok viac ako 40. Z toho polovica bola nahlásená na letisku. Žiadna hrozba sa neukázala ako pravdivá.

zdroj: SITA/AP, Cristian Straista

Vyhrážky bombami sa začali kopiť po tom, ako Európska komisia udelila Moldavsku status kandidátskej krajiny spoločne s Ukrajinou.

„Je úplne jasné, že tieto hrozby majú spomaliť našu bdelosť, zamestnať nás a otestovať našu reakciu,“ uviedla moldavská premiérka Natalia Gavrilitaová.

Dodala, že vystopovali adresu niektorých týchto vyhrážok do Bieloruska či Ruska, priznala však, že nevie s istotou povedať, či záznamy neboli účelovo zmanipulované.

Samotné vyhrážky už spôsobili nemalé problémy. Národná letecká spoločnosť AirMoldova stratila ku koncu júla kvôli vyhrážkam 60-tisíc eur, uvádza Al Jazeera.

Obávajú sa, že môže ísť o predohru k vojenskej operácii 

Napätie vyvoláva aj vyhlásenie Vitalijho Ignatieva, ktorý sa považuje za ministra zahraničia odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Separatistický región, ktorý je oficiálne súčasťou Moldavska, uznáva ako samostatný len Moskva. Ignatiev v rozhovore pre ruskú RIA NOVOSTI uviedol, že obyvatelia regiónu požadujú pripojenie k Ruskej federácii.

„Je to jasná provokácia – myšlienka, že by mali mať nezávislosť, je stará, ale že by sa mali pripojiť k Rusku, bola neočakávaná a bolo to prvýkrát, čo to povedali,“ povedal pre The Times Oleg Serebrian podpredseda moldavskej vlády.

zdroj: SITA/AP, Cristian Straista

„Vojna na Ukrajine znamená, že sa obávame, že nejde len o vyhlásenie, ale o akúsi predohru k operácii v Moldavsku. Urobíme čokoľvek, aby sme sa vyhli vojenskej konfrontácii, ale nezávisí to na 100 percent od Kišiňova,“ dodal.

Obava, že Rusko otvorí druhý front v Moldavsku, sa objavuje už niekoľko mesiacov. V apríli sa prezident Tatárska Rustam Minnichanov, ktorý je zároveň zástupca veliteľa Centrálneho vojenského okruhu Ruska, vyjadril, že druhá fáza „vojenskej špeciálnej operácie“ bude zahŕňať útok z Podnesterska.

Moldavsko sa tak obáva, že ruskí vojaci, ktorí sa už teraz nachádzajú v odštiepeneckom regióne, by mohli zaútočiť. Podnestersko hostí približne 2 000 vojakov, ktorí oficiálne dohliadajú na mierovú misiu v regióne, a tiež jednotku, ktorá je súčasťou Operatívnej skupiny ruských vojsk.

Zamrznutý konflikt, ktorý je v mnohom zvláštny 

Ruská prítomnosť pramení ešte zo začiatku ozbrojeného konfliktu medzi Kišiňovom a Podnesterskom. Ten nastal tesne po rozpade Sovietskeho zväzu a vyhlásení Moldavska.

Carnegieho nadácia za medzinárodný mier uvádza, že Moskvou podporovaní separatisti sa obávali, že Moldavsko sa opätovne spojí s Rumunskom. Medzi nimi a ozbrojenými zložkami novovzniknutého Moldavska vypukol ozbrojený konflikt.

Na stranu separatistov sa postavila i ruská armáda, ktorá pomohla premôcť ozbrojené zložky. Nasledovalo vyhlásenie autonómie Podnesterska. Autonómiu regiónu ale neuznáva medzinárodné spoločenstvo, ktoré považuje územie za moldavské.

Obyvateľstvo 3,4-miliónového Moldavska tvorí 80 % Moldavcov, ktorí sú etnicky veľmi blízki Rumunom. Podobný je i jazyk moldavčina, ktorá je takmer totožná s rumunčinou. Rozdiel však tvorí práve Podnestersko, kde tvoria etnickí Moldavci približne 40 % obyvateľov, etnickí Rusi 23 % a etnickí Ukrajinci 28 %.

zdroj: Flickr/George Postoronca

Napriek tomu, že Podnestersko je považované za zamrznutý konflikt, ide o jedinečný konflikt, pretože obe strany spolu prekvapivo vychádzajú.

Medzi Moldavskom a odštiepeneckým regiónom fungujú čulé vzťahy, obyvatelia na oboch stranách sa často navštevujú, bežné sú tiež výlety za kultúrou, vzdelaním či podnikaním.

Podnestersko má i vlastnú armádu, ktorá činní 4 500 až 15 000 osôb. Je tak väčšia ako armáda Moldavska, ktorá má 6 500 vojakov a 2 000 civilistov.

Separatistická armáda je síce slabo vyzbrojená, ale v kombinácii s ruskou armádou by moldavská armáda nedokázala útoku odolávať dlho.

Napätie tiež vyvolávajú výbuchy v separatistickom regióne, ktoré lídri separatistov označili za teroristickú provokáciu. A taktiež rozhodnutie Moldavska zablokovať ruskú rotáciu vojakov.

Ruskí vojaci musia prejsť medzinárodným letiskom v Kišiňove, kde ich Moldavsko vracia späť. Kišiňov sa bráni, že ruskí vojaci sú na ich území ilegálne, a vyzýva ich, aby odišli.

Moldavsko vždy bolo na zozname, tvrdí historik 

Rusko-americký historik a autor niekoľkých kníh o Rusku Jurij Felštinskij pre Express uviedol, že Moldavsko má ozajstný dôvod na obavy.

Historik tvrdí, že Putin sa nikdy neuspokojí len so ziskom Donbasu alebo územia, ktoré teraz ovláda na Ukrajine, ako je Cherson. Preto sa rozhodne zaútočiť na krajinu, ktorej ovládnutie bude oveľa ľahšie.

„Ešte predtým, než skončia s Ukrajinou, ak sa dostanú do Podnesterska, začne tam vojna,“ predpovedá Felštinskij.

zdroj: SITA/AP, Efrem Lukatsky

Spisovateľ tvrdí, že Rusi sa na to pripravujú už približne dekádu. „V Moldavsku a Podnestersku je približne 220 000 rusky hovoriacich ľudí, ktorým ruská vláda začala vydávať ruské pasy. Prvýkrát to začali robiť v roku 2014,“ vysvetľuje.

„Ak ich Ukrajinci nedokážu zadržať, dostanú sa do Podnesterska a začnú vojnu v Moldavsku. A Moldavsko, samozrejme, nie je členom NATO,“ uvádza a naráža na to, že by takýmto krokom Rusko mohlo úplne odrezať Ukrajinu od Čierneho mora.

Ovládnuť by však museli aj prístavné mesto Odesa, ktoré dlhodobo ostreľujú.

„Moldavsko je na zozname – vždy bolo na zozname,“ uzavrel.