REBRÍČEK na zaplakanie: Slovensko úplne pohorelo v dôležitom sektore. Za nami sa ocitli len 4 krajiny

„Za zvyškom Európy výrazne zaostávame“ či „Slovensko na chvoste rebríčka“. To sú vety, ktoré počúvame stále dookola v najrôznejších oblastiach. Naposledy sme ťa napríklad informovali o finančnej analýze, podľa ktorej sme na tom naozaj mizerne.

V čistom príjme majú Slováci najmenej peňazí v celej Európskej únii. A teraz sa ukázalo, že oveľa lepšie na tom nie sme ani v zdravotníctve ako takom.

Vyplýva to zo správy spoločnosti GLOBSEC. Tá predstavila svoj najnovší Index pripravenosti zdravotníckych systémov a Slovensko zaradila na jeho spodné priečky. Medziročne sme sa síce posunuli o niečo vyššie (už nie sme tretí najhorší, ale len piati najhorší), no celkové skóre nám dokonca kleslo.

V roku 2023 Slovensko bodovalo na úrovni 50 zo 100, tento rok kleslo na 46,1 bodu. Podľa GLOBSEC-u to odráža „rastúce problémy krajiny v oblasti súčasnej aj budúcej pripravenosti zdravotníctva“.

Problémy na Slovensku

Slovensko ich má mnoho. Môžeme ich menovať zaradom, a to: podfinancovanie zdravotníckych systémov, nedostatočná zdravotnícka infraštruktúra či výrazný nedostatok zdravotníckych pracovníkov.

Za posledné tri roky sa na jedného nášho obyvateľa v zdravotníctve minulo priemerne 1 592 eur. Európsky priemer je takmer dvojnásobný na úrovni 2 955 eur a priemer v krajinách strednej a východnej Európy dosahuje 1 861 eur. Celkovo sme v tejto oblasti tretia najhoršia krajina z úplne všetkých.

Trump vraj obdivuje Hitlera: „Myslím si, že je fašista a čoraz menej príčetný," tvrdé slová Harrisovej

V týchto medzinárodných štatistikách sa ešte neprejavilo navýšenie zdrojov, ktoré prišlo do slovenského zdravotníctva vďaka vyššej platbe za poistencov štátu od roku 2023. Ani to však podľa GLOBSEC-u nespraví veľký rozdiel. Zdroje zvyšovali aj ostatné krajiny.

Hlavný autor štúdie Martin Smatana podotýka, že problémy na Slovensku nie sú len finančné, ale aj politické. „Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov,“ hovorí.

„Najlepšie krajiny majú niekoľko spoločných znakov: na výdavky na zdravotníctvo sa pozerajú ako na investíciu, nie ako na krátkodobý náklad; uprednostňujú skorú diagnostiku a intervencie a inovácie vnímajú ako príležitosť na zmenu, nie ako nepriateľa,“ poukazuje Smatana.

Najpripravenejšie krajiny podľa neho disponujú stabilným vedením sektora. A ak by sa takéto princípy prijali aj na Slovensku, mali by sme potenciál náš zdravotnícky systém výrazne zlepšiť. V konečnom dôsledku by sa tak zlepšilo aj zdravie občanov, doplnil.

REBRÍČEK na druhej strane: Ktoré krajiny sme nakoniec predbehli?