Referendum, ktoré môže zmeniť Európu: Moldavsko čelí historickému rozhodnutiu

Cez víkend sa v Moldavsku konalo kľúčové referendum o vstupe do Európskej únie, ktoré malo rozhodnúť o zmene ústavy s cieľom ukotviť európsku budúcnosť krajiny. Výsledky hlasovania však podľa The Guardian zostávajú na hrane, s tesným rozdielom 50,31 % za a 49,69 % proti pri 99 % spočítaných hlasov.

Okrem referenda prebehlo v Moldavsku aj prvé kolo prezidentských volieb, v ktorom úradujúca prezidentka Maia Sanduová získala 41,78 % hlasov a jej hlavným protivníkom sa stal prokremeľský kandidát Alexandr Stoianoglo s 26,41 %. Tento výsledok je pre Sanduovú sklamaním, keďže predpokladala výraznejšie víťazstvo už v prvom kole a Stoianoglo získal neočakávane vysokú podporu.

Hybridná vojna a zahraničné zasahovanie

Úradujúca prezidentka Maia Sanduová tvrdí, že najmä referendum nebolo len o budúcnosti Moldavska, ale stalo sa bojiskom širšieho geopolitického zápasu. Hoci Sanduová a jej proeurópski podporovatelia dúfali v jednoznačné víťazstvo, výsledky hovoria o hlbokej polarizácii spoločnosti, ktorá je dlhodobo rozpoltená medzi Západom a Ruskom.

Prezidentka zároveň obvinila Rusko z masívneho zasahovania do procesu prostredníctvom hybridnej vojny, ktorá zahŕňala šírenie dezinformácií, financovanie proruských kandidátov a dokonca kupovanie hlasov. Moldavské úrady identifikovali, že približne 15 miliónov dolárov z ruských zdrojov bolo použitých na ovplyvnenie viac než 130 000 voličov, čo predstavuje výrazný zásah do demokratického procesu.

Podľa Sanduovej bola táto manipulácia výsledkov zameraná na to, aby Moldavsko zostalo „uväznené v neistote a nestabilite“. Hybridné taktiky Moskvy zahŕňali aj kybernetické útoky na verejné inštitúcie, čím sa mali narušiť základné služby a zvýšiť chaos v krajine. Takéto zasahovanie bolo pre Moldavsko bezprecedentné a signalizovalo intenzívny tlak, ktorému krajina čelí na svojej ceste k integrácii do EÚ.

Aj keď referendum o vstupe do EÚ nie je právne záväzné, jeho úzky výsledok zneistil dlhodobé ambície Moldavska. Sanduová dúfala, že plebiscit potvrdí neodvratnosť európskej cesty, no tesný výsledok a obvinenia z manipulácie volieb ukazujú, že boj o smerovanie Moldavska sa ani zďaleka neskončil. Mnohí pozorovatelia varujú, že ak sa Moskve podarí udržať Moldavsko mimo EÚ, ďalšie krajiny ako Gruzínsko by mohli čeliť podobnému osudu.

Moldavská spoločnosť medzi východom a západom

Moldavsko, krajina s populáciou 2,6 milióna obyvateľov, je podľa BBC jedným z najchudobnejších štátov Európy a jeho obyvatelia sú rozdelení v otázke zahraničnopolitického smerovania. Zatiaľ čo mladí a mestskí voliči, ktorí často podporujú vstup do EÚ, vidia v tejto ceste lepšiu budúcnosť pre ekonomiku a geopolitickú stabilitu, mnoho obyvateľov vidieckych oblastí je skeptických.

Táto demografická rozpoltenosť sa prejavila aj počas referenda, keď prvé výsledky z vidieckych regiónov nasvedčovali prehru proeurópskeho tábora. Naopak, hlasy z väčších miest, kde je podpora pre európsku integráciu vyššia, postupne znižovali náskok tábora „proti“.

Sanduová sa zamerala na mobilizáciu proeurópskych voličov, no obvinenia z kupovania hlasov a zasahovania zahraničných síl proces značne komplikovali. Prípad Moldavska je príkladom toho, ako ruská hybridná vojna môže narušiť demokracie v strednej a východnej Európe.

Geopolitické dôsledky

Referendum v Moldavsku má podľa portálu Politico ďalekosiahle dôsledky aj pre ostatné krajiny, ktoré sú v podobnej situácii. Napríklad Gruzínsko, ktoré sa tiež snaží o vstup do EÚ, čelí podobným výzvam zo strany Ruska.

Ak sa Západu nepodarí ochrániť Moldavsko pred destabilizačnými snahami Moskvy, môže to znamenať neúspech aj pre iné postsovietske krajiny, ktoré hľadajú cestu do Európskej únie. Moldavsko sa tak stáva kľúčovým bodom v širšom zápase o budúcnosť Európy a vplyv Ruska v regióne.

Prezidentka Sanduová, ktorá doteraz stála pevne za európskou budúcnosťou Moldavska, čelí jednej z najväčších výziev svojej kariéry. Zatiaľ čo výsledky referenda sú tesné a nie sú právne záväzné, politický zápas o smerovanie Moldavska bude pokračovať v nadchádzajúcich mesiacoch, pričom rozhodnutia budú formovať geopolitickú mapu Európy na nasledujúce roky.