Pyramídy nepostavili mimozemšťania ani stroje. Jedna z najväčších záhad histórie je rozlúštená

Vedci sa domnievajú, že mohli vyriešiť záhadu toho, ako bolo v Egypte pred viac ako 4 000 rokmi postavených 31 pyramíd, a to aj vrátane svetoznámeho komplexu v Gíze. 

Nie sú za tým mimozemšťania a ani nadrozmerne veľké vozy. Egypťanom pomohla voda. 

Pozostatky rieky objavili popri pyramídach

Výskumný tím Univerzity v Severnej Karolíne Wilmington prišiel s poznatkom, že pyramídy boli pravdepodobne postavené pozdĺž dávno strateného, ​​starobylého ramena rieky Níl. Toto rameno je však už teraz skryté pod púšťou a vrstvou poľnohospodárskej pôdy.

Archeológovia si už dlhé roky mysleli, že Egypťania museli na prepravu neuveriteľne ťažkých materiálov, ako sú kamenné bloky, využívať vodnú cestu. Ale až doteraz si nikto nebol istý umiestnením, tvarom, veľkosťou alebo blízkosťou tejto mega vodnej cesty k skutočnému miestu pyramíd, cituje vedúcu autorku štúdie, profesorku Eman Ghoneimovú, portál BBC.

„Aj keď sa v minulosti vynaložilo mnoho snáh o rekonštrukciu raných vodných ciest Nílu, obmedzili sa prevažne na zber vzoriek pôdy z malých lokalít, čo viedlo k zmapovaniu iba fragmentovaných častí starovekých systémov nílskych kanálov,“ uviedla Ghoneimová. Toto je teda prvá štúdia, ktorá poskytuje prvú mapu dávno strateného starovekého ramena rieky Níl. 

Skupina výskumníkov použila radarové satelitné snímky, historické mapy, geofyzikálne prieskumy a hĺbenie sedimentov (technika, ktorú archeológovia používajú na získavanie dôkazov zo vzoriek) na zmapovanie riečneho ramena. Domnievajú sa, že toto rameno Nílu pochovali veľké suchá a piesočné búrky pred tisíckami rokov. Štúdia bola publikovaná v časopise Communications Earth and Environment.

Uvádza sa v nej, že tím bol schopný preniknúť do pieskového povrchu a vytvoriť obrazy skrytých prvkov pomocou radarovej technológie. Medzi týmito prvkami boli pochované rieky a staroveké stavby nachádzajúce sa na úpätí, kde leží veľká väčšina starovekých egyptských pyramíd. „Náš výskum tiež ukazuje, že mnohé z pyramíd v skúmanej oblasti majú hrádzu, slávnostný vyvýšený chodník, ktorý vedie kolmo na tok vetvy Ahramat a končí priamo na brehu rieky.“

Zabehol 16-tisíc kilometrov za 352 dní. Ultrabežca počas rekordnej cesty okradli, sledovali ho milióny ľudí

Rameno malo niekoľko desiatok kilometrov

Jednou zo spoluautorov štúdie je aj doktorka Suzanne Onstineová. Pre BBC vysvetlila, že existencia vodnej cesty, ktorá by sa dala použiť na prepravu ťažších blokov, zariadení a robotníkov, vedcom skutočne pomáha vysvetliť stavbu pyramíd. Tím vedcov taktiež zistil, že riečne rameno bolo približne 64 kilometrov dlhé a 200 až 700 metrov široké. „A s hĺbkou najmenej 25 metrov, teda podobne ako súčasný Níl,“ cituje Ghoneimovú CNN. 

Rameno, pomenované ako vetva Ahramat (ahramat znamená v arabčine pyramídy), hraničilo s 31 pyramídami. Tie boli postavené pred 4 700 až 3 700 rokmi. Objav tohto zaniknutého riečneho ramena pomáha vysvetliť vysokú hustotu pyramíd medzi Gízou a Lištom (miesto pohrebísk Strednej ríše), v dnešnej oblasti saharskej púšte. Blízkosť riečneho ramena k pyramídovým komplexom naznačuje, že bolo rameno aktívne a funkčné počas fázy výstavby týchto pyramíd.

Doktorka Onstineová vysvetlila, že starí Egypťania mohli na prepravu týchto ťažkých blokov použiť energiu rieky, a nie ľudskú prácu. „Je to predsa len oveľa menšie úsilie,“ ozrejmila vedkyňa.

Natália má 25 a denne zachraňuje ľudí: „Sa nás pri zásahu pýtali, či sa nevieme vyzúvať“

Umiestnenie pyramíd nedávalo zmysel 

Stopy rieky nie sú viditeľné na leteckých fotografiách ani na snímkach z optických satelitov. Ghoneimová vysvetlila, že v skutočnosti si pri študovaní radarových satelitných údajov zo širšej oblasti pre staroveké rieky a jazerá všimla niečo neočakávané. Niečo, čo by mohlo odhaliť nový zdroj podzemnej vody. „Som geomorfológ, paleohydrológ, ktorý sa zaoberá formami krajiny. Mám také vycvičené oko,“ cituje ju portál CNN.

„Počas práce s týmito údajmi som si všimla túto skutočne zjavnú vetvu alebo druh brehu rieky. A nedávalo to žiadny zmysel, pretože je to naozaj ďaleko od Nílu,“ dodala. Ghoneimová sa narodila a vyrastala v Egypte. Poznala teda zhluk pyramíd a čudovala sa, prečo boli postavené v tejto oblasti.

Požiadala teda Národnú vedeckú nadáciu, aby ďalej skúmali. Geofyzikálne údaje získané na zemi pomocou radaru prenikajúceho do zeme a elektromagnetickej tomografie potvrdili, že ide o staroveké rameno Nílu. Podľa štúdie je tiež možné, že pod púštnym pieskom pozdĺž brehu Ahramat, sú stále pochované starobylé chrámy.