Putina označili za jedného z „víťazov roka 2023“. Ruská ekonomika však hovorí niečo iné, požiera štátne firmy

Koniec roka 2023 je už za rohom a v Moskve oslavovali nepodarenú snahu Američanov poslať miliardy dolárov vojenskej pomoci na Ukrajinu. Šéf Kremľa Vladimir Putin vo svojom koncoročnom prejave tvrdil, že ruským vojakom sa darí vylepšovať si pozície pozdĺž celej frontovej línie. Ruská ekonomika však naďalej trpí a je na ceste ku krachu.

Od začiatku jeho invázie na Ukrajinu už onedlho uplynú dva roky. Zdá sa pritom, že Rusi síce ani zďaleka nedosiahli svoje prvotné ciele, no v súčasnosti je situácia na bojisku patová a západná podpora Kyjeva kolíše pod váhou rôznych okolností. Či už je to politická dysfunkcia alebo vojna na Blízkom východe, ktorá od Ukrajiny odvádza pozornosť a čiastočne aj zdroje.

Niektorí autori dávajú Putinovi až príliš veľké zásluhy za jeho (ne)úspech na fronte, píšu Jeffrey A. Sonnenfeld, profesor manažérskej praxe Lester Crown a prodekan na Yale School of Management, a Steven Tian, riaditeľ výskumu na inštitúte Yale Chief Executive Leadership.

Poukazujú tak napríklad na publicistu z The Wall Street Journal, ktorý hlavu ruského štátu označil za jedného z „víťazov roka 2023“.

Ako dvaja odborníci píšu v článku pre Foreign Policy, vojna síce pokračuje a Ukrajinci prišli o časť ekonomickej podpory, no nemôžeme si kvôli tomu myslieť, že Putinovi ide všetko ako po masle. Rozhodne sa tak jednoducho nekĺže ruská ekonomika.

Paralyzér ekonomiky Ruska

Yale Insights poukázal na dôkazy o stave ruského hospodárstva, s ktorými Sonnenfeld a Tian vyrukovali. Ekonomika najväčšej zemi sveta podľa nich naďalej platí obrovskú cenu za to, že z nej po 24. februári 2022 odišlo viac než 1 000 medzinárodných spoločností.

Moskva ani po takmer dvoch rokoch nie je ochotná zverejniť štatistiky o štátnych príjmoch. A to podľa odborníkov naznačuje, že sa nemá čím chváliť.

U susedov prestala fungovať navigácia: Hlásia problémy s GPS, hovoria o anomálii

Aktíva nechcú ani ruskí spojenci

„Vlna znárodňovania a zabavovania majetku uvedená v článku odzrkadľuje Putinovu slabosť, nie silu,“ píšu Sonnenfeld a Tian. Rusko sa podľa nich stáva kleptokraciou. Poukazujú na to, že Putinove ciele na Ukrajine požierajú celé produktívne hospodárstvo krajiny.

VIDEOREPORTÁŽ z miest plaču: Stál som na mieste masakru a hľadel na boje v Gaze

V Rusku sa teda vo veľkom znárodňuje, štát ovláda väčšiu časť ekonomiky a financuje ňou vojnu. Ak má však podnikanie v krajine fungovať z dlhodobého hľadiska, musí sa investovať do kapitálu, ľudí, technológií či nápadov. Kremeľ teda možno dokáže z krátkodobého hľadiska financovať inváziu, no ruská ekonomika kvôli tomu smeruje ku krachu.  

V súčasnosti viac menej nikto (okrem Putinových kumpánov) nekupuje vyradené ruské aktíva od vystupujúcich nadnárodných spoločností. Do tejto krajiny totiž podľa autorov analýzy už nikto nechce investovať ani cent. Dokonca aj Číňania tak robia len v minimálnej miere.

„Ak sú ruské aktíva skutočne takým ‚lákavým obchodom‘, prečo ich ešte aj ruskí spojenci odmietajú kupovať?“ pýtajú sa odborníci.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie