Mimoriadne rafinovaný podvod na Slovákoch: Prichádzajú o státisíce eur
- Deepfake videá napodobňujúce reálnych ľudí čoraz viac zahlcujú internet
- O svoju skúsenosť s týmito podvodmi sa podelil známy právnik
- Deepfake videá napodobňujúce reálnych ľudí čoraz viac zahlcujú internet
- O svoju skúsenosť s týmito podvodmi sa podelil známy právnik
Na Slovensku sa množia prípady podvodov s využitím deepfake. O svoju skúsenosť s touto problematikou sa na sieti LinkedIn najnovšie podelil aj právnik Andrej Leontiev, ktorý sa v rámci svojej praxe s týmito podvodmi stretáva čoraz častejšie.
„Bol som na dovolenke s dcérou, keď mi večer zavolal klient, že z ich slovenskej dcéry pred pár hodinami podvodne vylákali státisíce eur. Podvedená finančná riaditeľka poslala na pokyn ‚falošného‘ konateľa peniaze do Hong Kongu,“ píše v poste Leontiev.
Hlas tejto osoby a použité korporátne dokumenty boli podľa neho na nerozoznanie od skutočných. „Pre nás v kancelárii sa začali preteky s časom,“ vysvetľuje. Má ísť len o jeden z množstva prípadov, ktoré v kancelárii Taylor Wessing riešia.
„Príbehy a nástroje (deepfake, modulátor hlasu, phishing) sa menia, princíp prinútiť podnikateľa v strese poslať pod zámienkou peniaze do zahraničia zostava rovnaký,“ tvrdí Leontiev.
Podľa odborníka sa „podvedení klienti o tom hanbia verejne hovoriť, napríklad aj preto, aby neutrpela ich reputácia v branži, verejnosť nevníma, aké rozmery tieto podvody už dosiahli“. Aj preto sa podľa vlastných slov rozhodol spísať návod, čo robiť v prípade, keď už peniaze boli odoslané na účet podvodníka.
Odborník: Týchto šesť vecí treba urobiť, ak už peniaze boli poslané na účet podvodníka
1. Okamžite kontaktovať advokáta, ktorý má skúsenosti a ideálne aj kontakty v krajine, kam peniaze smerujú.
2. Kontaktovať vašu banku a zadať „reklamáciu“/„zastavenie“ prevodu alebo aspoň zaslanie swiftovej správy, že prichádzajúce peniaze sú výnosom z podvodu.
3. Kontaktovať osobne políciu SR
4. Kontaktovať FSJ, ktorá rovnako čo najrýchlejšie kontaktuje svojho partnera v krajine adresáta. Ideálne požiadať o pomoc telefonicky a následne podať formálne oznámenie cez ich web.
5. Kontaktovať cez zahraničného advokáta banku príjemcu skôr, ako dôjde k dispozícii a „ukradnutiu“ prostriedkov. Banka, často v snahe vyhnúť sa väčším problémom, môže podľa vlastného uváženia tieto prostriedky „zamraziť“ a počkať, kým dostane ďalšie pokyny od lokálnej polície.
6. Podať trestné oznámenie v krajine, kam smerujú peniaze.
Podvodníci si trúfli na známu slovenskú firmu
Nedávno sme ťa informovali, že obeťou takéhoto podvodu sa stali aj členovia tímu najpopulárnejšej slovenskej značky GymBeam vrátane samotného riaditeľa firmy, ktorý o tom informoval na sociálnej sieti.
Príbeh začal záhadnou správou, ktorá dorazila jednému z kolegov Dalibora Cicmana. Na WhatsApp Daliborovmu kolegovi napísal účet, ktorý na prvý pohľad pripomínal zvláštnym spôsobom samotného Dalibora. Správa obsahovala žiadosť o okamžitý kontakt aj s linkom na platformu Teams.
Po otvorení tohto odkazu sa kolega ocitol vo videohovore na Teams. Avšak na druhej strane videohovoru nebol skutočný Dalibor Cicman, CEO značky GymBeam, ale jeho presná deepfake kópia. Táto virtuálna replika pripojila aj ďalšieho účastníka hovoru, ktorú predstavila ako externého právnika.
Kópia Dalibora Cicmana sa zaujímala o zostatky na firemných bankových účtoch. Počas rozhovoru „kópia“ zakladateľa značky tvrdila, že je momentálne na dvojtýždňovej pracovnej ceste mimo kancelárie.
Zhodou náhod sa ale Dalibor s kolegom v ten istý deň osobne stretol v kancelárii. Dokonca si písali aj na firemnom Slacku, kde kolegovi oznámil, že ho do žiadneho Teams videohovoru nepripájal, vďaka čomu rýchlo odhalili, že ide o podvod.
Podľa Dalibora Cicmana je zaujímavé, že pri všetkých mesačných pokusoch o podvody, ako sú falošné faktúry alebo zmeny čísel na bankových účtoch, tentoraz prišiel útok vo forme fake videohovoru.
Zdroje: LinkedIn, Archív Startitup, LinkedIn