Rituály známych ľudí, z ktorých si môžeš brať príklad

Netvrdíme, že všetky ich kroky boli ranou do čierneho, ani že by si ich mal brať ako svoje modly. Na druhej strane, ak by sme chceli zájsť do extrémov, je dôležité podotknúť, že aj zlí ľudia dokážu odviesť skvelú dobrú prácu, prísť na prelomový vedecký objav, či vytvoriť dychberúce umelecké dielo. Nasledujúce osobnosti však do takejto kategórie nepatria. Ak aj niekto ich diela neskôr zneužil s nekalými úmyslami, oni tvorili (a tvoria) s vierou, že svet robia lepším. Pritom bolo úplne jedno, v akej dobe žili – pravidlá platili tie isté.

Stephen King

Prisahá na ritunnú prácu so železnou pravidelnosťou, čo si ako autor 57-mych (väčšinou úspešných) kníh môže dovoliť. Za písací stôl si sadne každý boží deň, piatok sviatok, či je zima, Vianoce, alebo tropické horúčavy, a nevstane od neho, dokým nenapíše aspoň dvetisíc slov. To mu väčšinou trvá tri až päť hodín. Nuž, sadnúť si na zadok a sústredene pracovať, je dnes naozaj cenná cnosť.

Alexander Graham Bell

Vynálezca telefónu dobre vie, o čom je reč, keď sa hovorí o osvietení. Sám ich musel počas života zažiť nemálo, a preto trval na tom, že v takýchto výnimočných chvíľach sa nemáme nechať vyrušiť vôbec ničím a jednoducho využiť kopnutie múzy, ako sa len dá. V podobných chvíľach pre neho neznamenala nič ani rodina, priatelia, či ostatné povinnosti. Jemu sa to rozhodne oplatilo.

Vincent van Gogh

Ucho si odseknuť nemusíš, no traduje sa, že práve blázni tvoria najlepšie umenie. Van Gogh našiel svoje poslanie a vášeň v maľovaní a následne tvrdil, že len pri tejto obľúbenej aktivite dokázal zabudnúť na čas a nevnímať okolitý svet. Dokonca, ak nemal nič v dohľade, zabudol sa aj najesť a nepociťoval žiadnu únavu. Poučenie? Život naberie skutočný zmysel až vtedy, keď si nájdeš to, čo je ti súdené robiť alebo tvoriť.

Mark Twain

Prečo je v tomto článku spomenutých toľko spisovateľov? Pravdepodobne preto, lebo práve oni dobre poznali hodnotu trpezlivosti. Neraz museli čakať desaťročia, kým ich prácu niekto ocenil a medzitým obehnúť všetky vydavateľstvá, editorov, vkladať do svojej práce celú dušu a nechať si pred tvávou aspoň sto krát zabuchnúť dvere. Twain bol, podobne ako ostatní, otrokom svojich železných návykov. Písal celý deň, od rána až do večere s rodinou, pričom sa nenechal vyrušiť ani keby padali sekery. Neobedoval, nekomunikoval, nenechal sa otravovať, len písal. Takto vraj vznikli jeho najznámejšie diela.

Victor Hugo

Svetoznámy autor kultových diel ako napríklad Bedári, či Zvonár u Matky Božej, sa počas života naučil, že inšpirácia nepozná ten správny čas. Prichádza celkom náhodne a môže sa to stať hocikde. Preto si so sebou vždy nosil zápisník. Nemusíš ani písať literárne skvosty, aby si dostal skvelý nápad. Rovnako si nemusíš nosiť zápisník – v dnešnej dobre smartphonov je to pre väčšinu zbytočné. No jedno je dôležité: dobré nápady si treba poriadne zapísať, lebo inak nám neskôr môžu natrvalo uniknúť. A potom si už môžeš len trieskať hlavu o stenu.

Louis Armstrong

Muzikant, ktorý zásadne ovplyvnil hudobnú scénu a doteraz inšpiruje jazzových virtuózov, v sebe nosil hudobné poslanie. To musel podať svetu, aj keby z neho malo vykrvácať, tvrdil. Preto svoj život obetoval hudbe, strávil ho na cestách, vo vlakoch, lietadlách, na turné, bez prestávky, cez popraskané ústa, drogy, či zdravotné problémy. Vyjadriť hudbu bolo prvoradé a nerobil to preto, lebo si potreboval niečo dokázať – ale preto, lebo to tak cítil.

Jane Austen

Autorka literárnej klasiky sa na rozdiel od svojich najznámejších protagonistiek nikdy nevydala a musela preto bývať s rodinami svojich príbuzných. Aby ju nevnímali ako záťaž, každé ráno všetkým chystala raňajky a neskôr sa utiahla do svojho sveta, v ktorom sa snažila nerušene tvoriť – až do večera, ktoré bývali zásadne spoločenské. Nerušená tvorba jej však nevyšla vždy. Vo chvíľach, kedy sa socializácií nemohla vyhnúť, si vraj nápady písala po vreckovkách, aby ich nezabudla. Jednoducho, s podmienkami dňa sa musela vysporiadať a napriek ich neprívetivosti si nájsť spôsob tvorby, ktorá bola jej jedinou životnou náplňou.  

Mozart

Život umelca v jeho dobre nebol jednoduchý. Na tvorbu potreboval podporu bohatých patrónov, no kým ich nemal, musel sa poriadne obracať, aby si na seba a svoje potreby zarobil sám. Celé dni obiehal potenciálnych „zákazníkov“, vyučoval obrovské množstvo klavírnych hodín a keď neskoro v noci prišiel domov, začal sa venovať skladaniu novej hudby. Veľa toho nenaspal, no jedno sa naučil – deň a čas sa neprispôsobia tebe, to ty si ho musíš nájsť.

Benjamin Franklin

Vynálezca a húževnatý „elektrikár“ si istú dobu sám pre seba a svoje okolie spísal rozvrh, podľa ktorého by mal fungovať deň, tak, aby bol naplnený pracovne aj morálne. Ako však postupne zisťoval, tieto pravidlá nepoznali skutočné životné udalosti, ako ani nepravidelné údery kreativity. Keď sa raz dorazili, musel sa im podvoliť. Železná pravidelnosť teda nemusí byť vždy ideálna, pretože niektoré veci sa naplánovať nedajú, no zato sa im treba poddať.

Karl Marx

Človek, ktorého posolstvo na svete rozpútalo nejeden nešťastný sociálny experiment, svoj život strávil úsilím a bojom. Zo svojej plánovanej trilógie napísal len jednu knihu, no zasvätil tomu celý život, pretože veril, že ňou zmení svet. Obetoval svoje úspory, trpel pravidelnými pečeňovými záchvatmi, zápalmi oka, aj vredmi. Napriek tomu každý deň od deviatej ráno do siedmej večer presedel pri práci v Britskom múzeu vo viere, že tvorí niečo väčšie, než je on sám.

Charles Darwin

Muž, ktorý šokoval súdobú konzervatívnu viktoriánsku mentalitu, dobre vedel, aký veľký risk svojou revolučnou teóriou evolúcie podstupuje. Hrozila mu verejná potupa, diskreditácia, vylúčenie zo spoločnosti. Preto o svojom výskume hovoril len extrémne úzkemu kruhu ľudí a vytrvalo na ňom pracoval po dobu 17 rokov. Za ten čas sa venoval aj menším projektom, aby sa uživil a aby všetko pôsobilo prirodzene. Potichu a premyslene potom do spoločnosti vypustil vedu, ktorá ešte doteraz otriasa základmi ľudského vnímania našej podstaty a vývoja života.

Agatha Christie

Aj napriek tomu že vydala desiatky svetových bestsellerov, sa Christie odmietla chváliť a ani sa nepovažovala za úspešnú autorku. Opísala samu seba ako „vydatú ženu“ – a nič viac. Jej priatelia netušili kedy píše, až sa im nechcelo veriť, že tá talentovaná spisovateľka je skutočne ich priateľka Agatha. Ona si chcela ustrážiť svoju obyčajnosť, a preto sa písaniu venovala len vtedy, keď bola sama a nerušená. Zato tieto chvíle využívala skutočne naplno. Profesionálnu a súkromnú sféru vedela oddeliť dokonale.

Maya Angelou

Americká poetka a spisovateľka, jedna z najváženejších svojej generácie, si pre umenie vytvorila vlastný svet, v ktorom ju nikto nevyrušoval a nevyhľadával. Takisto ju nikto nevidel písať, pretože to nerobievala doma a namiesto toho sa radšej utiahla do jednoduchej hotelovej izby v okolí a trávila tam dobu od siedmej rána do druhej poobede. Boli to izby sparťanských podmienok, ako sama tvrdila, kde si brala len slovník, Bibliu, karty, či fľašku sherry. Po opustení týchto priestorov zanechala svet písania za sebou a vracala sa doň až druhý deň.

Picasso

Nie každý sme ranným vtáčaťom. Picasso pracoval od druhej poobede aspoň do zotmenia, kedy sa nevoľky pripojil k večeri spolu s hosťami alebo priateľmi. Počas podobných podujatí však býval mĺkvy, čo mnohí pripisovali jeho zvláštnej povahe. V skutočnosti to však bolo len tým, že sa nechcel prestať koncentrovať na svoje dielo v strachu, že by ho nemusel vedieť dokončiť. Keď mal od hostí pokoj, bežal naspäť do dielne a bez známok únavy hodiny prestál pred plátnom, tvoriac históriu. Inými slovami, bol taktiež sluhom svojej múzy a kreativity. 

A odmeno za krvopotnú tvorbu mu mohla byť aj prítomnosť takýchto dám. (Brigitte Bardot)

Zdroj: Medium

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy