Režisér Samuel Vičan: Polmiliónový triler FENTASY financoval sám. Zvuk mixovali v hollywoodskom štúdiu
- Projekt AVF odmietol trikrát, presvedčili ich prvé scény
- S námetom prišiel detektív, o prípade napísal aj knihu
- Predstaviteľka Sofie improvizovala
- Projekt AVF odmietol trikrát, presvedčili ich prvé scény
- S námetom prišiel detektív, o prípade napísal aj knihu
- Predstaviteľka Sofie improvizovala
Prečo je podľa teba dôležité hovoriť o tejto téme?
Na to, koľkí ľudia tým trpia, sa o tom podľa mňa hovorí veľmi málo. Určite nikomu nepomáha, keď sa tu ľuďom krížom-krážom nadáva do „feťákov a bezďákov“. Treba dať ľuďom pocítiť, že nie je hanba vyhľadať pomoc, ak sú v kríze. Ocitnúť sa v nej môže ktokoľvek, kedykoľvek. Vaši kamaráti, súrodenci, deti, rodičia aj vy sami.
Poznám ľudí z rôznych odvetí a prostredí, ktorí so závislosťou bojovali, bojujú, aj takých, ktorí už, bohužiaľ, ten boj prehrali. Ak by sa nám týmto filmom podarilo aspoň pár ľudí presmerovať k nejakej forme pomoci/záchrany, malo by to pre mňa väčšiu hodnotu ako nejaký filmový Oscar.
Ako si sa na úlohy Sofie pripravovala?
Bola som v 4. či 5. ročníku na VŠMU, takže vo voľnom čase som nechodila von s kamarátmi, ale študovala som si materiál k filmu – prípad, ktorý popísal vyšetrovateľ Michal Čierny, knihy a filmy z dr*gového prostredia. Radikálne som zmenila vizáž. Celá predpríprava aj výroba filmu bola jedna veľká kreatívna jazda. Veľa sme sa rozprávali, vymýšľali a smiali. Osobne som si tým celým prešla úplne na triezvo.
Myslím si, že každý z nás niekedy videl človeka v delíriu. Či vo videách, alebo naživo. Nechcela som však nikoho napodobňovať. Skôr som si predstavovala, aké by to bolo, keby sa mi menila tepová frekvencia, dych, vnímanie. Čo by som videla a cítila, keby som strácala kontakt s realitou.
Do akej miery si využívala improvizáciu?
Improvizácia je môj najobľúbenejší herecký prvok. Používam ju vždy, keď mi je to umožnené. Pri tomto filme mali režiséri jasnú predstavu, no zároveň mi dali priestor, nech si sama nájdem, ako ju vyjadrím. To je skvelá pôda pre tvorbu. Mohla som sa vyslovene vyjašiť, a potom dookola opakovať tú istú akciu, kým sme ju nakrútili zo všetkých potrebných uhlov a optík. Veľmi ma to bavilo.
Herečku Viktóriu Šuplatovú do filmu vybrali ešte počas štúdia v prvom ročníku
Prečo si sa rozhodla do filmu ísť?
Do filmu ma vybrali ešte ako prváčku herectva na VŠMU a mala som v tom čase určité obavy, či budem vedieť časovo zosúladiť školu a natáčanie celovečerného filmu. Nakoniec mi však pedagógovia túto možnosť dali, za čo im ďakujem, pretože tento projekt bol pre mňa tiež svojím spôsobom školou. Film otvára tému dr*govej závislosti, čo je pre herca výzva. Naším zámerom nebolo tému démonizovať ani bagatelizovať. Chceli sme poukázať na skutočnosť, že v našom svete sa hrozby tohto druhu nachádzajú a zatvárať pred tým oči len preto, že nám to nie je príjemné, by nebolo správne.
Musím však povedať, že o dr*ge fen*anyl som sa pri tomto filmovom projekte dozvedela prvýkrát. Je pre mňa preto mrazivé, že dnes, šesť rokov od začiatku natáčania filmu, sa o fen*anyle hovorí aj ako o možnej hrozbe pre Európu.
Ako prebiehala príprava na postavu Hely?
S režisérkou Anastasiou Hoppanovou sme sa o postave veľa rozprávali. Snažila som sa vytvoriť postave background, chcela som pochopiť, aké životné okolnosti ju priviedli do momentu, od ktorého sledujeme jej príbeh vo filme. Aj keď sa z jej minulosti vo filme dozvedáme veľmi málo, bolo pre mňa dôležité mať túto predstavu v hlave.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska