Rebríček najbohatších Čechov ovládli Slováci. Na jeho vrchole sa objavila nová tvár

Tohtoročný rebríček najbohatších Čechov je výnimočný. Je totiž plný Slovákov a na jeho čele sa objavilo nové meno. Skokanom sa stal Daniel Křetinský, ktorému majetok stúpol z približne 8,68 miliardy eur na 15,6 miliardy eur. Jeho úspech je úzko spätý s investíciami do plynových elektrární. Informoval o tom Týždenník Euro, ktorý zároveň rebríček vytvoril. 

Druhé miesto obsadila Renáta Kellnerová s rodinou, hoci ich bohatstvo vzrástlo na približne 14 miliárd eur. Kellnerová, ktorá v minulosti viedla rebríček, prevzala vedenie investičnej skupiny PPF po tragickej smrti svojho manžela Petra Kellnera, kedysi považovaného za najbohatšieho človeka východnej Európy.

Tretiu priečku si zabezpečil rodák z Bratislavy, Jozef Tkáč, ktorý vládne energetike. Za ním nasleduje Karel Komárek zo skupiny KKCG so 6,8 miliardami eur. Piate miesto patrí Pavlovi Tykačovi, ktorého majetok vzrástol približne o 1,48 miliardy eur na 5,8 miliardy eur.

Babišov majetok klesol

Ako uvádza denník Pravda, niektorí miliardári zaznamenali aj pokles. Radovan Vítek s realitnou skupinou CPI klesol na šieste miesto po strate 880 miliónov eur. Ešte výraznejší prepad zažil bývalý český premiér Andrej Babiš (ANO), ktorý sa prepadol na siedmu priečku. Jeho majetok sa znížil o 2 miliardy eur na 3,4 miliardy eur, a to najmä pre nižšie marže v poľnohospodárstve a výrobe hnojív.

Lístky na nečakané turné Oasis sa predávajú za 40-násobok ceny. Ministerka kultúry zasahuje

Rebríček tvoria aj osobnosti z rôznych odvetví. Na ôsmom mieste sa umiestnila osobnosť zo zbrojárskeho priemyslu Michal Strnad. Deviate miesto obsadil Tomáš Chrenek, český podnikateľ slovenského pôvodu. Desiatku uzatvára ďalší Slovák Jozef Tkáč z J&T Finance Group.

Slováci neveria kryptoaktívam

Jedným z nástrojov nadobudnutia majetku sú aj kryptoaktíva. Názory naň však rozdeľujú Slovákov. Najviac je tých, ktorí ich považujú za rizikovú špekuláciu (70,9 %), myslia si, že nemajú žiadnu reálnu hodnotu (40,3 %) a ako dočasný módny trend po čase odznejú (38,3 %). Na druhej strane ich niektorí považujú za budúcnosť online platieb (33,8 %), dobrú dlhodobú investíciu (31,2 %), prípadne tvrdia, že raz nahradia klasické meny (24,1 %).

Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Národnú banku Slovenska (NBS) realizovala agentúra Focus v novembri 2023. Nadviazala tak na podobný prieskum z roku 2021. Pri niektorých otázkach mohli opýtaní označiť viacero odpovedí.

Oproti predchádzajúcemu prieskumu aktuálne mierne vzrástol podiel respondentov, ktorí kryptoaktíva vlastnia, a to z 5,8 % na 6,5 %. Výrazne vzrástol podiel opýtaných, ktorí kryptoaktíva vlastnili v minulosti, z 3,1 % na 5,9 %.

„Na základe výsledkov tohto prieskumu môžeme odhadovať, že praktickú skúsenosť s kryptoaktívami môže mať vyše desatina dospelej slovenskej populácie, pričom počet používateľov kryptoaktív ďalej rastie,“ zhodnotila centrálna banka. V porovnaní s prechádzajúcou sondážou však klesol počet respondentov, ktorí zvažujú nakupovať kryptoaktíva v budúcnosti.

Medzi tými, ktorí majú praktickú skúsenosť s kryptoaktívami, sú najčastejšie zastúpení muži vo veku 25 až 34 rokov, vysokoškolským vzdelaním a čistým mesačným príjmom medzi 1 000 a 2 000 eurami. Prevažujúcimi dôvodmi nákupu zostávajú rovnako ako pred dvoma rokmi špekulácie a bližšie oboznámenia sa s kryptoaktívami.

„Zrejme aj z tohto dôvodu má väčšina vlastníkov v tejto triede aktív investovaných menej ako 5 % investičného portfólia, a taktiež väčšina vlastníkov drží kryptoaktíva v hodnote do 1 000 eur. Za posledné dva roky však rástol počet respondentov s vyššou hodnotou vlastnených kryptoaktív,“ priblížila NBS.

Pripomenula, že zatiaľ čo v roku 2021 bola najväčšia časť vlastníkov pri investovaní do kryptoaktív v zisku, v roku 2023 bola naopak v strate. Ide o dôsledok cenového vývoja za toto obdobie.