Riaditeľka školy, ktorá to robí inak: Známkami úspech nemeriame, bifľovanie tu nenájdeš

Škola by mala okrem príjemného prostredia naučiť študentov preniesť svoje teoretické znalosti do praxe. Často to však takto nefunguje. Ako by mala teda vyzerať výučba v školách budúcnosti? O tom sme sa rozprávali v diskusnej relácii Let’s talk business s doktorkou Ivonou Podstavkovou, ktorá zastrešuje značku IP vzdelávanie. 

21. storočie so sebou prináša nové výzvy, ktorým sa my ako ľudia musíme prispôsobiť. Ide hlavne o moderné technológie, ktoré sa neustále vyvíjajú. Práve preto by sme si mali rozvíjať svoju myseľ, aby sme neostali v úzadí a dokázali udržať krok s technológiami.

Práve škola by mala študentov pripravovať na to, aby svoje znalosti dokázali aplikovať aj v každodennom živote.

IP vzdelávanie má niekoľko súkromných škôl po Slovenku. Ide o materské školy a gymnáziá, ktoré si hovoria, že sú školami budúcnosti.

„Škola budúcnosti pre nás znamená to, že keď študent prichádza do školy, cíti sa príjemne, čiže vytvárame estetické, príjemné prostredie, inšpiratívne. Snažíme sa o to, aby bola čo najlepšie materiálno-technicky vybavená, s príjemnými a čo najlepšie profesionálne zameranými učiteľmi,“ hovorí Podstavková.

V rámci takéhoto vzdelávania sa teda snažia študentom odovzdávať čo najlepšie vedomosti smerom k životu. „Je dôležité komunikovať, viesť dialóg a čo najnázornejšie aplikovať teóriu na vyučovacom procese.“

Na Slovensku máme problém s analytickým a kritickým myslením

Práve v takomto prípade by žiakom mohlo vyučovanie formou diskusie pomôcť. Vďaka nej by sa dokázali orientovať vo svete informácií. Takéto diskusie na hodinách by mali byť práve priestorom pre študenta na vyjadrenie vlastných názorov.

Na štátnych školách takúto možnosť žiaci veľakrát nedostanú a priestor má iba vyučujúci. Učiteľ by tam mal byť však na to, aby študenta usmernil, nie aby utlmil jeho názory či túžby.

Kde je teda problém?

Najväčší rozdiel medzi súkromnou a štátnou školou sú jednoznačne financie. Prvý krokom by ale podľa doktorky Podstavkovej mohli byť jednotné systémy na školách. Tie by mali učiteľom poskytnúť presné inštrukcie, čo majú odučiť.

Tým by sa vyhlo napríklad chaosu a nepríjemným prekvapeniam pri maturitách a akékoľvek dodatočné rozšírenie vedomostí by už bolo na samotných pedagógoch.

Tak isto sa na štátnych školách vyskytuje oveľa viac žiakov v porovnaní so súkromnými, a tým vzniká aj rezerva v komunikácii. Individuálne sa tak žiakom či rodičom venuje oveľa menej času a priestoru zo strany pedagóga. „Učebné osnovy by sa mali približovať aj k praxi,“ hovorí Podstavková.

Podľa medzinárodného testovania PISA sú Slováci na chvoste v rámci Európy. Keby sme sa takéhoto systému držali, boli by sme na tom podľa Podstavkovej oveľa lepšie. Žiaci na testovaní pohoreli hlavne v oblasti čítania s porozumením.

Podnik, ktorý sa so svojou pizzou na nič nehrá, no pohrá sa s tvojimi chuťovými pohárikmi

Preto sú práve na školách potrebné či už slohové práce, veľké a malé písomné práce alebo ústne preskúšanie učiva. Tie by mali ale prebiehať  hlavne bez stresu. I keď nie každý žiak musí mať nutne talent na všetko, má ísť hlavne o rozvíjanie vedomostí.

Napríklad môže ísť o hocijaký príklad z matematiky. Nejde o samotné vyriešenie príkladu, ale o praktické využitie logického myslenia pri bežnom rozhodovaní v živote.

Na školách sú akýmsi „meradlom“ úspechu známky. Moderné školy však takýto spôsob neuznávajú a uprednostňujú osobitný prístup, kedy učiteľ vďaka tomu vie žiaka ohodnotiť adekvátne.

„Priemerovanie známok správna cesta nie je, dôležité sú tie skutočné vedomosti, každý máme iný spôsob rozmýšľania.“ 

Slovensko v školstve zaostáva

V školstve na svete vedú severské krajiny, dôvodom je dobré vybavenie či prostredie škôl. Taktiež sú tam učitelia ohodnotení a status učiteľa v ich spoločnosti znamená byť niekto. V školách funguje systém a žiaci sa snažia učiť čo najviac hrou, nevyvíja sa na nich tlak a triedy nie sú preplnené.

No napriek tomu, že naše školy nemajú také špičkové vybavenie ako tie severské, faktom ostáva, že by sme ho mali využívať čo najviac v praxi na hodinách. Taktiež napríklad vymeniť diktovanie poznámok za moderný systém, kde sa žiaci dostanú k poznámkam jednoducho a hocikedy.

Keď v banke vidia učiteľský plat, zamietnu aj bežnú pôžičku. O hypotéke môžu snívať, hovorí učiteľ z Bratislavy

Žiaci majú taktiež svoje očakávanie od školy a bolo by správne ich vypočuť. Môže ísť o priateľské prostredie, kde sa cítia byť vítaní, či nápomocné pri výbere budúceho povolania.

Napriek tomu, že by žiaci mali byť čo najviac pripravovaní na realitu, ktorá ich čaká po škole, sa učia prevažne teóriu. Preto by možnou cestou mohli byť aj ľudia priamo z praxe, ktorí by prišli daný predmet učiť. 

V budúcnosti by k obnove mohli prispieť jednoznačne financie, ktoré by priniesli potrebnú motiváciu či už pre pedagógov alebo žiakov k zmene k lepšiemu.