Putinova dcéra prehovorila: Nie sme silná ekonomika, ľudský život má v Rusku najvyššiu hodnotu

Po takmer dvoch rokoch od ruskej invázie na Ukrajinu vystúpila na verejnosti v jednom z jej zriedkavých rozhovorov dcéra šéfa Kremľa Vladimira Putina. Pediatrička Marija Voroncovová prehovorila pre investigatívnu spravodajskú webovú stránku Agentstvo.

„Naša spoločnosť, myslím tým ruskú spoločnosť, s našimi životnými princípmi, s našou kultúrou, s naším náboženstvom… nie je až tak ekonomickou spoločnosťou,“ pripustila v rozhovore.

„Sme vo väčšej miere spoločnosťou zameranou na človeka. A pre nás je hodnota ľudského života najvyššou hodnotou,“ tvrdí.

Tieto jej slová prichádzajú po tom, ako v roku 2023 na Ukrajine štatisticky zomieralo každý deň v priemere 300 príslušníkov ruskej armády. Od začiatku vojny stratila ruská armáda podľa ukrajinského generálneho štábu 370-tisíc ľudí.

Tieto tvrdenia síce nemožno bezprostredne overiť, no ak to bude takto pokračovať, do roku 2025 – za tri roky vojny – bude mať Rusko zabitých a zranených viac ako pol milióna ľudí, informovali sme v tomto článku.

„A každý prežitý deň života, aj keď tak úplne nie je – prepáčte mi za použitie tohto slova – ziskový pre ekonomiku, a nie taký významný pre ekonomiku, tak si myslím, že z hľadiska duchovných hodnôt má na nás výraznejší vplyv,“ rečnila ďalej dcéra Vladimira Putina

Ľudské životy vo vojne

Kyiv Post v tejto súvislosti píše, že Voroncovovej komentáre nezostanú bez povšimnutia. Ukrajina teda odhaduje ruské straty na úrovni 370-tisíc ľudí (zabitých aj zranených). Západ udáva trošku konzervatívnejšie, no stále masívne počty.

USA konštatuje, že na ruskej strane padlo dovedna 120 000 a ďalších 170 000 až 180 000 vojakov sa zranilo. O postoji Kremľa k životom jeho vojakov však možno viac vypovedajú podmienky, v ktorých sú posielaní do vojny, podotýka portál. Objavujú sa totiž fotografie a správy o jednotkách bez vybavenia či výcviku.

Týchto prevažne mladých chlapcov z chudobnejších východnejších oblastí krajiny Rusko používa na takzvané „masové“ útoky.

Minulý mesiac sa napríklad objavilo video skupiny ruských vojakov, ktoré vyjadruje ich rozhorčenie nad tým, že sa dozvedeli, že nebudú vojakmi územnej obrany, ako si mysleli, ale že budú útočnými jednotkami vyslanými na front bez výcviku.

„We haven’t seen or held an assault rifle yet,“ Russian soldiers complain that they are being sent to the front without training.

But that’s exactly what Putin’s plan is — he has a huge amount of human resources for „meat assaults“. pic.twitter.com/LLbW5ogMXr

— Anton Gerashchenko (@Gerashchenko_en) December 23, 2023

Denné ruské straty z takzvaných „mäsových útokov“ na Avdijivku v novembri sa priblížili k úrovniam prvej svetovej vojny. Imperiálne Rusko stratilo počas 1. svetovej vojny asi 1,8 milióna vojakov alebo v priemere 1 100 mužov denne. V novembri strácalo každých 24 hodín približne 900 a niekedy aj viac vojakov.

Pokles kvality personálu

Ako sme ťa informovali, nárast denného priemeru obetí, ktorý vyplýva z údajov ukrajinských orgánov, podľa britského rezortu obrany dokazuje, že Rusom klesá kvalita personálu. Správa rezortu obrany uvádza, že Rusi museli „takmer určite“ prejsť na masovú armádu nižšej kvality.

Tá má však pre ruskú čiastočnú mobilizáciu zo septembra 2022 vysokú kvantitu.

Odborníci sa domnievajú, že kým sa Rusku podarí opätovne zostaviť prápory z vycvičených a profesionálnych vojakov, potrvá to 5 až 10 rokov, domnievajú sa odborníci.