Referendový chyták: Ak si proti, aj tak môžeš prispieť k jeho platnosti, píše Patrik Lenghart

Autor komentáru je zakladateľom platformy Dobre a je členom Progresívneho Slovenska

Národná spartakiáda, ktorú nám Robert Fico, Milan Uhrík a tí ostatní nešťastníci pripravili v podobe tohto referenda, priniesla mnohé neblahé vedľajšie efekty.

Tým najsmutnejším by mohol byť fakt, že sa tohto referenda (a podpisových akcií, ktoré mu predchádzali) zúčastnili aj tisíce obvykle príčetných ľudí so silne rozvinutým zmyslom pre demokraciu – čo je naozaj pozoruhodné, keďže toto referendum iniciovali práve tie spoločenské sily, ktoré demokraciou a jej princípmi otvorene opovrhujú.

Katastrofy, ktoré tri roky vlád Igora Matoviča priniesli, jednoducho mali dopad na nás všetkých a zmätok, ktorý to po nich zostal, je obrovský.

Príklad s platným referendom

Teraz sa však znovu ukazuje, že referendum ako nástroj je v Ústave Slovenskej republiky zakotvené spôsobom, ktorý možno nie je úplne optimálne formulovaný.

Istým spôsobom sa nám totiž pripomína princíp, že bez ohľadu na to, či s referendovou iniciatívou občan súhlasí či nesúhlasí, ak sa samotného referenda zúčastní, celú referendovú iniciatívu tým prakticky iba podporí.

To nás privádza k roku 2003 a k referendu o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie – mimochodom, v histórii všetkých referend v našom štáte bolo toto to jediné úspešné a zatiaľ sa zdá, že referendum z januára 2023 túto bilanciu nezmení. V roku 2003 sme sa zišli pri referendových urnách, aby sme sa vyjadrili, či máme záujem o vstup do Európskej únie.

Nenaleť Ficovým rečiam o mieri. Otvorene podporuje vraždenie na Ukrajine, píše Patrik Lenghart

Jediný raz v našej histórii sa pri tomto referende podarilo dosiahnuť účasť nad 50 %, pričom aj v tomto prípade to bol len veľmi tesný výsledok – na referendum o vstupe do Európskej únie v roku 2003 prišlo 52.15 % oprávnených voličov.

Jedným z najzaujímavejších fenoménov referenda z roku 2003 je fakt, že z tých 52.15 % zúčastnených voličov bolo za vstup iba 92.46 % voličov. Znamená to, že približne 7.54% hlasujúcich v tom referende prišlo vyjadriť svoj nesúhlas so vstupom do EÚ.

A tu sa ukazuje paradox slovenského referenda: Bez hlasov tých 7.54 % hlasujúcich, ktorí prišli vyjadriť svoj nesúhlas, by sme do Európskej únie nikdy nevstúpili. Oni spolu totiž tvorili podiel o veľkosti asi 3.93 % všetkých oprávnených hlasujúcich na území Slovenskej republiky. Keby títo odporcovia vstupu do Európskej únie v roku 2003 na referendum jednoducho neprišli, Slovenská republika by do EÚ naozaj nevstúpila.

Vláda Eduarda Hegera čelila množstvu škandálov

GALÉRIA+ 12

Referendový paradox

Keby v roku 2003 žiaden z odporcov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie neprišiel k referendovým urnám, účasť na referende v roku 2003 by bola iba 48.22%, a teda celé referendum by bolo neplatné.

Slovenský vstup do EÚ teda zabezpečili tí, ktorí do EÚ vôbec nechceli patriť – a toto je paradox slovenského referenda.

Je teda na mieste sa pýtať, či by sa referendum v Ústave Slovenskej republike nemalo jednoducho zakotviť tak, že ak s jeho iniciatívou občan súhlasí, tak sa ho zúčastní, a ak nesúhlasí, tak sa ho jednoducho len nezúčastní – v takej situácii by sa dosiahlo, že paradox, ktorým odporcovia iniciatívy iba poisťujú platnosť referenda samotného, by bol odstránený.

Fico a Matovič majú niečo spoločné: Jednu vec zvládli rovnako mizerne, píše Patrik Lenghart

Na druhej strane nám tento príbeh dáva ešte jedno ponaučenie: Ak nechcete, aby akékoľvek referendum bolo platné a aby jeho iniciatíva bola pretavená do praxe, jednoducho naň nechoďte. Pretože bez ohľadu na to, či by ste v referende hlasovali negatívne, zrejme by ste ho aj tak iba podporili – pretože referenda sa vždy zúčastňujú v drvivej prevahe tí, ktorí jeho iniciatívu chcú pretaviť do praxe.

Hlasy odporcov boli vždy doteraz v takej menšine, že sa v praktickom zmysle slova stali rovnako užitočnými a podporujúcimi ako hlasy tých, ktorí referendové iniciatívy podporovali.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.