Recept na večnú mladosť? Nová štúdia ukázala, ako oddialiť starnutie

Starnutie. Niektorí z neho majú strach, niektorí sú s týmto prirodzeným životným cyklom zmierení. V ktorom veku sa ale môžeme považovať za starých? Dá sa starnutie oddialiť na základe psychológie?

Na podobné otázky sa pokúsila odpovedať nová štúdia zaoberajúca sa kognitívnou psychológiou, v ktorej doktorka Susanne Wurmová upriamila pozornosť nečakaným smerom.

Klamať samých seba o veku dokáže predlžiť život

Možno to znie ako klišé, ale stretol sa s tým pravdepodobne každý z nás. Dvadsiatnici sa cítia stále ako násťroční. Tridsiatnici uvádzajú, že stredný vek začína po štyridsiatke, zatiaľ čo staroba pre nich začína v 62 roku života. Starší ľudia nad 65 rokov zase tvrdia, že staroba začína vo veku 70 rokov. Stretneme sa dokonca s názormi, že 40-ka je nová 30-ka.

Na základe týchto tvrdení je celkom jasné, čo podnecuje ľudí k podobným myšlienkam – nikto si o sebe nechce myslieť, že starne. Tak isto ako mladú generáciu povzbudzujú články o pokroku v liečbe rakoviny, aj tí starší sa tešia progresu v medicíne. Mnohí to vidíme na vlastných príbuzných, aj v staršom veku si často myslia, že tá skutočná staroba ich ešte len čaká.

Pravdou zostáva, že mnohí ľudia urobia čokoľvek preto, aby neboli označovaní za starých. Samozrejme, staroba sa zastaviť nedá a treba ju prijať. Ale je správne klamať samých seba o starnutí? Pravdepodobne áno a práve tento psychologický efekt by mohol byť rozumnou stratégiou v predĺžení života.

zdroj: Unsplash/Sk

Správne myslenie môže byť kľúčové

Skús si v hlave povedať sám pre seba, kedy podľa teba začína staroba. Jedna myšlienka, ktorá vie poskytnúť oveľa viac informácií o človeku, než sa môže na prvý pohľad zdať.

Z psychologického hľadiska vychádzame z predpokladu, že ustavičné premýšľanie o fyzickom zdraví prispieva k negatívnym vplyvom v spojitosti s ľudským telom, uvádza Forbes.

Ak má človek základné zdravotné problémy či nevhodný životný štýl, nemusí sa vo všeobecnosti cítiť dobre a je dotlačený myslieť si, že ho staroba dobehne oveľa skôr.

Z dlhodobého hľadiska dokáže k chronickým zápalom a ďalším zdravotným ťažkostiam aj stres v spojitosti so starnutím. To znamená, že žiť podľa návodu staršieho človeka môže zvýšiť riziko výskytu problémov, ktorých sa obávajú.

Nemecká vedkyňa Susanne Wurmová vo svojej štúdii uvádza aj niekoľko pozitívnych správ pre ľudí, ktorí o nástupe staroby nechcú počuť ani slovo.

Ak patríš do tejto kategórie alebo si hypochonder, máme pre teba dobrú správu. Neznamená to totiž, že by si mal zomrieť skôr, a tvoja dĺžka života bude podobná. Na druhej strane, tí ľudia, ktorí starobu prijali v pozitívnejšom svetle, žili v priemere o niečo dlhšie.

Táto štúdia neprikladala dôraz na fyzické dôsledky starnutia, ale na to, či ľudia veria, že aj v pokročilom veku majú stále priestor sa rozvíjať a duševne rásť. Odpoveď je v tomto prípade veľmi priaznivá a ako sa hovorí, nikdy nie je neskoro niečo zmeniť.

Priemerná dĺžka života Slovákov je približne 77 rokov

Podľa demografických údajov WorldData je celosvetová priemerná dĺžka života na úrovni 73 rokov. Pri komparácii žien a mužov však vidíme menší nepomer: ženy sa v priemere dožívajú približne o 5 rokov viac ako muži s priemernou dĺžkou života 75 rokov.

V rámci Slovenska je tento údaj o niečo vyšší, pričom muži sa priemerne dožívajú 74 rokov a ženy o sedem rokov viac. No aj napriek tomu sa priemerná dĺžka života Slovákov radí medzi najnižšie v Európe.

Príčina? Vychádzajúc z dokumentu Európskej komisie, máme jednu z najvyšších úmrtností na rakovinu v celej Európskej únii. A to aj napriek tomu, že slovenské zdravotníctvo poskytuje svojim obyvateľom všetky služby s nízkymi priemernými výdavkami.

Ale čo ak to všetko nie je určené len na základe fyziologických faktorov? Ak sa pozrieme na priemernú dĺžku života v Japonsku, krajinu vychádzajúceho slnka nájdeme na vrchole demografického rebríčka. Muži sa dožívajú 78 rokov a ženy 84 rokov. Pre zaujímavosť, v roku 2021 žilo v Japonsku až 15 000 ľudí nad 100 rokov.

Recept na dlhý a šťastný život Japoncov môže byť hlboko zakorenený pri behaviorálnych faktoroch a v správnom nastavení mysle. Z dôchodcami v Japonsku je zaobchádzané s rešpektom a úctou.

Podľa toho je ich životný štandard stále na dobrej úrovni a nemajú čas myslieť na starnutie. A ak ich aj starnutie dobehne, pozornosť upriamujú úplne iným smerom – udržať sa v dobrej kondícii.

Môžeme vychádzať aj z geologického hľadiska, ktoré taktiež Japoncom pomáha pri predĺžení života. Pravidelné konzumovanie rýb im enormne znižuje riziko rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení.

Na zozname by sme toho našli oveľa viac, ale v konečnom dôsledku nie je žiadnym klamstvom, že aj správne nastavenie mysle a vyhýbanie sa negatívnym vplyvom nám skutočne dokáže predlžiť život.

zdroj: Unsplash/Matt Bennett

Áno, všetko je to len v hlave

Ako uvádza BBC, neexistujú výskumy ani štúdie, ktoré by dokázali zvrátiť proces starnutia. Ľudské telo prirodzene slabne, od nášho zraku až po procesy zotavovanie sa z rozličných zranení. Je to niečo, čo nezmeníme, ale dokážeme to výrazne ovplyvniť. A nie len fyzicky, ale aj psychicky. 

Podobným príkladom sa vo svojej knihe The Expectation Effect: How Your Mindset Can Change Your World zaoberal aj vedecký novinár David Robson.

Navrhuje, aby sme namiesto smútenia nad stratou mladosti sústredili pozornosť k skúsenostiam, vedomostiam a zážitkom, ktoré sme počas celého toho procesu starnutia nadobudli a zažili. Čo je určite pravdivé tvrdenie, ktoré potvrdzuje pozitívny vplyv psychologických faktorov na naše telo.

Autor potvrdzuje domnienku, že nadobudnutie efektu očakávania nemusí vždy dopadnúť podľa predstáv. Nemôžeme sa dostať len tak k moci alebo z diagnózy nejakej choroby.

No aj napriek takejto skutočnosti to neznamená, že racionálna mágia mysle neexistuje. Človek dokáže svojimi slovami v mysli (vnútorný hlas) ovládať život okolo seba.

Teóriu Zákona príťažlivosti (racionálna mágia) opisuje aj kniha The Secret od spisovateľky Rhondy Byrneovej. V nej autorka na základe životných príbehov uvádza, že ľudia s dobre nastavenou mysľou si na základe myšlienok priťahujú do života pozitívny sled udalostí. Ide však len o príbehy ľudí, nie o vedecké dáta. Podobné publikácie preto treba brať s rezervou.

Mágia a veda v jednom

Keď spojíme Robsonove názory a Byrneovej skúsenosti, vidíme v tom jasnú harmóniu. Robson, poukazujúc na serióznu psychológiu a objektívnu fyziológiu, poskytuje praktické poznatky, ktoré potrebujeme na zlepšenie našej kondície, produktivity, inteligencie a šťastia.

Byrneová zase spája „magickú“ psychológiu so zlepšením šťastia a radosti, od ktorých sa odvíja aj naša produktivita a celkový stav tela, mysle a duše.

Čo je podľa slov oboch autorov len ďalším dôkazom toho, že osud treba vziať pevne do vlastných rúk a prehodnotiť každú jednu myšlienku v našej mysli. Pretože práve v nej sa odohrávajú prvotné procesy týkajúce sa šťastia, zdravia, lásky a plnohodnotného života na úrovni.