Režisér Samuel Vičan: Polmiliónový triler FENTASY financoval sám. Zvuk mixovali v hollywoodskom štúdiu

Bolo ťažké zohnať finančnú podporu na film?

Film má ako projekt jednu výhodu – tým, že to trvá toľko rokov, tak tie peniaze sa investujú postupne. Zo začiatku sa platí nejaká práca na scenári, potom sa platia, povedzme, obhliadky, kasting, a tie práce vlastne idú postupne, krok za krokom. To znamená, že človek nepotrebuje mať v jeden deň celý rozpočet na účte. Ako projekt plynul, tak tieto náklady sme sa snažili pokrývať z vlastného vrecka. Môžem spomenúť napríklad, že na film som zobral dokopy 4 úvery.

Potom nám veľmi pomohlo, keď nám na tretíkrát schválil AVF podporu v segmente minimál, kde podporujú začínajúcich filmárov a začínajúce filmové projekty. Taktiež sa nám podarilo dať dokopy troch hlavných partnerov, ktorí pomohli aj v rámci finančného plnenia, ale hlavne veľmi výrazne pomohli v hmotnom plnení. 

Aký je celkový rozpočet filmu a akú návštevnosť očakávate, aby sa vám investícia vrátila? 

Celý film stál do 500-tisíc eur. Je zaujímavé spomenúť, že väčšina ľudí, ktorí pracovali na tomto filme, ho chceli maximálne podporiť, lebo sa im páčil. Takže na ňom robili za naozaj nutný alebo minimálny honorár, za náklady, ktoré boli pre nich potrebné. V tomto by som povedal, že ten film nevznikol vďaka rozpočtu, ale vďaka práci všetkých ľudí, ktorí priložili ruku k tomuto dielu.

Rozpočet sa vracia postupne počas celého života filmu. Začína to tými kinami, potom film môže putovať ďalej do televízie, na rôzne streamovacie platformy a vo finále nejaké fyzické nosiče. Samozrejme by nás potešilo, keby to uvidelo čo najviac ľudí, ale ak sa to dostane k pár desiatkam tisíc, tak si myslím, že budeme spokojní. Tým, že ideme aj do Česka v rovnakom termíne (14. marca), tak je to o to zaujímavejšie – v rámci celej podpory kampane sa nám tieto veci prelínajú s Českom a Slovenskom. Dúfame teda v čo najväčšiu návštevnosť.

Prečo je pre vás dôležité o téme dr*g hovoriť?

Dr*gy tu vždy boli, sú a vždy budú. Každý máme nejakú formu závislosti, každý hľadáme nejaké formy skratiek k tomu, aby sme sa cítili lepšie. Lenže práve pri tých dr*gách chceme ukázať, že toto tá cesta nie je. Môj názor je, že tvrdé dr*gy sú cesta do pekla. Chceli by sme dať vedieť na margo aj toho fen*anylu, ako sa počas toho, keď sme začali robiť film, nič také vo svete nedialo. 

Opi*idová kríza, ktorá je v Amerike a Kanade, vznikla počas toho, ako sme ten film vyrábali. Tu je veľmi dôležité povedať, že tak ako všetko, čo sa postupne rozšíri časom z Ameriky do celého sveta, tak, bohužiaľ, to môže hroziť aj pri tomto. Naša najdôležitejšia misia pri tomto je hlavne ľudí informovať o tom, aká nebezpečná je dr*ga – konkrétne fen*anyl. Aby sa sami vo finále rozhodli, či si trúfajú alebo chcú akúkoľvek dr*gu skúsiť. 

Čo bolo najťažšie pri vytvorení FENTASY? 

Keď sa na to pozerám, ako producent, tak by som povedal, že to najnáročnejšie je určite samotná výroba, teda nakrúcanie. Pretože doňho vstupuje takzvaná vyššia moc. Ale okrem toho je, samozrejme, ťažká už aj tá samotná kreatívna zložka, napríklad strih. Konkrétne je ťažké vedieť, či správne rozmýšľame, či divák pochopí ten príbeh, či sa naňho dokážu emócie preniesť. Veľmi náročné je spraviť aj samotný zvuk. Je dobré povedať, že pre film sme zložili 24 pesničiek. To už sú dnes takmer dva albumy. Takisto je náročné dať dokopy celý zvuk v rámci sound designu.

Čím vás Noël Czuczor, Kristína Kanátová a David Švehlík zaujali?

Pri kastingu sme sa spolu s Anastasiou a kameramanom Majom Žilinčanom snažili naozaj o pomerne precízny kasting. Kika nás zaujala svojím veľmi širokým spektrom emócií, ktoré vo svojej tvári dokázala dať a práve filmy sú aj o tom, že niekedy stačí naozaj len mikropohyb oka, nádych, mimika, ktorá je veľmi drobná, veľmi jemná a ktorá zobrazuje tie emócie na postavách. Toto vlastne Kika mala úplne extrémne. No a keď sme ich potom videli s Noëlom, tak prakticky už na prvú sme vedeli, že toto je náš pár.

S Davidom Švehlíkom to bolo veľmi odvážne z našej strany, povedal by som. Na postavu policajta sme hľadali niekoho, kto nebude až tak okukaný pre Slovákov, ale zároveň bude mať veľmi dobrý performance na kameru. Takisto sme hľadali niekoho, kto nebude vo svojich mikropohyboch hrať teatrálne. Keď sme narazili na Davida a pozerali sme si jeho fotky, jeho scény z iných filmov, tak sme si povedali wow, toto musíme skúsiť.

Dávidovi som zavolal ako úplne neznámy z neznámeho čísla. A čo musím veľmi vyzdvihnúť, je, že aj napriek tomu, že už vtedy bol pomerne veľká hviezda v Česku a teraz tam aktuálne patrí medzi top 5 najobsadzovanejších hercov, tak stále sa k nám správal veľmi priateľsky a ľudsky.

Spojil som sa s ním a on súhlasil s osobným stretnutím v Prahe. Keď sme s Anastasiou za ním vycestovali, sadli sme si na kávu a začali sme sa rozprávať o filme. A tam niekde započala naša spolupráca s Dávidom Švehlíkom. 

S kameramanom Marošom Žilinčanom ste už spolupracovali? Prečo bol vašou voľbou?

Pred filmom sme s Majom robili pár reklám. Musím povedať, že teda čo mňa osobne presvedčilo najviac, bola opäť  jeho ľudská stránka, to jeho pochopenie pre projekt, naša komunikácia. Majo okamžite nacítil ten projekt, presne tak, ako sme ho cítili my. A to bolo pre nás absolútne jasné utvrdenie, že Majo je tá správna voľba.

Počas toho nakrúcania sa to ukázalo ešte viac. Kameraman je na pľaci veľmi blízko tých hercov, je veľakrát od nich na pár centimetrov, keď drží tú kameru. A v tomto Majo ukázal aj svoje režisérske kvality, že si dokázal tých hercov aj sám zrežírovať, vedel si urobiť bloking, čo je vlastne to, ako sa hýbe postava po scéne, kde zastaví, kde sa presunie. A v tomto bol Majo najlepšia voľba, akú sme mohli pre tento film spraviť.

zdroj: Continental film

Ako vznikol vizuál? Ovplyvnilo ho pôsobenie Maroša Žilinčana? 

Kameraman kreslí každý jeden pixel v zábere. Či je to svetlo, či je to akýkoľvek pohyb kamery, kompozícia, ktorá musí vždy podporovať samotný film. V tomto má Majo neskutočný cit. Pretože každý jeden jeho obrázok kreslil pre príbeh samotného filmu. V tomto excelujú tí najlepší kameramani.

