Rádioaktívny materiál sa váľa po celom Slovensku, ľudia ho odhadzujú na podivných miestach

Na slovenských skládkach či recyklačných centrách sa váľajú doslova stovky kilogramov rádioaktívnych materiálov. Informuje o tom Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS). 

JAVYS zrealizovala v roku 2022 na území Slovenska deväť záchytov rádioaktívnych materiálov neznámeho pôvodu (RMNP) a desať odberov historických rádioaktívnych materiálov. Informovala o tom hovorkyňa spoločnosti Miriam Žiaková.

Rádioaktívny trezor na stanici

RMNP mali celkovú hmotnosť 1 207,26 kilogramu. „Išlo hlavne o rôzne súčiastky vojenskej techniky, poľnohospodárskej techniky, časti potrubí alebo iné kontaminované materiály. Najťažším RMNP bol trezor zachytený na železničnej stanici v Bratislave-Vajnoroch s hmotnosťou 442 kilogramov,“ uviedla Žiaková.

Spoločnosť dohľadanie, identifikáciu a zdokumentovanie RMNP zabezpečuje priamo na mieste nahláseného výskytu.

„Zvyčajne sa nachádzajú v zberných surovinách alebo u spracovateľov železného šrotu. Po ich identifikácii a zdokumentovaní sa prepravia na ďalšie nakladanie do JAVYS. Materiály, ktoré spĺňajú limity pre uloženie v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov (RÚ RAO), sa priebežne spracovávajú a upravujú do bezpečnej formy do vláknobetónových kontajnerov a následne sú prepravené do RÚ RAO na uloženie. Tým je zabezpečené ich definitívne odizolovanie od životného prostredia.“

Záchyty RMNP sa realizujú v súčinnosti so zložkami ministerstva zdravotníctva, dopravy a vnútra. V roku 2022 boli miestami nálezu okrem iných Železiarne Podbrezová, spoločnosť KOUEX v Liptovskom Mikuláši, zberné suroviny v Nových Zámkoch či poľnohospodárske družstvá v Bátorových Kosihách a Búči.

Rádioaktívny odpad odstraňujú

Spoločnosť prevzala vlani aj historické nepoužívané inštitucionálne rádioaktívne materiály, ktoré dlhodobo predstavovali rádioaktívnu záťaž, zo štátnych zdravotníckych a ostatných štátnych zariadení.

„Táto spoločensky mimoriadne dôležitá úloha pri súčinnosti všetkých zainteresovaných subjektov mala za cieľ predovšetkým zaistenie bezpečnosti a ochrany obyvateľstva, životného prostredia a zníženie rizika prípadného zneužitia alebo nelegálneho nakladania s týmito materiálmi,“ upozornila Žiaková.

Rezort financií chcel Slovákom pomôcť, jeho nástroj však spôsobuje zmätok

Historické inštitucionálne rádioaktívne materiály (IRAO), ktoré boli a sú dlhodobo skladované v niektorých zdravotníckych zariadeniach, výskumných ústavoch, rôznych zdravotníckych laboratóriách, vedeckých pracoviskách, v školstve a podobne, boli využívané napríklad pri liečbe a diagnostike pacientov alebo pri výskumných a vedeckých činnostiach. JAVYS s nimi ďalej nakladá podľa hovorkyne odborne, bezpečne, spoľahlivo, ekonomicky efektívne a s dôrazom na radiačnú ochranu obyvateľstva a ochranu životného prostredia.

Odpad je na Slovensku problém

Slováci majú celkovo trochu problém vyhadzovať odpad tam, kam patrí.

Napriek tomu, že väčšina Bratislavčanov vie správne triediť odpad a vhadzovať ho správnym spôsobom do správnych nádob, eviduje mestská firma Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) viaceré nedostatky. Týka sa to napríklad voľne položeného odpadu mimo zberných nádob, nestláčania objemného odpadu, pochybení pri kuchynskom bioodpade. Pri zbavovaní sa funkčných vecí odporúča využiť Bratislavské centrum opätovného použitia – KOLO.

„Ak si obyvatelia nie sú istí, kam čo patrí, aktualizovali sme Alchýmiu triedenia komunálneho odpadu, v ktorej nájdu informácie o triedení. Je dostupná na stiahnutie v bezplatnej on-line forme,“ uviedla pre TASR manažérka externej komunikácie OLO Zuzana Balková.

zdroj: TASR/Miroslav Košírer

Jednou z chýb, ktorej sa obyvatelia dopúšťajú, je voľne uložený odpad mimo zberných nádob v okolí stanovišťa. V tejto súvislosti pripomína všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktorým sa riadi spôsob zberu a prepravy komunálnych odpadov. Toto nariadenie zakazuje znečisťovať stanovištia a ich okolie ukladaním odpadu mimo zberných nádob, kontajnerov a smetných košov. Zakazuje sa tam tiež ukladať napríklad objemný či drobný stavebný odpad.

„Ďalším problémom, s ktorým sa stretávame, je nestláčanie objemného odpadu, ako sú napríklad papierové škatule,“ podotýka Balková. Upozorňuje, že v takom prípade takto vyhodený odpad bráni využitiu celého objemu zbernej nádoby. A tým, že ďalší papierový odpad sa nedá vložiť do modrej zbernej nádoby, končí často v inej zbernej nádobe, prípadne vedľa nádoby.

Pri zbere kuchynského bioodpadu robia obyvatelia chyby najčastejšie tým, že ho voľne vhadzujú do zbernej nádoby. OLO pripomína, že je potrebné vkladať ho do nej v riadne zauzlenom kompostovateľnom vrecku, ktoré eliminuje vlhkosť a biologické procesy. Zabúdať netreba na to, že správnym používaním kompostovateľných vreciek možno predísť zápachu, výluhom i výskytu hmyzu.

Rodičia na východe Slovenska majú strach o životy svojich detí. Prenasleduje ich neznámy muž

Ďalšou zásadnou chybou podľa OLO je vhadzovanie nespotrebovaných potravín v originálnych plastových obaloch, napríklad od šunky, syra, jogurtov či nátierok. Zdôrazňuje, že takýto plastový odpad do zberu kuchynského bioodpadu nepatrí. Nie je ničím nezvyčajným ani to, že v zbernej nádobe sa nachádza odpad, ktorý patrí do inej, prípadne patrí do triedeného zberu. Ako príklad uvádza zaváraniny v sklenených pohároch, plastové fľaše, plechovky alebo plastové sieťky od zeleniny.

OLO tiež eviduje prípady, keď pri zberných nádobách alebo v nich končia aj predmety či veci, ktoré sú funkčné a zachovalé, ale obyvatelia ich už nepotrebujú. V takom prípade dáva do pozornosti opätovne Bratislavské centrum opätovného použitia – KOLO.