Razantné zlepšenie: Slováci odhalili, koľko majú „na účtoch“. Zisti, či si na tom horšie ako väčšina

Viac ako polovica Slovákov, presnejšie 56 %, nemá dostatočnú finančnú rezervu. Informovala o tom banka Slovenská sporiteľňa na základe ich reportu Index finančného zdravia.

Finančný blahobyt ľudí má priamy vplyv na ich zdravie. Slováci však žijú v zdraví v priemere iba do 57. roku života a v rámci osobného bohatstva ich v porovnaní s inými členmi Európskej únie obmedzuje menej rozvinutá ekonomika a konzervatívnosť v investovaní.

Na chvoste EÚ

Slovensko sa v uvedenom indexe umiestnilo až na 23. priečke spomedzi 27 krajín Únie. Vo finančnej gramotnosti krajina skočila blízko priemeru, na 12. mieste.

V hodnotení firma pritom zahrnula osem parametrov. Vypovedajú o tom, ako sú na tom Slováci s tvorbou finančnej rezervy respektíve schopnosťou čeliť nepredvídaným výdavkom, sporením, teda mierou tvorby úspor a podielom investícií na finančnom majetku domácností, zadlžením, to jest pomerom úverov a vkladov domácností, pomerom zlyhaných úverov a celkovou situáciou v spoločnosti, o tej vypovedá podiel obyvateľov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením.

Vzhľadom na to, že tunajší majú najväčšiu časť kapitálu v nehnuteľnostiach, vo výpočte zohľadnili aj dostupnosť bývania. Samozrejme, na finančné zdravie má vplyv aj príjem, preto zahrnuli aj platový rozdiel medzi mužmi a ženami.

„Základným atribútom finančného zdravia každej domácnosti je schopnosť čeliť nepriaznivej situácii prostredníctvom nasporenej finančnej rezervy, ideálne v kombinácii s efektívne nastaveným poistením,“ uviedol makroekonomický analytik banky Marián Kočiš.

Z prieskumu vyplynulo, že respondenti vedia v priemere ustáť vlastné výdavky počas piatich mesiacov aj troch týždňov, no potom si musia požičať. Spokojná so svojou finančnou situáciou je iba štvrtina Slovákov.

Na základe údajov Eurostatu by až 27 % ľudí na Slovensku malo problém ustáť neočakávané výdavky. Tento stav sa však vyvíja dobrým smerom, vzhľadom na to, že pred dekádou to boli takmer štyri desatiny.

V miere úspor, ktoré dokážu Slováci vytvoriť z použiteľných príjmov, patria do poslednej tretiny Únie, a to na základe údajov z predminulého roku. Pričom pandémia vtedy zapríčinila nadpriemerné šetrenie. Vlani bol tento ukazovateľ takmer o polovicu nižší a tento rok padol na historické minimá.

Najhorším prejavom ťažkého poškodenia finančného zdravia je chudoba či sociálne vylúčenie. To môže prameniť v riziku príjmovej chudoby, materiálnom a sociálnom nedostatku a utrpení s tým spojenom, a vo veľmi nízkej intenzite práce.

Takmer milión Slovákov

Z toho má najväčší podiel nízky príjem, takmer 14 %. Podľa prieskumu EU-SILC bolo vlani na Slovensku skoro 890 000 ľudí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením, čo je 16,5 % obyvateľov.

V prípade ľudí do 17 rokov to bola takmer štvrtina. Jedno zo štyroch detí teda žije v prostredí, kde pravdepodobne nebude schopné naplniť svoj potenciál. Veľakrát sú z veľkých rodín alebo majú iba jedného rodiča či žijú v znevýhodnenej komunite.

Slovensko však patrí v tomto ukazovateli k najúspešnejším štátom v Únii, hoci chudoba v krajine môže vyzerať inak ako v Belgicku. Daný ukazovateľ je v tuzemsku za posledných päť rokov pomerne stabilný. Najmenšie ohrozenie chudobou a sociálnym vylúčením je v Česku, a tam majú aj najnižšiu nezamestnanosť.

Mladí sú na tom najlepšie

Na základe augustového dopytovania pociťuje zlepšenie vlastnej finančnej situácie v horizonte dvoch až troch rokov 23 % respondentov. Medziročne ide o mierny, dvojpercentný, nárast. No v roku 2019 hlásilo zlepšenie v rovnakom časovom úseku 37 % ľudí.

Zároveň viac ako tretina Slovákov uviedla, že sa im posledné dva až tri roky finančná situácia zhoršuje. Tento problém je najpálčivejší u ľudí nad 60 rokov, kde zhoršenie prehlásilo 42 % z nich. Mladým od 15 do 34 rokov sa finančná situácia zhoršila najmenej, tento problém uviedla takmer štvrtina z nich.

Približne tretine sa situácia zlepšila. Príčinou môže byť prispôsobivosť mladých a ich kariérne posuny. Slovenské domácnosti majú zároveň veľké dlhy oproti vkladom do bánk, v júni dosiahol tento pomer 112 %, v investíciách majú iba menší podiel majetku.