Revolučný plán: Výskumníci chcú zmeniť „ničiteľa planéty“ na neškodnú látku. Jej úschovňou bude more

Skleníkové plyny. V súčasnosti o nich v spojitosti s globálnou klimatickou zmenou počúvame v podstate neustále. Zrejme najproblematickejším z nich je oxid uhličitý, známy aj pod svojou chemickou značkou CO2.

Ľudia vyprodukujú ročne miliardy metrických ton tejto zlúčeniny a väčšina krajín sveta robí všetko pre to, aby túto produkciu znížila na minimum. CO2 v atmosfére však stále je a stále pácha škodu. Vedci prišli s novinkou, ktorá by mohla všetko zmeniť.

Jednoducho ho odsajeme

Najlogickejšou metódou, ako oxid uhličitý z našej atmosféry dostať, by bolo ho jednoducho odsať. Nejde o žiadnu revolučnú myšlienku, zariadenia, ktoré to dokážu, už nejakú tú chvíľu existujú a na pár miestach sveta už svoju úlohu vykonávajú.

Ako však uvádza britský spravodajský web BBC, skupina vedcov z Lehigh University v americkej Pensylvánii vyvinula materiál, ktorý je schopný vyrovnať sa aj tým najvýkonnejším existujúcim zariadeniam a vstrebať oproti nim o dvoj až trojnásobok oxidu uhličitého.

Štúdia opisujúca tento materiál bola uverejnená v časopise Science Advances. Vynález vedcov má pritom niekoľko úžasných vlastností. Ide o tzv. sorbent, a teda materiál, ktorý je schopný pohltiť plyny či tekutiny. V tomto prípade, samozrejme, pohlcuje plynný oxid uhličitý, ktorý sa následne dá jednoducho uskladniť.

EÚ prichádza s návrhom veľkej zmeny. Môže prinútiť tisíce Slovákov k rekonštrukcii nehnuteľností

Pri kombinácii s morskou vodou sa totiž mení na obyčajnú sódu bikarbónu a ponúka sa teda možnosť atmosférický CO2 pohodlne uskladniť v oceáne.

Drobná úprava

Ako ďalej objasňuje portál New Scientist, tím z Lehigh University pod vedením Arupa SenGuptu využil už existujúce materiály používané v odsávaní CO2 zo vzduchu, tzv. amíny. Tie následne modifikoval pomocou obyčajnej medi, čo niekoľkonásobne zefektívnilo absorpciu oxidu uhličitého.

zdroj: Unsplash/Kouji Tsuru

Jedným z dôvodov, prečo nie sú zariadenia schopné odsávať skleníkový plyn priamo zo vzduchu viac rozšírené aj dnes, je ich finančná náročnosť. BBC vysvetľuje, že v prepočte stojí odsatie jedinej tony oxidu uhličitého niekoľko stoviek dolárov. SenGupta však verí, že jeho nová technológia by tieto náklady dokázala znížiť na rovných 100 dolárov za tonu.

„Tento materiál je možné vyrábať veľmi rýchlo a vo veľkých množstvách,“ hovorí SenGupta. „To by určite malo zlepšiť nákladovú efektívnosť procesu,“ dodal.

Niekoľko problémov

Každopádne, projekt sa aj napriek tomu stretáva s niekoľkými prekážkami. Zatiaľ napríklad nie je jasné, ako by materiál fungoval na industriálnej úrovni a ako by sa správal, keby musí opakovane absorbovať veľké množstvá CO2.

Slovenskí vodiči siahnu hlboko do peňaženiek. EÚ chce pritvrdiť normy na emisie

Komplikáciou je aj navrhované uskladňovanie sódy bikarbóny do oceánov. Legislatívne by mohol byť takýto proces považovaný za znečisťovanie, keďže by v podstate išlo o vypúšťanie odpadového materiálu do vody.

zdroj: Unsplash/Silas Baisch

SenGupta však argumentuje, že aj táto súčasť plánu by mohla mať pozitívne následky. Kyslosť oceánov sa už totiž dlhodobo zvyšuje a ide o rozsiahly environmentálny problém. Sóda bikarbóna je, naopak, zásaditá a dokáže kyslosť znižovať a neutralizovať tak morskú vodu.