Remišová: Štát za IT systémy platí 700 000 000 eur ročne a nevlastní ani šróbik. Chcem odstrániť parazitujúce firmy

Zásah v agentúre NASES mnohých prekvapil svojím rozsahom. Viete priblížiť či konkretizovať, prečo musela zasahovať NAKA?

Zásah súvisel s podozreniami z ohrozenia strategickej bezpečnosti a záujmov štátu. Potrebujeme získať odpovede na to, kto mal záujem preniknúť do bezpečnostnej infraštruktúry štátu a čo s týmito informáciami robil.

Komunikujete v tejto veci s políciou?

Vyšetrovanie je v rukách polície a nie je v mojej kompetencii vyjadrovať sa k témam, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Občanov Slovenska ale môžem ubezpečiť, že nám ide o to, aby štátna sieť fungovala bezpečne a spoľahlivo.

Vyjadrili ste sa, že ste v krízovom manažmente, aj váš úrad a aj NASES. Ako si to máme vysvetliť, čo to znamená?

Po predošlej vláde som zdedila Govnet v katastrofálnom stave a tento stav musíme postupne zachraňovať. Budeme musieť urobiť aj hĺbkový audit a nevyhnutné reformy, aby sme tu nemali kdejakých súkromných dodávateľov.

Šéf SIS sa vyjadril, že zariadenia, ktoré sa našli, mohli byť aj namontované ako ochrana. Nie je zvláštne, že to úrady nevedia?

Šéf SIS uviedol, že to neboli ich zariadenia. Je potrebné preveriť, na základe čoho boli zariadenia nainštalované, či a čo všetko monitorovali a predovšetkým ku komu sa citlivé informácie mohli dostať.

V hre je aj možnosť, že niekto odpočúval ministrov, sudcov či prokurátorov. Čo by to pre Slovensko znamenalo?

Akékoľvek pochybnosti o bezpečnosti komunikácie našich kľúčových inštitúcií a verejných činiteľov sú znepokojujúce. Preto musíme odpovede na všetky podozrenia nechať na kompetentné orgány, ktorými sú v tejto chvíli polícia a prokuratúra. 

V rádiu Expres ste sa vyjadrili, že cez štátnu infraštruktúru Govnet „prechádza“ celá komunikácia v štáte. 

Sieť Govnet zabezpečuje komunikáciu kľúčových úradov. V tejto chvíli neviem povedať rozsah ohrozenia, akákoľvek pochybnosť o bezpečnosti siete je ale zlou správou. Navyše, kľúčové bezpečnostné prvky siete Govnet vlastní súkromná spoločnosť, tak v minulosti podpísali zmluvu a dodatky politickí nominanti. Štát  za to platí milióny eur ročne. Toto je tiež jedno z hlavných bezpečnostných rizík siete Govnet.

Ako sa niečo také vlastne môže stať? Štátna komunikácia by mala byť predsa chránená prvotriedne. Vznikajú odôvodnené pochybnosti, ako vlastne Slovensko funguje a ako je zabezpečené.

Na Slovensku máme vyše tritisíc IT systémov a vynakladáme na ich údržbu vyše 700 miliónov eur ročne. Štát si tieto systémy objednal, zaplatil za ne stovky miliónov eur a, obrazne povedané, nevlastní ani šróbik a je nútený si od tých istých dodávateľov objednávať ďalšie a ďalšie služby. Mojou hlavnou prioritou preto je očistiť slovenskú informatizáciu od firiem, ktoré dlhodobo parazitovali na štáte, a od záujmových skupín, ktoré tu dlhodobo mali zaručený zisk od štátu. Zároveň musíme zlepšiť služby pre občana, systémy musia byť pre užívateľa užívateľský príjemnejšie a šetriť peniaze a čas ľuďom. 

Zásah NAKA ste označili natvrdo ako škandál. Prečo to tak vidíte?

Vládna sieť má byť jasným garantom bezpečnosti a spoľahlivosti, ak sa potvrdia podozrenia o opaku, je to problém.  Ako som už uviedla, nominanti Smeru niekoľko rokov neriešili problém, že sieť a bezpečnostné prvky v sieti sú v súkromných rukách. To sa malo dávno zmeniť a malo to byť prioritou vlád na Slovensku, ale nič sa roky nemenilo.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Kto teda bude niesť zodpovednosť?

Za stav, v akom sme sa ocitli, nesie jednoznačnú zodpovednosť strana Smer, informatizáciu riadili dlhé roky digitálni páni Pellegrini a Raši. Informatizácia, a najmä jej eurofondová časť, sa za posledné roky stala v prvom rade biznis modelom, ako parazitovať na štáte a dala možnosť vyrásť a zbohatnúť rôznym nečestným firmám. Médiá a odborná verejnosť dlhodobo upozorňovali, že namiesto férovej súťaže zákazky dožadovali podivní vybavovači, a firmy na túto hru pristali.

A bolo už neskoro, keď si zrazu uvedomili, že výpalníci, ktorí pôvodne boli len povinnými subdodávateľmi, sa zrazu stali konkurenciou, ktorá ich vytláča z trhu. Pre týchto všetkých mám jasný odkaz – vybavovači nemajú v informatizácií čo hľadať. Vláda má jednoznačný protikorupčný mandát a v rezorte, ktorý vediem, takéto praktiky nestrpím.

Ako vravíte, do informatizácie sme investovali za posledné roky milióny eur. Výsledok ale nehodnotíte pozitívne.

Za toto obrovské množstvo peňazí, ktoré si mnohí z nás ani len nevieme predstaviť, sa tu vybudovali informačné systémy, pri ktorých nemáme prehľad o ich fungovaní ani kvalite dát. Trúfam si povedať, že nenájdete jediného človeka v štátnej správe, ktorý by dnes vedel povedať, aké všetky IT systémy na jednotlivých ministerstvách existujú, aké elektronické služby majú občania k dispozícii, koľko z nich naozaj využívajú a aké sú ich náklady, resp. aká je ich skutočná hodnota za vynaložené verejné peniaze.

Štát platí ročne za informatizáciu 700 miliónov eur vrátane kybernetickej bezpečnosti. Občania vidia, že informatizácia nefunguje, napríklad keď chcú používať ústredný portál verejnej správy slovensko.sk, čo by mala byť výkladná skriňa informatizácie.

Aké konkrétne kroky plánujete, aby sa škandály ako zásah v NASES neopakovali?

Našim cieľom je byť dobrým hospodárom a konečne priniesť občanom Slovenska fungujúci eGovernment. Na prvom mieste preto stojí transparentnosť. V záujme jej zvyšovania pracujeme na tom, aby sme zverejňovali prehľad firiem a dodávateľov, ktorí pracujú na štátnom IT. Rovnako plánujeme prehodnotiť aj rôzne stupne utajenia, ktoré sa uplatňovali na niektoré projekty, aby sa v nich neskrývali rôzne nejasné alebo zbytočné nákupy a zákazky.

Takisto je kľúčové, aby sieť Govnet bola štátna a aby bola v rukách štátu s adekvátnym bezpečnostným vybavením.

Kľúčovým pilierom bude aj dôraz na lepšie a funkčné služby pre občanov a podnikateľov, a na tých budeme pracovať a rozvíjať ich a hlavne začať dodávať reálne a hmatateľné výsledky. S ľuďmi musíme začať komunikovať, či to, čo pre nich štát v oblasti IT robí, budú vedieť používať a hlavne, či to vôbec potrebujú a uľahčuje im to život. A paralelne musíme naučiť aj úradníkov, aby vedeli využívať IT systémy a ich prínosy. Tá skutočne ťažká časť je zmeniť rozmýšľanie v štáte. Podporiť úradníkov, ktorí nechápu občana len ako „stránku“, ale skutočne sa zaujímajú o jeho potreby a technológie využívajú na to, aby tieto potreby efektívne naplnili. Skutočne kvalitné digitálne služby sú v prvom rade otázkou zmeny kultúry.

Koľko odhadujete, že nás to bude stáť?

Som presvedčená, že na sfunkčnenie a zlepšenie elektronických služieb štátu nepotrebujeme miliardové rozpočty. Začať sa dá aj v malom. Namiesto projektov, ktoré sa písali od stola na štátnych úradoch, musíme viac počúvať, čo nám používatelia hovoria, čo ich trápi a podľa toho služby vylepšovať. Na megalomanské plány treba zabudnúť. V tejto súvislosti nás čaká neľahká úloha vysporiadať sa s desiatkami eurofondových IT projektov, ktoré nám na stole zanechala predošlá vláda. Aj preto som iniciovala audit, ktorý práve prebieha, aby sme oddelili prínosné a realizovateľné projekty od tých, ktoré by napáchali viac škôd ako úžitku.

Spomínali ste Slovensko.sk. Len nedávno ste sa vyjadrili, že ak sa tam pripojí ešte desať percent ľudí, systém sa zrúti. Stále to platí?

Moje slová sa, žiaľ, naplnili, keďže tam nedávno vyhorelo niekoľko zariadení.

Bol to drahý projekt, teraz dokonca horí. Plánujete ho časom vypnúť a začať odznova, alebo na ňom pracovať?

Je veľká škoda, že na prahu digitálnej transformácie a po 16. rokoch, kedy Slovensko čerpá eurofondy aj na informatizáciu, stále platí, že opäť musíme najprv poriadne upratať a zbúrať staré schémy, a až potom sa môžeme pustiť do produktívnej práce. Pri projektoch financovaných z eurofondov navyše musí byť dodržaná niekoľkoročná udržateľnosť. Analyzujeme možnosti a varianty, ako postupovať čo najefektívnejšie a najlepšie v záujme občanov, ale významne nás limituje množstvo už preinvestovaných peňazí.

Keď som pri nástupe do úradu povedala, že mojím cieľom je skončiť eldorádo v informatizácii a vyčistiť informatizáciu od firiem, ktoré dlhodobo parazitovali na štáte, myslím to ako vážny záväzok k občanom. Nebude to ľahký boj. Ľudia, ktorí na tomto systéme parazitovali, určite budú mne a aj štátu robiť veľké problémy a hádzať polenách pod nohy, pretože sa boja, že prídu o obrovské zisky. Neplánujem sa tým nechať vyrušovať a budem pokračovať ďalej.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory