„Riziko incidentu je vysoké,“ varoval Kremeľ Washington. Putin a Biden spolu volali, na pretras prišla aj Ukrajina

Nie len vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom sú napäté. Podobné napätie teraz prevláda aj medzi Kremľom a Washingtonom. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová potvrdila, že prezident Spojených štátov Joe Biden mal telefonát s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Informácie o telefonáte zazneli len niekoľko hodín potom, čo odzneli vyhrážky Ruska na adresu Američanov.

Biden pri telefonáte zdôraznil podporu Ukrajine 

Psakiová na utorňajšej tlačovej konferencii uviedla, že prezidenti diskutovali o niekoľkých regionálnych a globálnych otázkach. Biden mal počas telefonátu jasne varovať pred zasahovaním Ruska do vnútorných záležitosti USA: „USA budú v reakcii na ruské kroky, ako sú kybernetické útoky a zasahovanie do volieb, rázne konať v obrane svojich národných záujmov,“ uviedla Psakiová. Biden navrhol spoločný samit s Ruskom. 

Na pretras prišla aj téma Ukrajiny, kde mal Biden zdôrazniť „neochvejný záväzok USA k zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.“ Biden vyjadril znepokojenie nad nárastom počtu ruských vojsk a zvyšujúcou sa agresiou na hraniciach s Ukrajinou. Vyzval Rusko, aby deeskalovalo napätie. Ďalšie kroky budú Spojené štáty koordinovať so svojimi európskymi partnermi.

Európski lídri taktiež stoja za Ukrajinou a o deeskeláciu situácie sa pokúšala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá taktiež v telefonáte s Putinom vyjadrila svoje znepokojenie nad situáciou. Putina požiadala, aby obmedzil počet vojsk pri ukrajinských hraniciach.

Nemecká ministerka obrany Annegret Kramp-Karrenbauerová v stredu pre verejnoprávnu televíziu ARD uviedla, že je presvedčená, že Putin „robí všetko preto, aby vyvolal reakciu“ a „iba čaká na krok od NATO, ktorý bude zámienkou na pokračovanie svojich akcií“. Informuje Spiegel.

zdroj: TASR/AP, Alex Brandon, Alexei Druzhinin

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a tiež americký minister obrany Lloyd Austin sa práve kvôli tejto záležitosti nachádzajú v Bruseli. „Cieľom je deeskalácia, ale ak bude Rusko konať agresívne, bude to mať následky,“ uviedol v pondelok zástupca amerického ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Philip Reeker. Ten novinárov upozornil, že na hraniciach s Ukrajinou je zhromaždených najviac ruských síl od roku 2014, „kedy Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu“.

Psakiová potvrdila, že americká strana očakáva, že vzťah s Ruskom bude výzvou, ale chcú, aby bol „predvídateľný a stabilný“.

Tvrdé slova zaznievajú aj z Kremľa

Tvrdé slová zaznievajú aj z Kremľa. Rusko vyzvalo Spojené štáty, aby sa „pre svoje vlastné dobro“ držali ďalej od Krymského polostrova a ruského pobrežia Čierneho mora. Vyhlásil to v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

zdroj: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko

Dve americké vojnové lode by mali do Čierneho mora vplávať tento týždeň. K ich nasadeniu dochádza v čase, keď západ bije na poplach pre hromadenie ruských síl v blízkosti východnej hranice Ukrajiny a na Krymskom polostrove, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo. Rusko v súvislosti s tým deklarovalo, že svoje ozbrojené sily po vlastnom území presúva, ako uzná za vhodné.

Riabkov v utorok vyslanie dvoch amerických vojnových lodí do Čierneho mora označil za provokáciu a pokus „brnkať Rusku na nervy“. Upozornil, že Washington takto svoje ciele nedosiahne.

Spojené štáty zrušili plánované vyslanie svojich dvoch vojnových lodí do Čierneho mora. Oznámili to v stredu nemenované zdroje z prostredia tureckej diplomacie i turecké štátne médiá, uviedla agentúra AFP.

USA sa cíti ako vládca morí, tvrdí Rusko 

Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala Pentagon, ktorý odmietol diskutovať o nasadení svojich lodí v danom regióne – uviedol len to, že americká armáda vysiela svoje plavidlá do tohto regiónu bežne. „Americké vojnové lode v blízkosti našich brehov nemajú čo robiť,“ vyhlásil však Riabkov.

Poznamenal, že manévre americkej flotily tisíce kilometrov od miest ich dislokácie „sú vždy nástrojom geopolitiky“.

„USA sa zjavne cítia ako vládca morí, ako dediči Veľkej Británie z inej epochy,“ vyhlásil Riabkov. Podľa jeho slov by USA mali pochopiť, že takéto alebo iné incidenty sprevádzajú „veľmi vysoké riziká“.

Riabkov súčasne vyhlásil, že Rusko urobí všetko pre to, aby v prípade eskalácie na Ukrajine zaistilo svoju vlastnú bezpečnosť i bezpečnosť svojich občanov.

Zdôraznil však, že zodpovednosť za eskaláciu na Ukrajine „bude v plnom rozsahu padať na Kyjev a jeho západných kurátorov“.

Samit chcú na Čechách, Danko by chcel Bratislavu 

Na slová o spoločnom samite už stihli zareagovať politici z Čiech a Slovenska. 

Český minister vnútra Jan Hamáček, ktorý sa dočasne ujal aj rezortu zahraničných vecí, v stredu navrhol, aby sa Praha stala miestom prvého stretnutia amerického prezidenta Joea Bidena a ruskej hlavy štátu Vladimira Putina. „Zareagoval som na oznámenie prezidenta Bidena, ktorý vyzval na osobnú schôdzku s prezidentom Putinom na území tretieho štátu. Našich veľvyslancov vo Washingtone a Moskve som poveril, aby ponúkli ako možné miesto stretnutia Prahu, čím by sa nadviazalo na samit Obama-Medvedev. Všetko je však ešte len na začiatku,“ napísal Hamáček v tweete. 

Stretnutie bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu a jeho vtedajšieho ruského náprotivku Dmitrija Medvedeva sa konalo 8. apríla 2010 v Prahe a zostáva dosiaľ poslednou veľkou politickou udalosťou medzinárodného významu v Česku. Prezidenti vtedy podpísali na Pražskom hrade novú zmluvu START o obmedzení jadrových arzenálov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu označil úvahy o termíne, mieste a možnej agende americko-ruského samitu za predčasné.

Hovorca podľa tlačovej agentúry Interfax neodpovedal na otázku, či sa Moskva pred samitom bude dožadovať ospravedlnenia za skoršie Bidenove vyjadrenie na Putinovu adresu. Biden v televíznom rozhovore prikývol na otázku, či pokladá Putina za „vraha“, a varoval, že Rusko zaplatí za miešanie sa do amerických volieb. „Ponechám túto otázku bez komentára,“ povedal Peskov.

Usporiadanie samitu v Bratislave vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú aj ministra zahraničia Ivana Korčoka predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko.