Revolučné zistenie: Po prijatí transplantovaného orgánu môžeš po darcovi zdediť aj spomienky, chute či fóbie

Moderná medicína dosiahla v posledných desaťročiach obrovský pokrok v oblasti transplantácií. Od prvej úspešnej transplantácie obličky v roku 1954 sa ľudstvo dostalo až k srdciam, pľúcam, pečeniam či dokonca tváram.

Transplantácie zachraňujú životy, no zároveň prinášajú nové otázky o podstate ľudskej identity. Sme len „súborom“ buniek, alebo sa v našich orgánoch skrývajú spomienky a črty osobnosti, ktoré môžu po transplantácii prejsť na nového nositeľa? 

Srdcia s príbehom

Jedným z najčastejšie spomínaných prípadov sú práve srdcové transplantácie. U ľudí, ktorí túto transplantáciu podstúpili, bol totižto zaznamenaný zaujímavý jav, informuje IFL Science.

Niektorí pacienti popisujú podivné zmeny vo svojej osobnosti, chutiach či dokonca fóbiách a domnievajú sa, že mohli získať aj viac len než orgán. Rôzne prípady naznačujú, že prijímatelia srdca môžu spontánne získať preferencie a spomienky, ktoré sa zhodujú so životným štýlom a skúsenosťami ich darcu.

Nuggetky ako dôkaz?

V roku 2002 bol v štúdii od Journal of Near-Death Studies opísaný zvláštny príbeh tanečníčky a choreografky, ktorá bola pred transplantáciou známa zdravým životným štýlom. Krátko po zákroku však pocítila neodolateľnú túžbu po kuracích nugetkách z reštaurácie rýchleho občerstvenia, jedle, ktoré si dovtedy nikdy nedopriala.

„Mala som nutkanie ísť rovno do Kentucky Fried Chicken a kúpiť si kuracie nugetky,“ spomína príjemkyňa v jednej zo štúdií. Neskôr sa ukázalo, že darca srdca mal v čase svojej smrti vrecko s týmito nugetkami vo svojej bunde. Je to len náhoda, alebo dôkaz o prenose akýchsi „chuťových spomienok“?

Vedecké pochybnosti

Nedávne zistenia naznačujú, že srdcová transplantácia teda môže priniesť viac než len nový orgán. „Môže v sebe niesť kúsok osobnosti a spomienok pôvodného darcu,“ uvádzajú autori štúdie z roku 2024, skúmajúcej tento fenomén.

Táto myšlienka znie ako zápletka zo sci-fi filmu, no v skutočnosti otvára dvere k celkom novým otázkam a teóriám o tom, kto vlastne sme a čo všetko v nás definuje našu identitu, píše portál Local12.

Podľa vedcov je však potrebné ďalšie, široko prepojené bádanie, aby sme pochopili jemné mechanizmy prenosu pamäte, neuroplasticity a prepojenia medzi orgánmi. Ak sa naozaj ukáže, že srdce môže s mozgom komunikovať komplexnejšie, než sme si kedy mysleli, odhalí sa nám, že tento sval má v sebe okrem krvi aj akési pamäťové stopy, ktoré môžu zmeniť náš pohľad na ľudskú povahu a vedomie.

Mechanizmy a teórie

Odborníci skúmajú viacero možností, prečo sa tieto zmeny u niektorých pacientov objavujú. 

Priestor pre nové otázky

Je dôležité zdôrazniť, že vedci nemajú jasný dôkaz, ktorý by stopercentne potvrdil prenos osobnostných čŕt či spomienok prostredníctvom orgánov. Avšak to, že tí istí pacienti hovoria o nových fóbiách, stravovacích návykoch či dokonca o náhlej zmene hudobného vkusu, je fascinujúce. Niektorí príjemcovia tvrdia, že po transplantácii cítili, akoby s nimi prišiel aj kus osobnosti darcu, uvádza ďalej spravodajský portál o tomto jave.

Teórie o epigenetike, bunkovej pamäti a energetických poliach sú zatiaľ špekuláciami, no poukazujú na to, že ľudské telo je komplexnejšie, než sme si kedy mysleli. Prítomnosť „pamäti“ v srdci či iných orgánoch by posunula hranice chápania identity a vedomia. To by mohlo mať dôsledky nielen pre transplantácie, ale aj pre základné otázky o tom, kým vlastne sme.

Budúcnosť výskumu

Vedci zdôrazňujú potrebu interdisciplinárneho prístupu a ďalšieho skúmania. Ak tieto hypotézy znesú váhu dôkazov, môže to zmeniť náš pohľad na transplantácie a ľudské vedomie. Možno jedného dňa zistíme, že srdce nie je len sval, ale aj nositeľ spomienok, ktorý ticho ukrýva fragmenty cudzích životov.

A možno pri ďalšej transplantácii nebudeme len zachraňovať život, ale nevedomky prenášať časť osobnosti, histórie a identity niekoho, kto už nie je medzi nami. Odpovede sú zatiaľ otvorené a vedci majú pred sebou ešte dlhú cestu k odhaleniu pravdy.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko