Putinovo mini-NATO je na pokraji rozpadu. Moskva nás už nedokáže chrániť, hovoria členovia

Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) má problémy. Táto malá verzia aliancie NATO, ktorej členmi sú Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan, zrejme prichádza o jedného so svojich členov. Okrem menovaných do nej totiž patrí aj Arménsko. Krajina však minulý týždeň oznámila, že organizácia voči nej nespĺňa svoje bezpečnostné záväzky.

Samotná OZKB vznikla v roku 2022. Ako však píše Politico, Jerevan v armádnom slova zmysle spolupracoval s Mosvkou po viac ako dve desaťročia. Teraz sa však v tomto ohľade rozhodol zmraziť svoju účasť aj spoluprácu s ostatnými krajinami organizácie. Tá pritom podpísaným štátom podobne ako článok 5 Severoatlantickej zmluvy NATO sľubuje, že akt agresie proti ktorémukoľvek zo signatárov sa považuje za útok na všetkých členov.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan ale vo štvrtok uviedol, že pakt zlyhal už niekoľkokrát. Krajina svoju nespokojnosť vyjadruje už celé mesiace. Predsedovi vlády sa nepozdávajú jej dlhodobé vzťahy s Moskvou a Arménsko sa na Rusov podľa neho už nemôže spoliehať ani v oblasti svojich obranných potrieb.

Pre televíziu France 24 Pašinjan uviedol, že pokiaľ ide o Arménsko, OZKB nesplnila svoje ciele najmä v rokoch 2021 a 2022. 

Rusi chcú vysvetlenie

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov hovorí, že stále nie je isté, aké má vlastne Arménsko postoje a či z organizácie odchádza.

„V tejto záležitosti sme často v kontakte s našimi arménskymi partnermi. Samozrejme, vyjasníme si to,“ povedal.

Hlavná analytička International Crisis Group (ICG) pre región južného Kaukazu Olesija Vartanjanová taktiež poznamenala, že zatiaľ nedošlo k žiadnym formálnym pokusom Arménska o vystúpenie z aliancie.

„Samozrejme, už o tom dosť dlho diskutujú, a to aj so svojimi západnými partnermi. Zoznam sťažností z arménskej strany za posledných pár rokov narastá,“ podotkla.

Ukrajinka pre Startitup: Ďakujeme Slovákom, ktorí pomohli. A neprajníkom odkazujeme jedno

Vartanjanová pripomína, že po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Arménsko prestalo z ODKB profitovať. Predtým totiž dostávalo zľavy na zbrane z Ruska, no Moskva už nemá žiadne vybavenie na predaj.

Ďalším problémom sú nepokoje na hraniciach s Azerbajdžanom, ktoré po začiatku vojny na Ukrajine už vyvrcholili viackrát a Rusko tomu nedokázalo zabrániť. Moskva medzi Jerevanom a Baku nevie zmierniť napätie aj napriek tomu, že obe vlády sa považujú za Ruskom ovplyvňované.

Spolupráca s EÚ

Problémy medzi Baku a Mosvkou vyvrcholili v septembri, keď Azerbajdžan spustil ofenzívu s cieľom znovu dobyť oblasť Náhorný Karabach. Moskva rozmiestnila v regióne mierové sily, ktoré ale pred útokom opustili svoje pozície.

Len niekoľko dní predtým Pašinjan v rozhovore pre POLITICO hovoril, že misia Moskvy už zlyhala. „V dôsledku udalostí na Ukrajine sa zmenili schopnosti Ruska“, myslí si premiér Arménska. Putinova armáda je podľa neho čoraz menej ochotná alebo schopná brániť svojich partnerov.

Pašinjan dodal, že v súčasnosti spolupracuje s EÚ a USA na vykonaní množstva demokratických reforiem a posilnení svojej krajiny. Najnovšie vyjadrenia premiéra prichádzajú po návšteve francúzskeho ministra ozbrojených síl Sébastiena Lecornua. Paríž  oznámil začiatok nového predaja zbraní do Arménska. Ide o techniku zahŕňajúcu aj radarové vybavenie a nočné videnie.