„Red flags“, ktoré ti zničia radosť z práce. Odborníčka radí, akú hranicu nesmieš prekročiť

„Frustrácia a pocit, že nepatrí do prostredia, kde pracuje. Znížená produktivita, negativita, stres prejavujúci sa v práci aj v súkromí. Častejšie konfliktné situácie a neangažovanosť, strata záujmu o tímové úlohy, nesústredenosť, stagnácia, demotivácia.“

„Neúčasť na spoločných eventoch, prípadne teambuildingoch, vyhorenie. Vo vážnejších prípadoch zdravotné alebo mentálne problémy. Dopady aj na žalúdočné problémy, vysoký tlak, oslabený imunitný systém, zábudlivosť, emočné výkyvy, nespavosť,“ uvádza Bobeková.

zdroj: Unsplash/Dmitrij Schemelev

Podľa odborníčky to však spomínanými negatívnymi dopadmi nemusí skončiť. Nasledovať môže odchod zo zamestnania, alebo dokonca aj strach či ostražitosť pri výbere nadchádzajúceho.

„Zo skúseností a z mnohých rozhovorov s kandidátmi, ktorí si hľadajú nové zamestnanie, si väčšina z nich naozaj dôkladne zanalyzuje budúceho zamestnávateľa. Sú opatrnejší, viac sa pýtajú na fungovanie spoločnosti, klímu, úspechy a kladú veľa otázok na ,work-life‘ balans. Prácu si vyberajú. A dôkladne.“

Trendom dnešnej doby je ľudskosť a autenticita

Existuje podľa odborníčky vôbec ideálne pracovné prostredie? „Pre každého z nás je ideálna predstava niečo iné, niečo, k čomu sa chceme priblížiť. Rozhodne by sa mal človek cítiť v práci bezpečne. Sú dni ťažšie a náročnejšie, vypäté situácie, tlak akcionárov, obdobia kríz.“ Nikdy by si však nemal stratiť samého seba, základy slušnosti a rovnocennú úroveň komunikácie.

„Zamestnanci by mali mať lídra. Inšpiratívnu osobnosť, ktorá podporí svoj tím, pripravuje svojich nástupcov, podporuje ich rozvoj, vníma ich, počúva, mentoruje. V krízovej situácii zakročí. Je pilierom. Ideálny líder stanoví víziu, verí jej, prezentuje a motivuje ostatných, že tá vízia je správna, získava si ľudí pre jej podporu a ukazuje im, prečo sú pre firmu dôležití,“ hovorí Bobeková.

zdroj: Unsplash/Christina @ wocintechchat.com

Odborníčka a HR manažérka upozorňuje, že s red flags sa stretávame aj u nás. Nejde iba o zahraničný fenomén.

„Možno sa o tom v minulosti menej písalo, menej hovorilo a zároveň od pandémie sa mnoho zmenilo. Spoločnosti neboli pripravené na ,remote‘ formu práce. Chcelo to čas.“

„Novonastúpení zamestnanci počas pandémie neboli tak kvalitne zaučení, nebolo toľko priestoru na osobitnejší prístup, nepociťovali možno takú starostlivosť (hlavne prvé dni od ich nástupu), aká by sa im dostala nebyť covidu.“

Aplikuj sebareflexiu

Ak by si sa v rámci svojho pracovného života stretol s akýmikoľvek problémami (alebo im aj práve čelíš), na začiatok si polož otázku, či za spôsobené konflikty môžeš práve ty. Si ich spúšťačom ty alebo tvoje okolie? Pozri sa na danú situáciu z pozície svojho nadriadeného.

„Počúvaj svoj vnútorný hlas, intuíciu a svoje telo. Ak pracuješ v prostredí, kde vnímaš toxicitu a red flags, tak si daj čas na pozorovanie. Sleduj, čo to s tebou robí v danej chvíli alebo aj po pracovnej dobe. Sleduj, či ti tvoja práca dáva viac, či sa učíš, napreduješ, či ti dáva zmysel pobudnúť v nej ešte nejaký čas.“ 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa TALENT.in (@talent.in_)

Podľa odborníčky je v dnešnom „dog-eat-dog“ svete hlavným faktorom nemať strach. „Strach ľudí ovláda. Strach sa však dá len šíriť, rešpekt si musíš získať. Ako šéf aj ako člen tímu. Strach spraviť zmenu je najväčšou brzdou našich životov.“

Čakať, že budeme všetci pracovať v prostredí, kde je všetko na 100 %, je nezmysel.

„Niekedy sa musíme cítiť nepohodlne na to, aby sme niečo zmenili. Človek sa učí cez bolesť a rastie v oblastiach, ktoré nepozná, a musí sa neustále učiť. Ak dokážeme zmeniť svojím nastavením ďalšie smerovanie života, máme v rukách neskutočnú moc, moc nad svojím životom,“ inšpiruje na záver Bobeková.