Putinovi „parťáci“ sa museli vrátiť z dovolenky. Idú mimoriadne zasadať, hovorí sa o vyhlásení vojny

Vojna na Ukrajine pretrváva už viac ako štyri mesiace, ale z pohľadu ruského prezidenta to je ešte iba začiatok. Vladimir Putin totiž tvrdí, že to so svojou inváziou zatiaľ ani nezačal myslieť vážne.

Jeho slová však vyvracia fakt, že predseda ruskej Štátnej dumy Vjačeslav Volodin zvolal mimoriadne zasadnutie. Informuje o tom analytička Olga Lautmanová na sociálnej sieti Twitter.

„Potreba mimoriadneho plenárneho zasadnutia je spôsobená tým, že sa nahromadili problémy, ktoré si vyžadujú urgentné riešenia. Zvážia sa aj vládne iniciatívy,“ uviedol Volodin na sociálnej sieti Telegram.

Putin bez nich nejde ani na záchod. Mušketieri preňho ochutnávajú jedlo a nosia zbrane ako z filmu

Agentúra Reuters informuje o tom, že na zasadnutí budú poslanci diskutovať o hospodárskej súťaži a informačnej politike. Ruský parlament, v ktorom dominuje jasne „pro-putinovská“ strana Jednotné Rusko, má totiž k týmto témam niekoľko nových či doplňujúcich návrhov.

Znepokojenie z možnej eskalácie vojny

Závažnosť tohto zasadnutia dokazuje aj fakt, že ho Volodin ohlásil počas obdobia dovoleniek viacerých zákonodarcov. Vyvolal tak znepokojenie, že ruský parlament sa možno pripravuje na eskaláciu vojny na Ukrajine, uvádza The Daily Beast.

Mimoriadne zasadnutie sa uskutoční v piatok (15.7.) približne týždeň po tom, ako Putin vo štvrtok (7.7.) na stretnutí so svojimi parlamentnými lídrami vyzýval Spojené štáty a spojencov, aby sa pokúsili Rusko na Ukrajine poraziť.

Prezident Ruskej federácie následne zopakoval, že Kremeľ „dosiahne“ ciele svojej „špeciálnej vojenskej operácie“, uvádza Al Jazeera.

Predseda Volodin na tomto stretnutí Putinovi sľúbil, že ruský parlament pomôže obom Ruskom podporovaným samozvaným republikám na východe Ukrajiny rozvíjať ich právny systém.

Ruský 450-členný parlament tentokrát neprezradil, o čom presne budú jeho poslanci rokovať. Zaoberať sa však bude viac než 60 otázkami, ako podotkol Vladimir Vasiliev, šéf strany Jednotné Rusko, ktorá má v ruskej dume 325 kresiel.

Oľga Lautmanová na Twitteri podčiarkla, že ruské médiá sa momentálne zaoberajú „horúcim príbehom“ o tom, ako USA poskytujú Ukrajincom satelitné snímky z vojny.

Varuje teda, že by sa to mohlo stať ruskou zámienkou pre vyhlásenie stavu vojny, ktorá by im umožnila mobilizáciu. Zatiaľ je to v ich očiach stále „špeciálna vojenská operácia“. 

„Možno vyhlásia mobilizáciu. (Zasadnutie) je niečo, na čo si musíme dať pozor,“ napísala Lautmanová.

Bez mobilizácie nebude ruská armáda môcť dosiahnuť na Ukrajine významné politické ciele, pretože jej urgentne chýba dostatok vojakov. Nepomáha ani verbovanie na úrade práce či vo väznici.

Vyhlásenie vojnového stavu má ale háčik. Podľa vojenských analytikov by Putin nemohol meniť ciele invázie na Ukrajine, ako mu to vyhovuje.

Na začiatku napríklad tvrdil, že cieľom je „denacifikácia Ukrajiny“, po neúspechu v Kyjevskej oblasti a stiahnutí ruských vojsk ale Rusko začalo tvrdiť, že cieľom je Donbas. 

Pri vojnovom stave by sa opäť museli pokúsiť dobyť Kyjev. 

Kritika od bývalého vojenského veliteľa

Dôležitosť mimoriadneho zasadnutia ruskej Štátnej dumy opisuje na Telegrame aj zanietený nacionalista Igor Girkin, ktorý velil ruským vojskám počas vojny na Donbase v roku 2014.

Od začiatku invázie na Ukrajinu však kroky ruskej armády kritizoval a okresával tiež Ruskom ospevovanú dôležitosť obsadenia Lysyčansku. O jeho kritike sme ťa informovali aj v tomto článku.

Girkin mal čo povedať aj ohľadom spomínaného piatkového zasadnutia. „V piatok sa uskutoční mimoriadne stretnutie nášho nádherného štátneho nedorozumenia,“ začal svoj výsmech Štátnej dume.

„Existuje predpoklad, že to vôbec nie je preto, aby sa opäť diskutovalo o úplne idiotskom návrhu predsedu tohto chudobinca – pána Volodina – predložiť Spojeným štátom požiadavky na vrátenie Aljašky. Obyvateľov tejto podlej almužny, ktorí od 1. júla odišli na dovolenku, súrne na niečo zháňajú,“ pokračoval Girkin a servítku si pred ústa rozhodne nedával.

„Pred istým časom sa na (telegramových) kanáloch prokremeľských propagandistov písalo, že: ‚Ukrajina dostane ultimátum, ktoré môže akceptovať do 15. júla.’ To akože naozaj? Uvedomil si Kremeľ konečne, že VOJNA by sa mala nazývať VOJNOU a že vo vojne treba bojovať? No nič. Uvidíme,“ dodal Girkin.

Okrem mimoriadneho zasadnutia, sa medzi ruských politikov dostal aj na pohľad nezvyčajný návrh. Liberálnodemokratická strana Ruska (LDPR) túži po premenovaní postu prezidenta na „vládcu“ alebo „hlavu štátu“.

Nepáči sa jej, že titul prezident pochádza z USA. Tvrdí, že je príliš „západniarsky“, „nový“ či v Rusku „nezakorenený“. Informovali sme ťa o tom v tomto článku.