Putina označili za jedného z „víťazov roka 2023“. Ruská ekonomika však hovorí niečo iné, požiera štátne firmy

31. decembra 2023 o 09:20

Ruská ekonomika je na ceste ku krachu
Odborníci poukázali na to, prečo Putin nie je víťaz roka 2023

Vladimir Putin hľadí na šípku, krachujúca ruská ekonomika

TASR/AP, Gavriil Grigorov, Canva

Ruská ekonomika je na ceste ku krachu
Odborníci poukázali na to, prečo Putin nie je víťaz roka 2023

Koniec roka 2023 je už za rohom a v Moskve oslavovali nepodarenú snahu Američanov poslať miliardy dolárov vojenskej pomoci na Ukrajinu. Šéf Kremľa Vladimir Putin vo svojom koncoročnom prejave tvrdil, že ruským vojakom sa darí vylepšovať si pozície pozdĺž celej frontovej línie. Ruská ekonomika však naďalej trpí a je na ceste ku krachu.

Od začiatku jeho invázie na Ukrajinu už onedlho uplynú dva roky. Zdá sa pritom, že Rusi síce ani zďaleka nedosiahli svoje prvotné ciele, no v súčasnosti je situácia na bojisku patová a západná podpora Kyjeva kolíše pod váhou rôznych okolností. Či už je to politická dysfunkcia alebo vojna na Blízkom východe, ktorá od Ukrajiny odvádza pozornosť a čiastočne aj zdroje.

Niektorí autori dávajú Putinovi až príliš veľké zásluhy za jeho (ne)úspech na fronte, píšu Jeffrey A. Sonnenfeld, profesor manažérskej praxe Lester Crown a prodekan na Yale School of Management, a Steven Tian, riaditeľ výskumu na inštitúte Yale Chief Executive Leadership.

Poukazujú tak napríklad na publicistu z The Wall Street Journal, ktorý hlavu ruského štátu označil za jedného z „víťazov roka 2023“.

Ako dvaja odborníci píšu v článku pre Foreign Policy, vojna síce pokračuje a Ukrajinci prišli o časť ekonomickej podpory, no nemôžeme si kvôli tomu myslieť, že Putinovi ide všetko ako po masle. Rozhodne sa tak jednoducho nekĺže ruská ekonomika.

Paralyzér ekonomiky Ruska

Yale Insights poukázal na dôkazy o stave ruského hospodárstva, s ktorými Sonnenfeld a Tian vyrukovali. Ekonomika najväčšej zemi sveta podľa nich naďalej platí obrovskú cenu za to, že z nej po 24. februári 2022 odišlo viac než 1 000 medzinárodných spoločností.

Moskva ani po takmer dvoch rokoch nie je ochotná zverejniť štatistiky o štátnych príjmoch. A to podľa odborníkov naznačuje, že sa nemá čím chváliť.

U susedov prestala fungovať navigácia: Hlásia problémy s GPS, hovoria o anomálii

Problémy spôsobené sankciami:

Útek talentov – v prvých mesiacoch po invázii utieklo z Ruska odhadom 500 000 jednotlivcov. Mnohí z nich boli vzdelaní a kvalifikovaní experti. Po roku od invázie už počet utečencov predstavoval 1 milión ľudí. Niektoré štatistiky tvrdia, že ide až o 10 percent ruskej pracovnej sily v oblasti technológií.
Strata kapitálu – Ruská centrálna banka priznáva, že od februára 2022 do júna 2023 Rusko stratilo celkovo 253 miliárd dolárov vo vlastníctve súkromníkov, ktorí svoj majetok z krajiny stiahli. Podľa niektorých expertov ich krajinu opustilo až 33 percent jej všetkých milionárov.
Strata západnej technológie a know-how – Rusko prišlo o hnaciu silu v kľúčových odvetviach. Napríklad najväčšia ruská ropná firma Rosneft musela za posledný rok vynaložiť o skoro 10 miliárd dolárov viac na kapitálové výdavky.
Takmer úplné zastavenie priamych zahraničných investícií do Ruska – Počas všetkých 22 mesiacov od invázie trh zaznamenal iba jeden mesiac s hodnotami pozitívnymi pre Rusko.
Pád rubľa – Z rubľa sa stala mena, ktorú nemožno voľne zameniť a vymeniť. Občania Ruska majú od Putina zákaz posielať peniaze na bankové účty v zahraničí. Kremeľ musel na začiatku vojny pozastaviť hotovostné výbery z dolárových bankových účtov nad 10 000 USD.

V Rusku platí, že nemožno podniknúť priamu konverziu dolárov pre jednotlivcov s bankovými účtami v rubľoch. Taktiež si nemožno brať pôžičky v dolároch. Dolár v ruských bankách sa ani nedá predať a objemy obchodov s rubľom teda klesli o 90 percent. Ruské aktíva v rubľoch tým pádom v podstate na svetovom trhu nemajú žiadnu hodnotu.
Okrem toho Rusko prišlo o prístup na kapitálové trhy a masívne mu klesá ocenenie aktív.

Aktíva nechcú ani ruskí spojenci

„Vlna znárodňovania a zabavovania majetku uvedená v článku odzrkadľuje Putinovu slabosť, nie silu,“ píšu Sonnenfeld a Tian. Rusko sa podľa nich stáva kleptokraciou. Poukazujú na to, že Putinove ciele na Ukrajine požierajú celé produktívne hospodárstvo krajiny.

VIDEOREPORTÁŽ z miest plaču: Stál som na mieste masakru a hľadel na boje v Gaze

V Rusku sa teda vo veľkom znárodňuje, štát ovláda väčšiu časť ekonomiky a financuje ňou vojnu. Ak má však podnikanie v krajine fungovať z dlhodobého hľadiska, musí sa investovať do kapitálu, ľudí, technológií či nápadov. Kremeľ teda možno dokáže z krátkodobého hľadiska financovať inváziu, no ruská ekonomika kvôli tomu smeruje ku krachu.

V súčasnosti viac menej nikto (okrem Putinových kumpánov) nekupuje vyradené ruské aktíva od vystupujúcich nadnárodných spoločností. Do tejto krajiny totiž podľa autorov analýzy už nikto nechce investovať ani cent. Dokonca aj Číňania tak robia len v minimálnej miere.

„Ak sú ruské aktíva skutočne takým ‚lákavým obchodom‘, prečo ich ešte aj ruskí spojenci odmietajú kupovať?“ pýtajú sa odborníci.

Zdroje: Foreign Policy, Yale Insights

Európa Rusko Vladimir Putin