Slováci už majú toho dosť. Motivácia pracovať je na dne, sú za tým platy
- Motivácia pracovať a morálka na pracovisku klesá
- Ľudia premýšľajú nad zmenou zamestnania
- Firmy sa neprispôsobujú pracovnému trhu
- Motivácia pracovať a morálka na pracovisku klesá
- Ľudia premýšľajú nad zmenou zamestnania
- Firmy sa neprispôsobujú pracovnému trhu
Zamestnanci sú v práci čím ďalej tým viac nespokojní. Životné priority sa pri lockodwnoch zmenili a kariéru predbehla rodina. Slovenská sporiteľňa v spolupráci s portálom Profesia.sk uskutočnila veľký prieskum trhu práce a priniesli v niektorých prípadoch skutočne alarmujúce čísla.
Trh práce prekvapivo odoláva
Posledné obdobie, najmä uplynulé tri roky, bolo pre trh práce výzvou vďaka veľkým zmenám. Je veľmi zaujímavé, koľko trendov sa v súčasnosti objavilo za až tak krátke obdobie.
„Nezamestnanosť počas pandémie najskôr výrazne vzrástla o 2 percentuálne body, aktuálne však už približne rok klesá a v druhom štvrťroku 2022 bola na úrovni 6,1 %. Medziročný rast miezd si udržal aj v čase pandémie svižné tempo, s výnimkou jedného kvartálu. Zvýšená inflácia však už zahryzla do nominálnych miezd a reálne mzdy tak výraznejšie poklesli. Predpokladáme, že trend sa otočí a nezamestnanosť začne postupne jemne rásť, pričom zvýšený rast miezd, okolo 8 – 9 %, nepostačí na pokrytie inflácie,“ vysvetľuje Matej Horňak, analytik Slovenskej sporiteľne.
Firmy problémy evidujú
Prieskum, ktorý bol vytvorený Slovenskou sporiteľňou a portálom Profesia, potvrdil aj to, že veľké zmeny možno vidieť aj priamo na pracovisku. Hovorí aj o tom, že samotní zamestnávatelia spozorovali za toto obdobie zmeny v správaní svojich zamestnancov. Našťastie nejde o výrazne negatívne zmeny, ale len mierne.
V rebríčku figurovala spokojnosť ľudí v práci. 75 % firiem spozorovalo tento stúpajúci trend. Motivácia pracovať skončila hneď na druhej priečke, ktorá sa zhoršila celkovo na 71 % opýtaných pracoviskách. Len o jeden percentuálny bod nižšie sa umiestnili nadšenie a angažovanosť.
Toto sú tri najviac alarmujúce dopady. Ďalej však zamestnávatelia spozorovali pokles lojality, pracovnej morálky, záujmu o prácu v tíme alebo aj produktivity.
„Výsledky firemnej časti prieskumu nám vlastne len potvrdili to, o čom sa rozprávam so zástupcami spoločností dlhší čas. Teraz to máme aj v konkrétnych číslach a ide o mimoriadne dôležité zmapovanie situácie, ktoré prináša zamestnávateľom nové povinnosti, aby tento vývoj dokázali zastaviť,“ zdôrazňuje Ivana Molnárova, riaditeľka portálu Profesia.
Výsledky prieskumu však ukázali aj niektoré pozitívne zmeny. Veľké množstvo opýtaných zo zamestnaneckej časti prieskumu potvrdilo, že sa im v živote pre usporiadali priority a zmenili aj pracovné miesto.
Vytváranie lepších vzťahov s priateľmi a rodinou sa stalo dôležitejšie pre celkovo 29 % respondentov. 13 % opýtaných povedalo, že je pre nich dôležitý kariérny rast a s tým spojený aj sebarozvoj.
Stále viac ľudí pokukuje po novom zamestnaní
Zamestnávatelia vo veľkom vnímajú celú zmenu nálady na pracovnom trhu. Inak tomu nie je ani v prípade zamestnancov. Množstvo z nich si všimlo výrazne negatívne zmeny, ktoré ovplyvnili ich pracovnú morálku a motiváciu pracovať. Až 45 % otvorene priznalo razantný pokles motivácie a až 39 % pracuje s menším nasadením ako pred troma rokmi.
