„Liek“ na slovenskú korupciu by sme mali hľadať v Nórsku. Prečo?
- Verejné daňové priznania.
- Nižšia korupcia a lepšie rozdelené príjmy.
- Realita, no, bohužiaľ, nie na Slovensku.
- Verejné daňové priznania.
- Nižšia korupcia a lepšie rozdelené príjmy.
- Realita, no, bohužiaľ, nie na Slovensku.
V kategórií vecí, o ktorých na Slovensku môžeme len snívať, máme hneď niekoľko položiek. Patrí sem napríklad diaľnica do Košíc, cyklotrasy v celej krajine či zdravotná starostlivosť zadarmo. Všetko je to reálne asi tak ako to, že Maďarsko zatopí voda a Slováci budú mať more.
Medzi veci, ktoré sú už zabehnuté v zahraničí a bolo by dobré ich mať na Slovensku, patria aj verejné daňové priznania, ktoré sú v Nórsku zavedené už od roku 1814. Ak by to u nás fungovalo ako v tejto škandinávskej krajine, v online databáze by si si mohol vyhľadať celková úroveň príjmov ako aj sumu, ktorú odviedol daný človek na daniach. Po pár klikoch by si sa tak dozvedel, či si tvoj sused na tú novú vilu naozaj zarobil krvopotne, alebo si zobral hypotéku.
Má to však jeden háčik. Ak si chceš pozrieť príjmy vybranej osoby, musíš sa zmieriť s faktom, že o tebe bude vedieť. Systém totiž funguje tak, že vybranej osobe príde notifikácia e-mailom, v ktorom bude meno toho, kto si údaje prezeral. Fakt je ten, že od zavedenia tohto opatrenia počet dopytov do databázy výrazne klesol. Niet sa čomu diviť, so stratou anonymity sa stráca aj odvaha a v tomto prípade najmä zvedavosť.
Systém však ešte stále využívajú vo väčšine prípadov bulvárne média. Tie majú každý rok v októbri predčasné Vianoce, keďže sú v dopredu určenú noc informácie zverejnené. Prinášajú zoznamy najlepšie zarábajúcich politikov, celebrít či športovcov.
Aj keď nejeden poctivý Slovák by mal zrejme so zverejňovaním reálnych príjmov problém, Nóri si zvykli. „Je to v platnosti už veľmi dlhú dobu a všeobecne akceptované obyvateľmi,“ uviedla hovorkyňa Skatteetaten Mariken Holte pre britský denník Guardian. „Vyskytli sa možné obavy, že by si deti v školách vyhľadávali príjmy rodičov a potom niekoho šikanovali, aj preto sme zaviedli povinnosť uviesť meno, kto si tieto dáta prezerá,“ vysvetľuje, prečo nie je možné do systému vstúpiť anonymne.
Tieto opatrenia však nie sú len nejakým bezúčelovým výmyslom. Nakoľko tu daný systém funguje viac ako dvesto rokov, aj vďaka nemu sa Nórsku úspešne darí bojovať proti korupcii či nerovnomerne rozdeleným príjmom.
Dôkazom môže byť aj zoznam Transparency International, v ktorom sa Nórsko objavilo ako šiesta krajina s najmenšou mierou korupcie. Pre porovnanie, Slovensko sa umiestnilo na 57 mieste zo 176 krajín sveta, ktoré boli zapojené.
Ťažko dnes odhadnúť, či by našich pánov na hrade pri zarábaní vlastnou hlavou takýto systém aspoň trochu krotil. Isté je však, že zavedením podobného opatrenia, aké majú v Nórsku, by verejnosť získala aspoň malý prehľad o tom, čo sa vlastne vôkol nás deje. Zatiaľ nám však ostávajú len oči pre plač, nerovnomerné rozdelenie príjmov a korupciu na každom rohu.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti