Vedci objavili nečakané správanie rakovinových buniek, dokážu sa uložiť do hibernácie počas chemoterapie
Tento nepriaznivý fakt chcú využiť vo svoj prospech a nájdenie nových možností liečby choroby
Unsplash/National Cancer Institute
Vedci objavili nečakané správanie rakovinových buniek, dokážu sa uložiť do hibernácie počas chemoterapie
Tento nepriaznivý fakt chcú využiť vo svoj prospech a nájdenie nových možností liečby choroby
Napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, je chemoterapia stále jedným z jediných liečebných postupov pri viacerých druhoch rakoviny. Nová vedecká štúdia odhalila, prečo môže byť neefektívna. Rakovinové bunky, totiž,dokážu v tele človeka hibernovať, čím sa vyhnú účinku liečby.
Keď zacítia chemoterapiu
Schopnosť uložiť sa na odpočinok s veľmi nízkou potrebou energie si vyvinuli rakovinové bunky počas dekád liečby. Nečakaný fakt je podobný diapauze, vďaka ktorej v kritických situáciách dokážu prežiť viaceré cicavce. V hibernácii tak bunky prečkajú dobu, počas ktorej na ne chemoterapia účinkuje, následne sa znova aktivujú, informuje Big Think.
Objav uskutočnila doktorka Catherine O’Brien spolu s tímom z Cancer Center princeznej Margarety v Kanade. Profesorka O’Brien, ktorá vyučuje na chirurgickej klinike na univerzite v Toronte, opísala, že nádor pôsobí „ako celý organizmus, schopný prejsť do stavu šetriaceho energiu, aby mu pomohol prežiť“.
Táto správa nie je veľmi príjemná, hlavne z pohľadu pacienta, ktorý vďaka chemoterapii, teda liečbe za účelom zničenia rýchlo sa replikujúcich buniek bez selekcie iba tých rakovinových, prichádza o vlasy a pociťuje rôzne vedľajšie účinky v podobe bolestí a nevoľnosti. Jej odhalenie však môže napomôcť k efektívnejšej liečbe.
Dr. Aaron Schimmer, riaditeľ Výskumného ústavu a hlavný vedecký pracovník Princess Margaret, zdieľal, že správanie buniek bolo podobné chovaniu „medveďov v zime“. „Nikdy sme vlastne nevedeli, že rakovinové bunky sú ako zimujúce medvede,“ vysvetlil Schimmer. „Táto štúdia nám tiež hovorí, ako zacieliť liečbu na tieto „spiace medvede“, aby nezimovali a nevrátili sa nečakane neskôr.“ Myslí si, že táto adaptácia buniek môže byť kľúčovou príčinou rezistencie na lieky.
Nové možnosti liečby na obzore
Dobrou správou je, že okrem chemoterapie je vo svete momentálne preverovaných a skúmaných viacero druhov liečby, ako napríklad aj CRISPR.
Táto prevratná technológia funguje na vytváraní zmien v génoch živočícha vďaka špeciálnym lipidovým nanočasticiam. Podľa profesora Dana Peera, ktorého recenzovaný výskum bol publikovaný v časopise Science Advances, výskum z Tel Avivskej univerzity naznačuje, že tento systém bude možné už čoskoro použiť na liečbu rakoviny u zvierat.
„Väčšina liekov na rakovinu si vyžaduje opakované podávanie, čo zvyšuje toxicitu a náklady na liečbu súvisiace s liečbou a výrazne znižuje kvalitu života pacientov. Úprava génov CRISPR-Cas9 má potenciál natrvalo narušiť gény nádoru. To by mohlo prekonať obmedzenia opakovaného dávkovania tradičných terapií rakoviny, zlepšiť účinnosť liečby a vyžadovať menej časté návštevy lekára,“ informujú autori v štúdii.
Bez vedľajších účinkov
Prel liečbu je použitá bezpečná lipidová nanočastica (LNP) na dodávanie mRNA (jednoreťazcová RNA, ktorá kóduje proteín a vzniká prepisom z DNA ako pre-mRNA) Cas9 a sgRNA (single guide RNA). Tie používajú nový amino-ionizovateľný lipid. Už jedna intracerebrálna injekcia CRISPR-LNP do agresívneho ortotopického glioblastómu (malígneho typu tumoru mozgu) umožnila až 70 % úpravu génov in vivo. To spôsobilo apoptózu (programovú bunkovú smrť) nádorových buniek, inhibovalo rast nádoru o 50 % a zlepšilo prežitie o 30 %.
Adenovírusová liečba
Ak by aj CRISPR zlyhala, v Amsterdame sa práve podrobuje štúdii možná liečba rakoviny, konkrétne rakoviny prostaty, prostredníctvom využitia adenovírusov. Pracuje na nej slovenská vedkyňa, Tereza Brachtlová.
„Výskum kombinuje onkolytické adenovírusy (vírusy, ktoré sú špecificky geneticky modifikované tak, aby cielene zabíjali iba rakovinové bunky a nereplikovali sa v zdravých bunkách) a imunitnú moduláciu zameranú na návrat imunosupresívneho mikroprostredia nádoru späť do imunoreaktívneho.
Inými slovami: rakovinové bunky presvedčia náš imunitný systém, že sú jeho súčasťou a on ich preto chráni. My chceme, aby sa spamätal a zaútočil na rakovinu ako na svojho nepriateľa,“ vraví Brachtlová v rozhovore.
Onkolytické vírusy zatiaľ nie sú bežnou liečbou rakoviny, vysvetľuje odborníčka. „Po úspešných výsledkoch výskumu však čoraz viac tímov pracuje v tejto sfére. Myslím si, že sú veľmi dobrým riešením pre rozšírenie možností liečby rakoviny. Sú špeciálne upravené na cielenú deštrukciu rakovinových buniek.
Táto forma liečby ponúka obrovskú výhodu oproti konvenčnej chemoterapii, ktorá je zameraná na všetky rýchlo sa replikujúce bunky „napríklad buniek v korienkoch vlasov, čo vedie k známemu vedľajšiemu účinku chemoterapie.“
„Som presvedčená, že paralelne s týmto výskumom musí ísť osveta širokej verejnosti, aby sa (čo je obzvlášť ťažké počas vírusovej pandémie a popri záplave víruso-apokalyptických filmov) preukázalo, že nie všetky vírusy sú zlé a naopak, že môžu zlepšiť šance pacienta na prežitie a zvýšia komfort počas liečby,“ dodáva.