Vizuálna stránka vznikala tak, ako veľa vecí aj na pľaci, kde, samozrejme, kameraman pripraví scénu, nasvieti ju, pozrieme si to, a potom si urobíme určitú formu revízie, či nám tie veci fungujú. V tomto sa tiež s Majom ukázalo veľké obojstranné porozumenie. Prakticky okamžite sme dokázali na pľaci nájsť želaný výsledok. Kameraman má rovnako dôležitý vplyv, respektíve, najväčší vplyv na samotný vizuál filmu.

Plánujete ísť s Fentasy aj na americký trh?

Určite nás to ťahá aj na ten trh. Chceli by sme film dostať určite aj za hranice, a čo najďalej. Veľmi nám záleží na tom, aby sme reprezentovali, aké šikovné talenty na Slovensku a v Česku máme. A keď sa spoja pri správnom projekte, tak dokážu určite aj v takýchto maličkých krajinách, ako sú Slovensko a Česko, vznikať svetové veci. So svetovou kvalitou. Myslím si, že určite tento film by si mohol nájsť svoje publikum a zaujať aj za veľkou mlákou. Práve aj v súvislosti s fen*anylovou krízou. 

Čím sa podľa teba FENTASY v rámci slovenskej produkcie odlišuje?

Vždy som pri tomto projekte chcel, aby každý jeden talent, či už kreatívny z výroby, alebo herec, mal svoj priestor sa realizovať. Čo to v praxi znamená? Či si zoberiem strihača alebo kameramana, vždy títo ľudia dostali priestor na to, aby vytvorili tie veci podľa seba. Ako ich cítia, že je najsprávnejšie pre projekt. Toto bola vždy moja priorita, dať tým ľuďom voľnosť. 

Keď veľakrát počujem o iných produkciách, tak tam naozaj tá výroba je často veľmi rýchla. Tie veci sa robia prakticky z mesiaca na mesiac. Každý sa snaží tú svoju prácu robiť maximálne najlepšie ako vie. Ale istým spôsobom ju aj rýchlo exekuovať, aby bolo hotové. Tento projekt sa práve možno odlišoval tým, že mal určitý čas na to, aby niektoré veci dozreli. A aby sme získali odstup. 

Odstup je jedna z najdôležitejších vecí nás ako filmárov. Pretože odstup je to, čo veľakrát tvorca stratí pomerne rýchlo. Ja som videl zostrih tohto filmu vo svojich rôznych podobách cez 500-krát. Boli momenty, keď som už vedel doslova recitovať každé jedno slovo, ktoré sa povedalo. A toto je vždy veľký problém každého tvorcu. Akonáhle stratí ten odstup, už nevie, ako tie veci fungujú na diváka. V tomto by som povedal, že bolo to odlíšenie od iných produkcií. Vďaka tomu, že tento projekt bol nezávislý, sme mali čas ho doladiť do čo najlepšej možnej podoby. 

Prečo by si diváci určite mali Fentasy prísť pozrieť do kín?

Od začiatku sme sa s kameramanom Majom aj Honzom Bezouškom, ktorý robí celý sound design a zároveň je aj co-producent FENTASY, snažili, aby tento film patril do kina. Čo je pre kino-zážitok dôležité, je zvuk. My sme samotný zvuk mixovali v hollywoodskom štúdiu u Honzy Bezoušky.

Honza už viac ako 10 rokov pôsobí v Hollywoode pri veľkých A-čkových filmoch, kde sa venuje práve sound designu. Musím spomenúť opäť aj vizuály Maroša Žilinčana. Myslím si, že dal do tohto filmu svoje maximum a ukázal svoje kvality, ktoré sú určite svetového charakteru. Aj napriek tomu, že ten film je pomerne komorný a low costový, si myslím, že toto divák v kine určite nepocíti.

Kristína Kanátová sa na natáčaní smiala. Ako dokázala zahrať Sofiu v delíriu?