Väčšina opýtaných dokonca premýšľa nad zmenou profesie. V prípade tohto prieskumu sa vyjadrilo 68 % respondentov kladne na otázku, či hľadajú nové zamestnanie. Pritom nezáležalo, či ide o aktívne hľadanie alebo len príležitostné hodenie očkom po aktuálne dostupných ponukách.
Ak by sa až takto veľká časť zamestnancov rozhodla pre zmenu zamestnania, znamenalo by to skutočný problém pre zamestnávateľov v podobe zvýšeného počtu nedostatočne kvalifikovaných zamestnancov. Toto potvrdil už v minulosti prieskum Biznis konferencie Slovenskej sporiteľne, v ktorom sa väčšina malých a stredných podnikateľov priznala, že nedostatočnú kvalifikáciu vnímajú už teraz ako veľký problém.
„Problémom je nedostatok kandidátov na trhu práce vyplývajúci z akéhosi geografického a kvalitatívneho nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci. Viac než 50-tisíc ľudí nepracuje viac než štyri roky, takmer polovica nezamestnaných nepracuje viac než dva roky. Pandémia priniesla nárast dlhodobej nezamestnanosti, prácu si skôr nachádzali tí, čo ju stratili tesne predtým,“ vysvetľuje Matej Horňák.
Hypotéka ich stále drží v práci
Len slabšia tretina neuvažuje o zmene zamestnania. To, že ľudia nad zmenou práce neuvažovali, však ešte neznamená, že sú v svojej aktuálnej práci spokojní. Z časti tých, ktorí nad zmenou neuvažujú, je totiž len 81 % respondentov spokojných so svojou aktuálnou prácou. Pri starom zamestnaní ich drží väčšinou stabilita. Zo strachu kvôli záväzku, ako je napríklad hypotéka alebo zabezpečenie rodiny, zmenu vylučujú.
„Naše dáta pravidelne ukazujú, že keď menia ľudia na Slovensku prácu, dôvodom býva najmä nespokojnosť s platom. To, že sa dva najčastejšie dôvody v tomto prieskume viažu práve na finančné ohodnotenie, preto nie je prekvapením. Na ďalších miestach však vidíme nespokojnosť s manažmentom a stratu zmysluplnosti práce. Toto sú veci, ktoré môžu byť špecifikom postcovidovej doby. Hybridná práca či trvalý home office kladie na manažérov iné nároky a podceňovanie tejto situácie nemôžeme považovať za profesionálny krok,“ upozorňuje Molnárová.
Firmy sa nevedia prispôsobovať
Zamestnanci stále viac a viac nevidia žiadne opatrenia svojich zamestnávateľov na aktuálne dianie a problémy s tým prichádzajúce, ako je napríklad inflácia. Aj riaditeľka profesie upozorňuje, že alarmujúce čísla z prieskumu môžu byť dôkazom nízkej angažovanosti firiem na prispôsobovanie sa aktuálnym trendom na trhu práce.
Najväčším príkladom môže byť väčšia potreba zamestnancov po balanse medzi prácou a súkromným životom. Preto sa začal rozdávať stále populárnejší benefit home officu.
„Už viac ako dva roky žijeme v dobe, ktorá prináša mimoriadne veľa stresu zo zmien v spoločnosti. Máme v rukách dáta, ktoré nám ukazujú, že tieto zmeny majú, samozrejme, vplyv nielen na osobný, ale aj na pracovný život ľudí. Ak chcú mať zamestnávatelia fungujúce pracovné prostredie a spokojných ľudí, musia na tieto situácie reagovať. Oddeľovanie pracovných tém od tých životných a spoločenských by mala byť naozaj už záležitosť minulosti. Sme ľudia, ktorí majú zamestnanie nielen ako nástroj kariéry a zárobku, je v tom omnoho viac,“ dodala Ivana Molnárová.