„Rakovina je čoraz častejšia a nie je to náhoda.“ Biochemik s 30-ročným výskumom vysvetľuje, čo ju naozaj spôsobuje

Profesor Thomas Seyfried pôsobí ako profesor biológie, genetiky a biochémie na Boston College. Už tri desaťročia sa venuje výskumu rakoviny s jediným cieľom – pochopiť, čo ju skutočne spôsobuje a ako jej možno predchádzať.

Nie je to výskumník z okraja vedeckého spektra – má za sebou viac než 150 recenzovaných vedeckých publikácií a je autorom známej knihy Cancer as a Metabolic Disease: On the Origin, Management, and Prevention of Cancer.

Podľa Seyfrieda sa svet medicíny stále drží predstavy, že rakovina je genetické ochorenie. On však tvrdí niečo iné – že rakovina je predovšetkým metabolická porucha, ktorú si často spôsobujeme vlastným životným štýlom.

„Nie je to o tom, čomu veríte. Je to o tom, čo hovoria dáta. A dôkazy sú masívne – rakovina je metabolická porucha. Robíme v živote všetko preto, aby sme ju vyvolali,“ hovorí profesor.

Rakovina vo svete naberá na sile

Ak by si niekto myslel, že rakovina je v súčasnosti pod kontrolou, Seyfried tvrdí opak. V Spojených štátoch pribudnú každý rok takmer dva milióny nových prípadov, pričom 1 700 ľudí denne na rakovinu zomiera. To je približne 70 ľudí každú hodinu.

„Keď som bol v Číne, videl som čísla – tam zomiera denne asi 8 000 ľudí na rakovinu. Očakáva sa, že do roku 2050 to bude ešte horšie,“ vysvetľuje.

Podľa neho nejde o stagnáciu či pomalý rast. Ide o globálnu epidémiu, ktorá sa zhoršuje. Príčiny vidí jasne – nesprávny životný štýl a prehliadanie skutočnej povahy ochorenia.

zdroj: AI

Zaujímavý je aj pohľad Seyfrieda na populácie, ktoré žili v súlade s prírodou. Výskumy ukazujú, že rakovina bola extrémne zriedkavá u afrických kmeňov, ktoré dodržiavali tradičný spôsob života. No akonáhle do ich kultúr prenikli západné návyky, rakovina sa rozšírila takmer okamžite.

To isté platí aj pre zvieratá. Seyfried upozorňuje, že vlci vo voľnej prírode rakovinou neumierajú, zatiaľ čo u domácich psov je to dnes najčastejšia príčina úmrtia.

„Je to preto, že ide o problémy spojené so životným štýlom. Mnohí z nás robia veci, ktoré nás ohrozujú, no nemáme o tom ani tušenia.“

Metabolická terapia: nielen liečba, ale aj prevencia

Seyfried tvrdí, že riešenie existuje – a nazýva ho metabolická terapia. Je presvedčený, že správne zameraná terapia dokáže nielen liečiť, ale aj predchádzať rakovine.

„Ak využiješ metabolickú terapiu, môžeš znížiť riziko rakoviny. Môžeš odstrániť strach.“

Aj keď sa v rozhovore v rámci podcastu The Diary Of A CEO nepúšťa do podrobností konkrétnych terapeutických krokov, z kontextu jeho práce je známe, že sa zameriava najmä na reguláciu hladiny glukózy, ketogénnu diétu a celkové znižovanie zápalových procesov v tele.

Falošný pokrok v liečbe?

V 90. rokoch došlo v USA k masívnej protifajčiarskej kampani, ktorá mala zásadný vplyv na vývoj štatistík. Americká rakovinová spoločnosť často tvrdí, že vďaka tejto iniciatíve klesla úmrtnosť na rakovinu o 30 až 33 %. Seyfried ale upozorňuje, že ide len o prevenciu, nie o liečbu.

„To zníženie úmrtnosti sa stalo preto, lebo ľudia prestali fajčiť. Keby pokračovali, krivka by dramaticky stúpala. Tieto výsledky nemajú nič spoločné s liečbou. Je to čisto výsledok prevencie.“

Inými slovami, medicína sa často chváli úspechmi, ktoré sú skôr dôsledkom zmien v správaní ľudí než výsledkom inovatívnej liečby.

Najčastejšie typy rakoviny

Podľa Seyfrieda je rakovina pľúc stále najčastejším typom u mužov aj žien. Stúpa však aj výskyt rakoviny pankreasu, prsníka a hrubého čreva. Práve tieto typy rakoviny zažívajú v posledných rokoch prudký nárast, najmä v krajinách s nezdravým životným štýlom.

„Výskyt stále rastie. Nie je to klesajúci trend. Tieto čísla hovoria samy za seba,“ uzatvára profesor.

„Keď raz medicínske inštitúcie uznajú to, čo viem ja o tomto ochorení, čo ho spôsobuje a čo všetko nerobíme pre jeho prevenciu a liečbu, bude to najväčšia tragédia v histórii medicíny,“ tvrdí Thomas Seyfried.

Jeho slová sú varovaním aj výzvou. Ak je pravda to, čo hovorí, potom máme v rukách kľúč k zmene. Ale najprv musíme byť ochotní počúvať a meniť svoj životný štýl.

Choroba modernej doby

Profesor Thomas Seyfried tiež vysvetľuje, že aj keď existujú stovky typov rakoviny – od rakoviny pľúc cez mozog až po hrubé črevo – všetky zdieľajú jednu kľúčovú črtu: energiu čerpajú z fermentácie, teda spôsobu, ako získať energiu bez prítomnosti kyslíka.

zdroj: AI

„Všetky rakoviny sú v podstate jeden typ ochorenia, len sa prejavujú v rôznych tkanivách. No keď sa pozrieme na základný problém, sú si veľmi, veľmi podobné. Nevedia prežiť bez fermentácie,“ hovorí profesor.

Energetická núdza ako spúšťač choroby

Seyfried pripomína, že normálne bunky využívajú kyslík na tvorbu energie – spaľujú cukor a tuky vo svojich mitochondriách, pričom odpadom je voda a oxid uhličitý. Ale keď dôjde k nedostatku kyslíka – napríklad pri infarkte – bunky prepnú na „núdzový režim“.

Začnú čerpať energiu z glukózy a glutamínu, a vznikajú odpadové produkty ako mliečna a jantárová kyselina. Tento proces sa volá fermentácia.

„Ak by sme prestali dýchať, naše telo sa naplní mliečnou a jantárovou kyselinou. Takto vie telo na chvíľu prežiť bez kyslíka. A práve tento mechanizmus rakovinové bunky zneužívajú – fungujú ako bunky z dávnych čias.“

Rakovinové bunky prežijú aj bez kyslíka

Zarážajúce je, že rakovinové bunky nielenže prežívajú v prostredí s nízkym obsahom kyslíka, ale dokonca produkciu mliečnej a jantárovej kyseliny spúšťajú aj v prítomnosti kyslíka. To znamená, že ich mitochondrie – teda „motory“ buniek – sú nefunkčné alebo poškodené.

„Aj keď majú kyslík, vyhadzujú mliečnu kyselinu. Znamená to, že ich vnútorný mechanizmus tvorby energie je neefektívny a spoliehajú sa na starodávne dráhy fermentácie,“ hovorí Seyfried.

Aby to lepšie vysvetlil, vracia sa do histórie Zeme.

„Pred 2,5 miliardami rokov tu boli len mikroorganizmy, ktoré fungovali na fermentácii. Neexistoval kyslík. Rástli nekontrolovane, kým nezničili zdroje, a potom zomreli. Rakovina robí dnes to isté – je to návrat k prastarému spôsobu prežitia.“

Rakovina a mitochondrie: poškodené srdce bunky

Zásadnú rolu v tejto rovnici zohráva mitochondria – organela, ktorú možno prirovnať k výkonnému motoru bunky. Táto štruktúra spaľuje živiny za pomoci kyslíka a vyrába ATP, teda energetickú menu života.

Seyfried vysvetľuje, že v rakovinovej bunke dochádza k jej postupnej degradácii, čo núti bunku prepnúť sa do fermentačného módu.

„Nie je to tak, že by sa zdravá bunka premenila na rakovinovú zo dňa na deň. Poškodenie mitochondrií je pomalý proces, počas ktorého bunka stráca schopnosť vytvárať energiu efektívne. A vtedy nastupuje fermentácia.“

Kto bol Otto Warburg? Priekopník pravdy o rakovine

Profesor Seyfried sa opiera o prácu Otta Warburga, nemeckého vedca a laureáta Nobelovej ceny, ktorý už v 20. rokoch minulého storočia identifikoval kľúčové znaky rakovinových buniek.

Warburg skúmal nádory myší, potkanov aj ľudí a všimol si opakujúci sa jav: nízky príjem kyslíka, vysoký príjem glukózy a nadmerná tvorba mliečnej kyseliny.

„Normálne bunky potrebujú len trochu glukózy na obrovské množstvo energie. Rakovinové bunky však konzumujú obrovské množstvo glukózy, no nedokážu ju efektívne premeniť na energiu – len ju fermentujú a produkujú odpad.“

Táto myšlienka bola v čase Warburga považovaná za prelomovú, no postupne sa dostala do úzadia, keď výskum začal smerovať k genetickej teórii rakoviny.

Seyfried sa však k Warburgovým záverom vrátil po tom, čo videl prekvapivé výsledky na myšiach s nádorom, ktorým znížil hladinu glukózy v krvi.

„Zistili sme, že čím vyššia je hladina cukru v krvi, tým rýchlejšie nádor rastie. A naopak – čím je cukor nižší, tým sa rast nádoru spomaľuje. A toto platí pre všetky druhy rakoviny.“

Rakovina ako porucha spaľovania paliva

Seyfried vysvetľuje rakovinu ako problém spaľovania paliva: keď motor (mitochondria) prestane fungovať, bunka prechádza na starý spôsob prežitia – fermentáciu. Takto prežíva, no bez kontroly, bez regulácie, rastie, kam sa len dá – presne ako primitívne bunky pred miliardami rokov.

„Rakovinové bunky sa správajú ako paraziti – využívajú glukózu a glutamín ako hlavné palivá, bez toho, aby plne spaľovali. A preto sa množia, metastázujú a prežívajú v podmienkach, kde by normálne bunky zahynuli.“

Naspäť k základom

Seyfried ponúka obraz rakoviny, ktorý je v príkrom rozpore s bežným vnímaním tejto choroby. Nejde o nekonečnú kombináciu mutácií, ale o spoločný metabolický základ, ktorý je možné ovplyvniť. A práve tam vidí priestor na účinnú prevenciu aj liečbu – najmä prostredníctvom výživy, kontroly hladiny glukózy a metabolickej terapie.

„Zníženie hladiny cukru v krvi dokáže výrazne ovplyvniť rast nádoru. A to platí pre každého človeka – nielen pre laboratórne myši.“

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti